KATALOG FIRIEM

Obeť komunistickej perzekúcie Sestra Zdenka Schelingová sa stala symbolom ľudského odhodlania bojovať proti nespravodlivosti a neslobode. Narodila 24. decembra 1916 v Krivej na Orave, ako desiata z jedenástich detí. Rodičia Pavol a Zuzana vychovávali deti v prísne náboženskom duchu. Ako päťnásťročnú ju rodičia poslali na učenie do kláštora. Po absolvovaní zdravotnej školy a povinnej rehoľnej formácii zložila 30. januára 1937 svoje prvé rehoľné sľuby s novým menom sestra Zdenka.

Pracovala ako ošetrovateľka v Humennom. Od roku 1942 pracovala ako laborantka na röntgenologickom oddelení v Bratislave u prof. Mikuláša Ondreičku..

Po politickej zmene v roku 1948 začala Komunistická strana otvorené prenasledovanie Katolíckej cirkvi: mnohí veriaci boli diskriminovaní pre svoju vieru, biskupi a kňazi prenasledovaní a väznení, rehoľné kongregácie zlikvidované a ich členovia poslaní na nútené práce.

Sestra Zdenka umožnila vo februári roku 1952 útek väznenému katolíckemu kňazovi. Štefan Koštial sa v Štátnej nemocnici liečil na následky mučenia pri výsluchu. Podarilo sa jej to tak, že strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Tohto kňaza však pri úteku chytili a 19. mája 1952 odsúdili na 19 rokov odňatia slobody. Obdobie väznenia prežil a zomrel až vo vysokom veku 5. apríla 2003 v 90-tom roku života a 63-tom roku kňazstva, päť mesiacov predtým, ako bola sestra Zdenka vyhlásená za blahoslavenú.

Druhý pokus o pomoc kňazom bol ale neúspešný. Sestra Zdenka Schelingová spolu so sestrou Katarínou Lukačovičovou uverili informácii agenta štátnej bezpečnosti, že troch saleziánskych kňazov a troch seminaristov, ktorí boli na liečení v Štátnej nemocnici (Titus Zeman, Štefan Sandtner, ThDr. Andrej Dermek, ThDr. Viliam Mitošinka, Justín Beňuška a Pavol Pobiecky) odvezú na Sibír, kde ich zastrelia. Sestry sa zapojili do ich záchrany a chceli pomôcť pri ich úteku z Krajskej súdnej väznice v Bratislave. Celú akciu mal umožniť člen väzenskej stráže za finančnú odmenu. Zaobstarali potrebný finančný obnos s pomocou Marty Sandtnerovej, sestry väzneného kňaza Štefana Sandtnera. Pripravovaný útek nebol úspešný. Menovaní kňazi boli už 26. februára 1952 premiestnení do väznice v Ilave a celá akcia slúžila ako pasca, ktorú pripravila Štátna bezpečnosť.

Sestra Zdenka Schelingová bola zatknutá 29. februára 1952. Vo vyšetrovacej väzbe kruto mučená: Podľa svedkov ju nechali počas vypočúvania niekoľko hodín visieť nahú zo stropu miestnosti. Potápali ju do vody, pokiaľ sa nezačala dusiť, naťahovali ju po strop a pritom ju bili. Vyšetrovatelia sa trýznením snažili prinútiť sestru Zdenku, aby prezradila informácie, ktoré sa vôbec nevzťahovali na skutok, pre ktorý bola zatknutá.

O niekoľko mesiacov neskôr, 17. júna 1952 bola odsúdená na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv za údajnú velezradu, čiže za jeden z najťažších prečinov proti štátu.

Keď už bolo isté, že pre vážne zdravotné problémy jej nezostáva viac ako jeden rok života, a aby nezomrela vo väzení, 16. apríla 1955 bola na amnestiu prepustená z väzenia. Pre nepriaznivú politickú situáciu a pre strach, ktorý vtedy panoval, ju ani sestry ani lekári nemohli v Bratislave v nemocnici prijať, preto ju prijala do svojho domu v Trnave odvážna pani Apolónia Galisová, neskôr rehoľným menom sestra Lucia. Zdenkin zdravotný stav sa však po prepustení z väzenia neustále zhoršoval, preto bola prijatá na ošetrenie do nemocnice v Trnave, ale nemocničné ošetrenie malo za cieľ len zmierniť telesné utrpenie. O tri mesiace neskôr, 31. júla 1955 umrela vo veku 37 rokov v Trnave. 2. augusta 1955 boli jej telesné pozostatky uložené na Starom cintoríne v Trnave. Neskôr bola pochovaná v Kostole svätého Kríža v Podunajských Biskupiciach.

6. apríl 1970 - Krajský súd v Bratislave oslobodil sestru Zdenku od žaloby pre trestný čin velezrady.

18. november 1970 - Najvyšší súd SSR zrušil rozsudok v celom rozsahu, a tým umožnil jej úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

1979 – Mesto Trnava zrušilo starý cintorín, kde bol aj hrob sestry Zdenky. Jej pozostatky spolu s pozostatkami ďalších desiatich sestier svätého Kríža boli exhumované a prevezené na cintorín do Podunajských Biskupíc.

18. septembra 2000 - Arcibiskup Ján Sokol otvoril v Trnave diecézny proces blahorečenia sestry Zdenky.

16. jún 2003 - Druhá exhumácia pozostatkov.

7. júla 2003 Ukončenie rímskej fázy procesu blahorečenia, Pápež Ján Pavol II. potvrdil blahorečenie sestry Zdenky Schelingovej.

14. september 2003 - Sestra Zdenka Schelingová bola vyhlásená za blahoslavenú. 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ