KATALOG FIRIEM

Jeden z najvýznamnejších spisovateľov svetovej literatúry. Tolstojove literárne dielo nastolilo škálu veľkých otázok, odzrkadlilo spektrum ruského života, od primárnej potreby prejavenej v láske človeka k zemi, až po obdobie revolučných udalosti začiatku 20. storočia. 

Detstvo

Narodil sa 28. augusta 1828 v starej šľachtickej rodine v Jasnej Poľane patriacej do Tuslskej gubernie. Na matku sa Lev nepamätal. Mária Nikolajevna, rodená kňažná Volkonská, umrela pri pôrode jeho mladšej sestry, keď mal Tolstoj asi dva roky. Jej podobizeň sa v rodine Tolstých nezachovala a v predstavách synových žila len jej duševná podoba, ktorá v ňom celý život vzbudzovala vznešené, čisté srdečné hnutia. Bola to vzdelaná a bohatá príslušníčka strednej ruskej šľachty. Ovládala francúzsky, anglický, nemecký a taliansky jazyk a hru na piane. Niektoré črty jej života a povahy zasadil Tolstoj do obrazu kažnej Márie Nikolajevny Bolkonskej v románe „Vojna a mier“. Vznešenú mravnú podobu matky Tolstého, vnútorné bohatstvo jej povahy vytušíme aj v obraze maman, opísanej v povesti „Detstvo“.

Vydala sa tridsaťdvaročná za grófa Nikolaja Iľjiča Tolstého, ktorý bol od nej mladší o štyri roky. Manželstvo zariadila rodina mladého zaťa, ktorý zdedil od otca majetok v neporiadku a rozhodol sa napraviť svoje postavenie ženbou s bohatou mladuchou. Bol to pekný, veselý, pozorný, na ten čas humánny človek, ktorý nezneužíval svoju moc statkára, majiteľa nevoľníckych duší. V mladosti vstúpil do vojenskej služby, zúčastnil sa na výpravách do cudziny v rokoch 1813 - 1815, potom šiel do výslužby a po ženbe sa zaoberal hospodárstvom v Jasnej Poľane. Miloval svoje deti, ktoré vychovával spolu so svojou matkou A. I. Osten Sakerovou. Počas služby v cárskom vojsku si vybudoval dobré zázemie a vplyvné známosti, ktoré mu neskôr pomohli k funkcii. Po opustení vlády Alexandra I. alebo za vlády Mikuláša I. ako sa Tolstoj rozpomína, jeho rodina ani s jedným hodnostárom nemala blízkej známosti. Nikolaj Iľjič umrel, keď mal Lev Nikolajevič deväť rokov. Významného vplyvu na syna nemal, ale zanechal v ňom dobrú rozpomienku. V podstate poslúžil ako prototyp pre Nikolaja Iľjiča Bostova v diele „Vojna a mier“.

Najväčší vplyv na Tolstého, podľa jeho priznania, mala Tatiana Alexandrovna Jergoľská, vzdialená príbuzná Tolstých, ktorá v detstve osirela a ktorú si stará matka Leva Nikolajeviča vzala za chovanicu. Bola v jednom veku s Nikolajom Iľjičom a pre svoju pevnú, ráznu a obetavú povahu tešila sa v rodine veľkej úcte a láske. Nielen v detských rokoch, ale aj v mladosti a v zrelosti (Jergoľská umrela, keď Tolstoj bol už ženatý) oznamoval jej Tolstoj všetko, čo ho zaujímalo, znepokojovalo a trápilo. K nej sa obracal o radu, keď potreboval mravnú oporu a vedenie.

Lev Nikolajevič Tolstoj mal troch starších bratov, Nikolaja, Sergeja a Dmitrija, a mladšiu sestru Máriu, pri ktorej narodení umrela ich matka. Všetci traja bratia a sestra boli ľudia po svojom nevšední.

Stará matka, sluhovia, vychovávateľ Fedor Ivanovič Resseľ, príbuzní a blízki známi, ktorí chodievali do Jasnej Poľany, dopĺňali v rozpomienkach Tolstého obraz patriarchálnej statkárskej idyly, ktorú s láskou nakreslil v rozprávaní o svojich detských rokoch. Túto idylu vo vedomí dieťaťa ešte neporušovala existencia nevoľníckeho práva. A zatiaľ práve ono umožňovalo pohodlný život panskej rodiny v štyridsiatich dvoch izbách, s veľkým štábom sluhov a čeľade; práve ono tvorilo pôdu pre bezstarostný život pánov s tými radostnými dojmami z poľovačky so psami, z príchodu maškár vo sviatky, z veselých ciest po okolí a zo všeličoho iného, čo si Tolstoj zapamätal z detských čias. Opak blaženého panského života bol skrytý pred očami dieťaťa a to, čo ho obklopovalo v dennom živote, čo sa ho blízko dotýkalo, javilo sa mu ako skoro ustavičný sviatok, len zriedka porušovaný letmými trpkosťami.

Prvé starosti

Na jeseň roku 1836 rodina Tolstých prešla bývať do Moskvy: bolo treba najstaršieho syna Nikolaja pripraviť na univerzitu. V lete nasledujúceho roku náhle umrel počas služobnej cesty v Tule otec - Nikolaj Iľjič - a o necelý rok umrela aj stará matka Pelageja Nikolajevna. Smrť otcova urobila na Leva Nikolajeviča veľmi ťažký dojem. Vtedy sa prvý raz, ako sa neskôr priznal, zamyslel nad otázkami života a smrti. Skomplikovalo sa aj hmotné postavenie rodiny: museli predovšetkým vymeniť priestranný byt v Moskve za menší, lacnejší. Pre zmenšenie výdavkov časť rodiny, medzi inými aj Lev Nikolajevič, nielen na leto, ale niekedy aj na zimu prešla bývať do Jasnej Poľany. Chlapčenské roky Tolstého zatemnil veľmi napätý pomer, ktorý sa utvoril medzi ním a novým vychovávateľom Saint Thomasom. Vychovávateľ svojim formalisticky - pedantským, necitlivým, často ukrutným zachádzaním s chlapcom vyvolával v ňom odpor, ktorý prechádzal v popudenosť a niekedy aj v zaťatú nenávisť k vychovávateľovi:

„ Nepamätám sa už, za čo, ale za čosi celkom nezasluhujúce trestu, St. Thomas ma, po prvé, zatvoril do izby, a potom sa mi vyhrážal bitím. A ja som zakúsil najhroznejší cit rozhorčenosti, pobúrenia a odporu nielen k St. Thomasovi, ale k násiliu, ktoré chcel nado mnou spáchať. Ktovie, či tento prípad nebol príčinou tej hrôzy a odporu ku každej forme násilia, ktoré som cítil celý život. “

Príčin na zrážky s prísnym vychovávateľom iste mal Tolstoj nemálo, ak uvážime, že on bol chlapec nielen veľmi živý a trochu šaľo, ale mal aj sklon k nečakaným čudáctvam a čudným výčinom. Tak raz, len aby spravil niečo neobyčajného a ohromil okolie, vyskočil z obloka druhého poschodia a iba ďakovať šťastnej náhode mu táto pochabosť prešla beztrestne. Pod pláštikom “pochábľa“ sa však skrýval napätý vnútorný život. Ctižiadostivé sny, najmä o vojenskej sláve, túžba po neobyčajných veľkých skutkoch spájala sa v ňom s veľmi energickou prácou uvedomovacou, so snahou riešiť abstraktné otázky o určení človeka a o zmysle ľudského života. To, čo povedal o týchto veciach o Nikolenkovi Irteňjevovi v povesti „Chlapčenstvo“, úplne charakterizuje aj chlapčenské roky samého Tolstého. V tom čase prvý raz sa mu vynorili otázky, ktoré presahovali hranice jeho osobného života. A podnetom im boli fakty, spojené s nevoľníckym právom. Raz deti stretli už nemladého pohoničovho pomocníka, ktorého správca pre akési previnenie viedol potrestať. Keď sa Tolstoj dozvedel, o čo ide, zažil, podľa vlastných slov, „hrozný cit“. Druhý raz sa dozvedel, z reči otcovho priateľa, statkára Temešova, že Temešov dal svojho sluhu za vojaka za to, že sluha v pôste jedol nepôstne jedlo. Podobné veci zanechávali na chlapcovom úsudku o spoločnosti veľmi nepriaznivý dojem.

Asi jedenásťročný Tolstoj prežil prvú lásku. V liste svojmu životopiscovi P. I. Biriukovovi napísal roku 1903: „Prvá najmocnejšia (láska) bola detská k Sonečke Kološinovej.“ Bola to láska oduševnená, rojčivá, ktorá preplnila chlapca šťastím, láska bez myšlienky na opätovanie citu.

Bol to pravdepodobne smútok zo straty blízkych, ktorý trinásťročného chlapca nútil k predčastným myšlienkach o abstraktných otázkach bytia. Rozvádzal myšlienku, že človeka neformujú vonkajšie podnety, ale jeho vzťah k nim. Kládol si tiež otázku prečo seba miluje viac ako iných. Vysvetľoval si to prirodzenou nadradenosťou človeka.

Kazaň

Roku 1841 umrela tútorka tolstovských detí - ich teta Alexandra Iľjinična Osten-Sakenová a tútorstvo nad nimi prevzala druhá teta, Pelageja Iľjinična Juškovová, ktorá bývala v Kazani (Mesto Kazaň tvorilo križovatku európskej a ázijskej kultúry). Tá prešla bývať na jeseň toho roku celá rodina Tolstých, ale predsa každé leto trávievala v Jasnej Poľane. V Kazani Tolstoj prežil päť a pol roka.

Roku 1844 vstúpil na Kazanskú univerzitu na arabsko-turecké oddelenie Orientálnej fakulty s úmyslom, že sa stane diplomatom, ale onedlho pochopil, že diplomatická kariéra sa nemohla stať jeho životným povolaním. Učil sa bez zvláštnej usilovnosti, tým skôr, že v Kazani sa mladík hneď dostal do krútňavy spoločenských zábav, v ktorých plynul život miestnej „vyššej spoločnosti“. Štúdium ho nebavilo, tak prímacie, ako zaverečné skúšky prvého ročníka musel robiť na dva krát. Začal sa potulovať, hrať karty a robiť dlžoby. Učenie išlo bokom pred večierkami a inými študentskými radovánkami, ktoré sa prejavili pri skúškach: prepadol z ruského dejepisu. Odmietol opakovať skúšku a namiesto toho prešiel na právnickú fakultu, ale ani perspektíva advokátskej kariéry nemohla ho zvábiť. A aj väčšina vtedajších profesorov na právnickej fakulte Kazanskej univerzity ani zďaleka nebola na výške. A ani všetky disciplíny, ktoré prednášali poslucháčom-právnikom, nezaujímali Tolstého.

Napriek tomu všetkému čítal mnoho kníh, ale jeho čítanie vždy šlo jedným presne určeným smerom, ktorý mu nadiktoval jeho osobný záujem v tom čase. „Keď ma zaujala nejaká otázka,“ hovoril Tolstoj, „neodkláňal som od nej ani napravo, ani naľavo a usiloval som sa zoznámiť sa so všetkým, čo mohlo osvetliť práve túto otázku. Tak bolo so mnou aj v Kazani.“ Zvlášť horlivo sa Tolstoj v študentských rokoch zaoberal filozofiou. K nej ho ťahala predovšetkým snaha nájsť riešenie tých životných otázok, ktoré ho neprestávali trápiť. Pri knihách dokázal stráviť celé hodiny. Puškinov Eugen Onegin, diela J. J. Rousseaua a Laurenca Sterna formovali jeho mladícky svet. Pred neutešenou realitou spoločenského vyvrheľa a skrachovanca sa utiekal do ríše vlastnej fantázie. Aj on napísal v tom čase niekoľko filozofických diel, prevažne na tému o mravných pohnútkach ľudských skutkov.

V marci 1847 ochorel a dlhodobo sa liečil v nemocnici. Samota a čas na premýšľanie ho presvedčili o neužitočnosti vtedajšieho štúdia v praxi a zatúžil po slobodnom živote na vidieku. Po lete strávenom na Jasnej Poľane sa načas usadil v Petrohrade. Bez práce a perspektivity, ktorú márne hľadal sa túlal po podnikoch a utrácal peniaze z krachujúceho rodinného rozpočtu. Keď nemal za čo hrať, čítal.

V posledných mesiacoch života v Kazani začal si Tolstoj písať denník, ktorý mal byť aj spôsobom systematickej sebakontroly, aj mal obsahovať „pravidlá“, ktoré Tolstoj zamýšľal dodržiavať. Neskôr sa mu denník stal na celý život spoločníkom skoro ustavičným. Jemu zdôrazňoval svoje najtajnejšie myšlienky, doň si zapisoval plány svojich diel, doň zaznamenával fakty a udalosti zo svojho života a zo života svojich blízkych. Tolstoj sa nepokúsil zložiť postupné skúšky z druhého kurzu na tretí, lebo sa rozhodol odísť z univerzity, ostatne s nádejou, že neskôr poskladá skúšky z celého univerzitného štúdia. Opustil univerzitu medziiným aj preto, že práve v tom čase rozdelili otcovský majetok medzi všetky deti. Tolstoj dostal Jasnú Poľanu a pokladal za nevyhnutné osadiť sa na svojom majetku a usporiadať život svojich sedliakov.

Statkárovo krátke ráno

Začiatkom mája 1847 Tolstoj bol už v Jasnej Poľane, kde sa pokúšal zaoberať sa hospodárstvom a usporadovaním života jasnopoľanských sedliakov, čo si našlo odraz aj v jeho nedokončenom „Románe ruského statkára“, aj v novele „Statkárovo ráno“.

Ale čoskoro ho jasnopoľanská samota začala ťažiť. Prešiel do Moskvy, potom do Petrohradu, podobral sa poskladať skúšky na stupeň kandidáta práv, ale keď úspešne zložil dve skúšky, zriekol sa ďalších, pokúsil sa vstúpiť do vojenskej služby, potom sa vrátil do Jasnej Poľany a vzal so sebou nadaného, ale k alkoholu veľmi neľahostajného Nemca-hudobníka Rudolfa, s ktorým sa aj on zaoberal hudbou. Za čas Tolstoj slúžil v tulskej gubernskej správe, býval hneď v Jasnej Poľane, hneď v Tule, hneď v Moskve, žil neporiadne, dával sa strhnúť Cigánmi, poľovačkou, hýrením, kartami. Život bez vážnych cieľov a perspektív ho gniavil a vzbudil v ňom pocit hlbokej nespokojnosti. Sebaobžalobami a sebaodsúdením sú naplnené mnohé stránky jeho denníka z tých čias. Tolstoj chcel skončiť takýto život a preto sa rozhodol odísť na Kaukaz aj so svojím bratom Nikolajom Nikolajevičom, ktorého ta poslali ako dôstojníka. Odišli v apríli 1851.

ŽIVOTOPIS A DIELO L. N. TOLSTOJ POKRAČOVANIE : 1 - 2  - 3

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ