KATALOG FIRIEM

Objaviteľka teórie rádioaktivity, techniky delenia rádioaktívnych izotopov a dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia. Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity. Sklodowska sa stala prvou ženskou laureátkou Nobelovej ceny. V roku 1903 získala za výskum rádioaktivity Nobelovu cenu (spoločne s manželom Pierrom Curiem) za objav v oblasti fyziky. Druhé ocenenie získala v roku 1911. Cenu Cenu Alfreda Nobela dostala za významný prínos k rozvoju chémie: izoláciu čistého rádia a objavenie dvoch chemických prvkov rádia a polónia.

Maria Sklodowská sa narodila 7. novembra 1867 vo Varšave. Učiteľská rodina vychovávala svoje deti v silne vlastneneckom duchu a motivovali ich k vzdelávaniu, v ktorom videli jedinú cestu k pozdvihnutiu Poľska spod ruskej nadvlády. V jedenástich rokoch zomrela jej staršia sestra na týfus a matka podľahla tuberkulóze. Napriek tomu a skromným finančným pomerom rodiny, dokončila Mária strednú školu už ako pätnásťročná.

Vzhľadom k tomu, že ženy v tom čase nemohli študovať na Varšavskej univerzite, absolvovala spoločne so sestrou Broňou, ilegálnu vysokú školu. Vyučovalo sa v noci a na rôznych miestach, aby ich neodhalila cárska polícia. Sestry rýchlo pochopili, že za kvalitným vzdelaním budú musieť vycestovať. Dohodli sa teda, že Mária bude pracovať, kým Broňa nedokončí štúdium na parížskej Sorbone. Neskôr jej vypomôže finančne.

V roku 1891 Skłodowska spravila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894. V škole sa spoznala aj s budúcim manželom Pierrom Curiem. Pracovali spoločne na výskume magnetizmu. 

V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorantom v laboratóriu Antoine Henriho Becquereal. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou. 

Po svadbe a pôrode dcéry Iréne, hľadala Marie tézu pre svoj doktorát, teda titul, ktorý predtým nijaká žena na svete nezískala. Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorantské štúdium pod svojím vedením. Antoine Henri Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť pracnú tému - zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.

Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika André Luis Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Zistila, že rádioaktivita nezávisela od toho, či je ruda vcelku alebo rozdrobená, suchá či mokrá, čistá alebo zmiešaná s chemikáliami. Debiernea neskôr nahradil pri bádaní Pierre Curie. Po dlhom hľadaní prvku, ktorý vydáva rádioaktivitu, sa v roku 1897 konečne dostavil úspech. Manželskej dvojici sa vtedy podarilo objaviť hneť dva rádioaktívne prvky.

Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzejúceho z českého Jáchymova). Prvý nazvali na počesť Poľska - polónium a druhý dostal názov rádium podľa latinského slova pre lúč. Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity - ako efektu pri rozpade atómových jadier. Za objavenie rádioaktivity dostali manželia v roku 1903 Nobelovu cenu za fyziku. Maria Curie - Sklodowska sa tak stala prvou ženou, ktorá toto vedecké ocenenie získala. Objav rádioaktivity naštartovať novú éru vo fyzike.

Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávni. Sorbonna Pierrovi ponúkla miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Mária stala vedúcou výskumu. Maria sa okrem práci v laboratóriu starala o svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.

Šok a smútok prekonávala Maria prácou. Už deň po pohrebe bola naspäť v laboratóriu. Za objavenie nových prvkov dostala Marie v roku 1911 druhú Nobelovu cenu. Tentoraz za chémiu. Vďaka týmto úspechom sa jej podarilo presvedčiť francúzsku vládu, aby vyčlenila peniaze na vznik Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorého činnosť bola zahájenáv roku 1914. vedecký ústav sa stal špičkou vo svojom odbore, ktorý dal svetu mnohých laureátov Nobelových cien. Patrila medzi nich aj Mariina dcéra Iréne Joliotová-Curieová a jej zať Frédéric Joliot.

Prácu na jej výskume prerušila Prvá svetová vojna, počas ktorej organizovala Mária poľné rőntgenové stanice na vyšetrenie ranených vojakov. Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc. Špecializované strediská vyšetrili viac než 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.

Po Svetovej vojne viedla Curie-Skłodowska Ústav pre rádium v Paríži, zároveň však zakladala lekárske ústavy na výskum rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Skłodowskej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920-1922), ktorý po návrate skúmal radioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Maria Curie-Skłodowska sfárala do bane Svornost v Jáchymove.

Maria Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v nemocnici Sallanches neďaleko Paríža. Osudnou sa jej stala rakovina, konkrétne leukémia, ktorú jej zrejme privodila práca s rádioaktívnym materiálom. V roku 1995 boli ostatky Marie Curie-Sklodowskej uložené pod kupolou parížskeho “Panteonu“, kde ju, ako vôbec prvú ženu vôbec, pochovali vedľa manžela Pierra.

Jej rodné meno sa písalo ako Maria Skłodowska, do histórie vstúpila pod menom Marie Curie-Skłodowska, (v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie). Bola však známa aj pod menom Madam Curie.

Výroky slávnych o Marie Curie-Sklodowskej:

"Bola jediným človekom, ktorého nepokazila sláva." (Albert Einstein),

"Marie bola verná Poľsku a poľskej myšlienke počas celého života," (Susan Quinnová),

"Život Marie Curie by mal byť oslavovaný a považovaný za symbol ľudského úsilia," (Richard Levin)

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ