KATALOG FIRIEM

Celým menom Muhammad Husní Sajjid Mubárak, dlhoročný najvyšší predstaviteľ Egyptskej arabskej republiky. V úrade prezidenta pôsobil od roku 1981 až do ľudovej revolúcie zo začiatku roku 2011. Muhammad Husní Sajjid Mubárak sa narodil 4. mája 1928 v dedine Kafr-El-Meselha v guvernoráte Minúfíja.

Vojenská kariéra

Po strednej škole nastúpil na vojenskú a neskôr vyštudoval leteckú akadémiu. V roku 1950 sa stal vojenským pilotom a ako vojenský pilot slúžil v niekoľkých leteckých divíziách. V rokoch 1959 do 1961 absolvoval letecký výcvik v Sovietskom zväze, kde sa stal pilotom bombardérov Iljušin Il-28 a Tupolev Tu-16. Na leteckú akadémiu sa neskôr vrátil ako inštruktor. V roku 1966 sa stal veliteľom leteckej základne v Káhire a neskôr v Baní Suwaife. O rok neskôr sa stal hlavným veliteľom Vojenskej leteckej akadémie a o dva roky ho ustanovili náčelníkom generálneho štábu vojenského letectva. V rokoch 1972 až 1973 pôsobil ako hlavný veliteľ vojenského letectva a neskôr aj ako viceministrom obrany a najvyšší maršal egyptského vojenského letectva.

Politická karéra

V apríli 1975 ho prezident Anwar as-Sádát ustanovil svojim viceprezidentom. V tomto poste ostal Mubárak až do Sádátovej smrti v roku 1981. Pri atentáte na Sádáta bol Mubárak sám ľahko zranený a moci sa oficiálne ujal ako egyptský prezident už osem dní po atentáte. Stal sa tiež lídrom vládnucej Národnej demokratickej strany. Počas Mubárakovej vlády sa podarilo dohodnúť návrat do Ligy arabských štátov, z ktorej bol Egypt vylúčený po uzavretí mierovej dohody s Izraelom v r. 1979.

6. október 1981 – Atentát na prezidenta Sadata. Počas vojenskej prehliadky v Káhire bol moslimskými extrémistami z radou egyptskej armády zavraždený Egyptský prezident Anvar al Sadat. (Viac: ■ Egypt 7. október 1970 - Vláda prezidenta Anvara Sadatat)

13. októbra 1981 - Do funkcie prezidenta bol vymenovaný viceprezident Muhammad Husní Sajjid Mubárak, ktorý krátko po svojom menovaní nariadil tvrdé opatrenia voči moslimským skupinám. Po celej krajine boli zatknuté tisíce osôb podozrivých s prepojenia na extrémistické skupiny. 15. apríla 1982 bolo v Káhire popravených päť osôb zodpovedných za prípravu a vykonanie atentátu na prezidenta Sadata.

25. apríl 1982 - Zo Sínajského polostrova odišli posledný vojaci izraelskej armády.

23. november 1985 - Päť členné komando skupiny Egyptská revolúcia unieslo lietadlo egyptskej štátnej leteckej spoločnosti s 98 cestujúcimi na palube. Lietadlo smerovalo pôvodne z Atén do Káhiry, no po prestrelke musel pilota núdzovo pristáť na Malte. Tam oslobodili jedenásť žien a popravili troch Američanov, ktorých telá vyhodili na pristávaciu dráhu. Skôr ako stihli únoscovia upresniť svoje požiadavky, zaútočila skoro ráno 24. novembra na lietadlo jednotka špeciálneho egyptského policajného útvaru, ktorá konala priamo na príkaz prezidenta Mubaraka. Protiteroristická jednotka mala zneškodniť teroristické komando prekvapivým útokom cez zadné dvere lietadla. Chaotická operácia si vyžiadala 57 obetí na ľudských životoch, väčšinou pasažierov, ktorí sa udusili dymom z horiaceho lietadla. Egypt obvinil z útoku líbyjskú tajnú službu a pozdĺž celej spoločnej hranice hranice vyhlásil stav najvyššieho ohrozenia.

Mubárak sa cítil ohrozený moslimskými skupinami, v domácej politike preto zastáva výrazné sekulárne postoje a v tej zahraničnej bol jedným z najvýznamnejších spojencov USA na Blízkom východe. Počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 podporoval americkú vojenskú kampaň, odmietol však podporiť inváziu do Iraku v roku 2003.

V rokoch 1987, 1993, 1999 a 2005 vypísal v krajine referendá, v ktorých si potvrdil predlžovanie svojho zotrvania v prezidentskej funkcii. Už od Sádátovej smrti využíval Mubárak svoj silný bezpečnostný aparát aby prostredníctvom neho obmedzoval základné občianske práva svojich politických oponento. Konal tak z výraznou podporou USA a ich západných spojencov, ktorí si neželali na čele egypta inú než prozápadnú a proizraelsskú vládu. V krajine udržoval výnimočný stav, počas ktorého boli výrazne obmedzované opozičné politické subjekty, ich lídri a členovia boli hromadne zatýkaní a bez súdu dlhodobo zadržiavaní. Vláda zaviedla v krajine výraznú mediálnu cenzúru. Lídrom najsilnejších opozičných subjektov bolo v prezidentských a parlamentných voľbách zakázané kandidovať. Mubárak bol zároveň častým terčom kritiky pre údajnú korupciu a klientelizmus.

Keď v roku 2011, krátko po zvrhnutí Mubarakovej vlády v Egypte, zmrazilo Švajčiarsko vo svojich bankách jeho kontá, odhadoval sa jeho majetok na neuveriteľných 70 miliárd USD. Bohatstvo pritom nahonobil z daní občanov, ktorých drvivá väčšina prežívala z dvoch amerických dolárov na deň. Oficiálny príjem prezidenta v rokoch 2007 a 2008 bol mesačne 4750 egyptských libier (808 USD). Hlavným zdrojom jeho obohacovania a príjmou jeho obchodných partnerov bol predaj štátnych podnikov a verejných pozemkov za nízke ceny, ktorý sa začal po roku 1990. Ahmed Elsayed Elnaggar, vydavateľ egyptskej Economic Report uviedol, že "privatizácia... bola najväčším korupčným procesom počas celej egyptskej histórie od obdobia faraónov až doteraz".

Utajované dokumenty americkej diplomacie zverejnené portálom WikiLeaks potvrdili Mubarakovu neochotu prijať zásadné spoločenské a politické reformy. Dokazovali to správy amerických diplomatov pôsobiacich v africkej krajine z roku 2009 a 2010. Podľa nich sa Mubarak ako „klasický egyptský zástanca sekularizmu“ bojí reforiem, keďže tie by údajne mohli byť pozvánkou pre „nenávidených extrémistov vrátane tých náboženských“. V depešiach z Káhiry do Washingtonu sa písalo o Mubarakovom prenasledovaní politických oponentov a organizácií, predovšetkým Moslimských bratov. Represívnym chovaním režimu trpeli aj novinári a publicisti, ktorí mali čeliť vymysleným obvineniam, vyhrážkam, zastrašovaniu aj otvorenému násiliu. Spojené štáty Americké napriek týmto informáciám podporovali režim prezidenta Mubaraka až do jeho posledných chvíľ.

V januári 2011 vypukli proti Mubárakovmu režimu rozsiahle celonárodné protesty. Mubárak sa ich najprv snažil potlačiť, neskôr im rôznymi ústupkami odolával a snažil sa udržať vo funkcii prezidenta do nadchádzajúcich volieb v septembri 2011, no nakoniec 11. februára 2011 definitívne rezignoval na svoju funkciu. Protivládne demonštrácie prezidentových odporcov sa rozšírili z Káhiry aj do ďalších miest. Pri nepokojoch doteraz zomreli stovky ľudí. Tisíce ľudí zatkla polícia. Armáda sa postavila na stranu občanov, keď sa viac krát vyjadrila, že proti nim nezasiahne silou.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)