PRIESTOR

História osídlenia obce Mýtna sa už začala v predhistorickej dobe – predpoklad je, že tu ľudia žili už v mladšej dobe bronzovej, skoro pred 3 tisíc rokmi. V 7. a 8. storočí tu sídlili Avari a neskôr Slovania.Obec pochádza zo 14 storočia, z roku 1393. V listinách sa vyskytuje pod názvom Wamuslehutaya  tj. Mýtna lehota, v roku 1467 Wamosfalva a v roku 1773 už existovala pod terajším menom, avšak s mäkkým i ( Mitna). Podľa tradície, ktorá hovorí, že od roku 1423, kým na území obce ešte neexistovalo viac domov, a bol tam len jeden mýtny dom, kde od kupcov vyberali mýto za používanie cesty tiahnúcej sa údolím od Zvolena, ktoré údajne vyberali páni z Divína, sa volá obec Mýtnou.

V roku 1467 už patrila pod Divínsky hrad. Postupné osídľovanie v doline Krivánskeho potoka až po Mýtnu išlo v smere od severu a severo-západu a bolo ukončené kopaničiarskou kolonizáciou v 19. až 20. storočí.
Organizovaná kolonizácia obce Mýtna je doložená v druhej polovici 14. storočia na území Divínskeho hradného panstva.

Moderné dejiny

V 70-tych rokoch 15. storočia sa vlastníkom Divínskeho hradného panstva stal Ján Nádaždy Ongor. Keďže jeho dcéra umrela bezdetná, divínske panstvo pripadlo späť kráľovi Ferdinandovi I., ktorý ho v roku 1535 daroval ostrihomskému biskupovi Pavlovi Váradymu. Ten sa ho však a teda ani obce Mýtna neujal. V roku 1548 bol zemepánom tejto oblasti Žigmund Balassa.

V 2. polovici 16. storočia obec Mýtna patrila do pohraničného pásma osmansko-tureckých vojsk. Turci obsadili hrad Divín v roku 1575 a ovládali ho do roku 1593. V roku 1679 pripadlo Divínske hradné panstvo cisárovi Leopoldovi (po odobratí lúpežnému rytierovi Imrichovi III. Balassovi). Od roku 1686 pripadlo panstvo Divín rodine Zichyovcov a s ním i obec Mýtna.

Prvé známe údaje o počte obyvateľov obce Mýtna pochádzajú z roku 1715, kedy mala obec 100 obyvateľov a 10 domov. 9 rodín bolo slovenskej národnosti a 1 rodina bola maďarskej národnosti. V roku 1720 tu žilo 11 slovenských rodín a 3 maďarské poddanské rodiny. V roku 1770 bola obec ešte stále vlastníctvom panstva Zichyovcov. V tomto období sa obec rozrastala a jej centrálnu časť tvorilo námestie, ktoré malo pôdorys rovnostranného trojuholníka.

Obyvatelia sa živili dobytkárstvom, ovčiarstvom a roľníctvom. V 17. storočí tu pracoval mlyn a píla a v 18. storočí obecný pivovar. Notársky úrad s pôsobnosťou pre Mýtnu bol v Lovinobani. V tomto období v obci existovala aj pošta. V roku 1828 mala obce 102 domov a 797 obyvateľov. V roku 1857 bola zriadená prvá cirkevná škola. Od roku 1871 je zriadená v obci železničná zastávka a neskorobaroková zvonica postavená v 19. storočí.

Moderné dejiny

Začiatkom 20. storočia sa aj na území Mýtnej prejavil vplyv maďarizácie. Z dospelého oby­vateľstva vedelo čítať a písať asi 58%. Vzrástol aj počet obyvateľov približne o 112%, čo bolo spôso­bené hlavne príchodom zamestnancov štátnych dráh.

Po vzniku Československej republiky 28. 10. 1918 patrila obec Mýtna do Novohradskej župy, notárskemu úradu v Lovinobani a okresu Halič. Poštový úrad bol v Mýtnej, ako aj železničná stanica. Čet­nícka stanica a telegrafický úrad v Lovinobani, farský úrad rímsko-katolícky v Divíne a evanjelický aug­sburského vyznania v Dobroči. Obec si zachovala aj po roku 1918 poľnohospodársky charakter.
      V roku 1920 bola zriadená ľudová knižnica a v roku 1938 bol do obce zavedený elektrický prúd. 1. januára 1923 bolo pôvodné rozdelenie okresu upravené na dva okresy. Jeden so sídlom v Lučenci a druhý so sídlom v Modrom Kameni. Notársky úrad Lovinobani (spolu s Mýtnou ako súčas­ťou) prešiel do lučeneckého okresu, kde zotrvali až do roku 1938.

2. novembra 1938 sa vo Viedni rozhodlo o odstúpení Maďarsku južného územia Slovenska. Po ob­sa­dení Lučenca horthyovským Maďarskom sa 10. novembra 1938 sídlom slovenského okresu stala Lo­vino­baňa, do ktorého patrila aj Mýtna. Následne na to 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slo­venský štát.
V roku 1940 bolo v obci zriadené kino. 22. júna 1941 sa dianie II. svetovej vojny dotklo aj obce Mýtna. V roku 1944 bola obsadená nemeckou armádou. 29. augusta vypuklo Slovenské národné povsta­nie. Obec Mýtna bola oslobodená 29. januára 1945.

Od roku 1948 je v prevádzke autobusová zastávka a v roku 1950 vznikla základná de­väť­ročná škola 1–5 ročník. Obec Mýtna sa stala súčasťou okresu Lučenec na území Stredosloven­ského kraja.

Najväčší rozmach obce nastal v 70 - tych rokoch 20. storočia, kedy dochádza k výstavbe nových rodinných domov a vzniku okrajových ulíc. Obec Mýtna patrí medzi obce s fragmentárnym výskytom kopaníc nazývaných lazy.

V roku 1930 žilo v obci spolu 1040 obyvateľov, z ktorých 344 žilo na lazoch a bývalo v 90 - tich domoch. V 60 - tych a 70 - tych rokoch vplyvom kolektivizácie dochádza k presunu - migrácii obyvateľstva do centrálnych obcí k vyľudneniu lazov.Dominantou obce je kultúrny dom so zdravotným strediskom , v susedstve je obecná knižnica, klub dôchodcov, obchody a reštaurácie.


Obec postihli aj určité živelné pohromy a to : 8. mája 1821 sa jednej nezodpovednej žene pri varení zapálil dom a pri veľkom vetre zhorela celá dedina. Zostali len tri domy jako riadna stavba. V roku 1873 tu vyčíňala cholera, ale len v menšej miere a v roku 1946 keď víchrica s ľadovcom váhou 350 gramov zanechala škody na úrode, zvieratách a budovách.


Nad obcou sa vypína evanielický kostol a cintorín, ktorý je spoločný s obcou Dobroč.Je ohradený múrom, ktorý podľa odhadu archeológov pochádza z konca 13. a začiatku 14. storočia. V tomto období to bol porochiálny kostol, alebo kaplica rodu Balassovcov.Pripúšťa sa, že tu boli kedysi dve svätine spojené podzemnou chodbou. Jedna z nich patrila mníchom.Pod vežou je hlboká jama, ktorá pravdepodobne nadväzovala na podzemnú chodbu vedúcu k Divínskemu hradu.Archeologicky nie je preskúmaná. Pôvodné zvony odňali z čias I. svetovej vojny na vojenské účely. Pôvodne bol kostol katolícky, zasvätený sv.Anne, avšak v 15.storčí ho katolíkom odobrali husiti a začali ho používať ako obranný bod. Po reformácií prešiel do rúk evanjelikom.

Zdroj: webová lokalita www.mytna.sk