KATALOG FIRIEM

18. február 1993 BR OSN schválila rezolúciu číslo 808, ktorou zriadila Medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny spáchané v bývalej Juhoslávii (ICTY). Počas svojho pôsobenia tribunál obžaloval a súdil 160 osôb. Hlavnou žalobkiňou tribunálu bola v rokoch 1999 až 2007 švajčiarska prokurátorka Carla del Ponte, ktorá sa dlhé roky venovala problematike organizovaného zločinu v Taliansku. Väznica ICTY v Haagu tvorila súčasť moderného komplexu, kde mali obžalovaný dvanásť hodín denne na voľný pohyb. Mohli sa navzájom navštevovať, zabávať pri spoločenských hrách. V dispozícii mali internet, televíziu, telefón a knižnicu.

ICTY 1993 - 2008:

• 25. júl 1995 Medzinárodný súdny tribunál (ICTY) obvinil bosnianskosrbského prezidenta Radka Karadžiča a vojenského veliteľa bosnianskych Srbov Radka Mladiča z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti.

   

• 26. máj 1999 Medzinárodný súdny tribunál pre zločiny spáchané počas vojny v bývalej Juhoslávii (ICTY) sídliaci v holandskom Haagu označil juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča za vojnového zločinca a vydal na neho medzinárodný zatykač. Srbských predstaviteľov vyzval na jeho okamžité vydanie k trestnému stíhaniu. Belehrad rozhodol o Miloševičovom zatknutí až po zmene režimu v roku 2000. Srbská polícia zatkla exprezidenta 1. apríla 2001 a vláda Zorana Djindjiča (pozri:Srbsko 8. október 2000) zároveň odsúhlasila jeho vydanie pred Medzinárodný súdny tribunál. Slobodan Miloševič (väzeň číslo 39) sa pred súdom obhajovať sám. Proces za dvesto miliónov USD skončil po piatich rokoch bez vynesenia rozsudku. Slobodana Miloševiča zomrel 11. marca 2006 vo svojej cele na následky infarktu myokardu. Počas celej doby svojej väzby nedôveroval haagskym lekárom a liečenie svojho chorého srdca a hypertenzie chcel prenechať ruským špecialistom v Moskve. Podľa súdnej pitvy úmyselne sabotoval liečbu, aby si zhoršením svojho stavu vynútil liečebné premiestnenie. Poslednú žiadosť o povolenie liečby v Moskve, kde by sa mohol stretávať aj s manželkou mu tribunál zamietol mesiac pred smrťou.

   

  " Smrť balkánskeho mäsiara, ktorý spôsobil najhoršie drámy a tragédie v novodobej histórii Bosniakov, Albáncov a Chorvátov je úľavou pre rodiny stoviek tisíc obetí jeho barbarských činov" (Sali Berischa, albánsky premiér)

   

• 2003 Predseda Srbskej radikálnej strany a bývalý vicepremiér srbskej vlády Vojislav Šešelj sa vzdal Medzinárodnému súdnemu tribunálu pre zločiny spáchané počas občianskej vojny v Juhoslávii (ICTY). Súdny proces začal 7. novembra 2007.

   

• 2004 V jednom z najväčších súdnych procesov s aktérmi vojnových zločinov v Bosne boli obžalovaný siedmi vysoký srbský dôstojníci. Pätica generálov bola obvinená z genocídy moslimského obyvateľstva. Hlavný veliteľ bosniansko-srbskej armády Vujadin Popovič, náčelník generálneho štábu Ljubiš Beara, veliteľ bezpečnosti Drago Nikolič, veliteľ špeciálnych jednotiek Ljubomir Borovčanin, zástupca náčelníka generálneho štábu Radivoje Miletič, asistent veliteľa Milan Gvero a Brigádny veliteľ Vinko Pandurevič boli

   

• 15. marec 2004 Súdny tribunál ICTY odsúdil na desať rokov väzenia Miroslava Deronjiča, bývalého straníckeho zástupcu bosnianskosrbského prezidenta Radovana Karadžiča. Miroslav Deronjič riadil v roku 1992 útok proti bosenskej dedine Glodova, pri ktorom bolo zavraždených šesťdesiat moslimských civilistov. V novembri 2005 bol prevezený na výkon trestu do väznice vo Švédsku. Zomrel vo väzbe 19. mája 2007.

   

• 2. august 2004 Súd prvej inštancie ICTY v holandskom Haagu odsúdil na 46 rokov odňatia slobody bývalého bosnianskosrbského generála Radislava Krstiča za genocídu, ktorej sa bosnianskosrbská armáda pod jeho velením dopustila počas občianskej vojny v roku 1995 na moslimskom obyvateľstve v enkláve Srebrenica. Obhajoba aj žalujúce strany sa proti rozsudku odvolali, no odvolací súd Krstičovu vinu definitívne potvrdil. Sudca zároveň oznámil, že generálovi Krstičovi bol trest znížený z 46 na 35 rokov odňatia slobody.

   

• 15. november 2004 Pred súdny tribunál OSN v holandskom Haagu boli postavený prvý Albánci. Bývalý členovia Kosovskej oslobodzovacej armády, obžalovaný z mučenia, neľudského zaobchádzania, psychického týrania a vrážd spáchaných proti srbskej a rómskej menšine, či Albáncom zadržiavaných v trestnom tábore UCK v Lapušniku na východe Kosova. F.Limaj (33), H. Bala (57) a I. Musliv (34) sa zverstiev dopúšťali v rokoch 1997 až 1998. Podľa žaloby títo muži prispeli k pretrvávajúcim a nehumánnym podmienkam v tábore.

   

• 7. marec 2005 Haagskemu tribunálu sa vzdal bývalý náčelník juhoslovanského generálneho štábu Momčilo Perišič, ktorého súdny tribunál obvinil v roku 2000 z vojnových zločinov spáchaných počas občianskej vojny v Chorvátsku. Hlavným bodom obžaloby bolo bombardovanie mesta Zadar v roku 1991, za ktoré ho v neprítomnosti odsúdili v Chorvátsku na dvadsať rokov väzenia.

   

• 9. marec 2005 Z funkcie úradujúceho predsedu vlády Kosova sa vydal na trestné stíhanie do Haagu Ramusch Haradinaj (39). Uposlúchol tak výzvu medzinárodného súdneho tribunálu ICTY, ktorá mu bola doručená 8. marca 2005 a Haradinaj v nej čelil obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa mal dopustiť v rokoch 1998 až 1999 ako veliteľ Kosovskej oslobodzovacej armády. Spolu s Haradinajom odletel do Haagu aj ďalší veliteľ UCK Lah Brahimaj, ktorý bol tiež obžalovaný. Haradinaj pred tribunálom, ktorý ho 14. marca obvinil z 37 bodov obžaloby, vyhlásil že je nevinný.

   

  „Haradinaj dával osobne príkazy a prizeral sa bitiu, znásilňovaniu a vraždám ľudí, ktorých jeho jednotky zadržiavali a tiež sa na tom zúčastňoval“ (žalobca)

   

• 25. apríl 2005 Srbský generál Nebojša Pavkovič priletel do Holandska, aby sa tam vzdal Medzinárodné tribunálu ICTY, ktorý ho obviňoval z vojnových zločinov. Tých sa mal dopustiť v rokoch 1998-1999, keď sa armáda pod jeho velením dopúšťala vraždenia a násilného presídľovania albánskeho civilného obyvateľstva. Pavkovič stál počas vojny v Kosove po boku prezidenta Slobodana Miloševiča. Odvrátil sa však od neho v októbri 2000, keď zabránil zásahu armády proti masovým demonštráciám v Belehrade, ktoré viedli k pádu Miloševičovho režimu. Spolu s Pavkovičom boli obvinený aj ďalší srbský generáli Sreten Lukič a Vladimir Lazarevič.

   

• 15. jún 2005 Na dvadsať rokov odňatia slobody bol za vraždu 15 kosovských albánskych civilistov (1999) odsúdení Saša Cvjetan, príslušník polovojenskej skupiny Škorpión.

   

• 11. november 2005 Pred medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) boli postavený traja bývalí srbský dôstojníci obžalovaný z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas vojny v Chorvátsku. Obvinenie sa týkalo vraždy viac ako 200 civilistov vo vukovarskej nemocnici v novembri 1991.

   

• 8. december 2005 V luxusnom hotely Bitacora na Tenerife, bol zatknutý bývalý chorvátsky generál Ante Gotovina obvinený medzinárodným súdnym tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) z vojnových zločinov. Zadržaný generál mal pri sebe falošný chorvátsky pas na meno Kristián Horvat. Krátko po zadržaní bol z prevezený do väznice v Madride, odkiaľ bol 11. decembra vojenským transportným lietadlom prevezený do Haagu. Proti postupu chorvátskej vlády protestovali po celej krajine desaťtisíce ľudí, ktorý Gotovinu považovali za národného hrdinu. V Zadare demonštranti podpálili vlajku Európskej únie a v Splite sa na podnet Združenia vojnových veteránov zišlo na hlavnom námestí 40-tisíc ľudí. Už 11. decembra vzniesol voči Gotovinovi hlavný sudca Carmelo Agiuso sedem bodov obžaloby. Gotovina poprel svoju vinu vo všetkých siedmich bodoch.

   

• 12. decembra 2005 Špeciálny súd pre vojnové zločiny v Belehrade odsúdil 14 obžalovaných z popráv 192 chorvátskych civilistov v usadlosti Ovčara pri Vukovare vykonaných v novembri 1992. Na dvadsať rokov väzenia bolo odsúdených osem obžalovaných. Ďalší boli odsúdený na 15, 12, 9 a 5 rokov odňatia slobody. Dvoch podozrivých súd oslobodil.

   

• 20. december 2005 V srbskom hlavnom meste sa začal proces s piatimi Srbmi, ktorý sa podieľali na masakre v Srebrenici. Pätica obvinených bola zadržaná v júny 2005, po tom čo sa pred haagskym tribunálom premietala videokazeta so záznamom popráv, ktorú si natočil jeden z účastníkov vraždenia. Na asi dvadsať minútovom zázname členovia amatérskej polovojenskej skupiny Škorpión mučia a vzápätí zastrelia šesť bosnianskych chlapcov a mužov. Videokazetu zabezpečila právnička a riaditeľka Centra pre humanitárne právo Nataša Kandič. Kazeta celé roky kolovala medzi obyvateľmi Šidu (Nový Sad), ktorý si ju požičiavali z miestnej videopožičovne. Na záberoch, ktoré v júny 2005 odvysielali aj dve srbské televízie, škorpióny odvádzajú civilistov z nákladného auta. Štyroch mladých mužov zastrelia ranou do zátylku a zvyšný dvaja musia odvliecť telá za dom. Vzápätí popravia aj ich. Premietanie kazety bolo aj jedným z prvých bodov procesu. Skupina, ktorú tvoril veliteľ jednotky Slobodan Medič (10. apríl 2007 - odsúdený na dvadsať rokov väzenia), Peru Petraševič, Alexander Medič, Branislav Medič a Alexander Vukov bola obvinená zo šiestich vrážd z 17. júla 1995 neďaleko mesta Trnovo. Hlavný vinníci krvavej udalosti bosniansky prezident Radovan Karadžič a veliteľ armády Ratko Mladič unikali dlhé roky spravodlivosti.

   

• 6. marec 2006 V cele väznice Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) spáchal samovraždu bývalý predseda vlády Republiky Srbská Krajina (RSK) Milan Babič (50). Babič si ako spojenec Slobodana Miloševiča odpykával 13-ročný trest za vojnové zločiny spáchané počas bojov chorvátskej občianskej vojny. Babiča našli Obeseného v jeho cele vo večerných hodinách, deň predným, ako mal vypovedať v procese proti svojmu nástupcovi Milanovi Martičovi.

   

• 9. jún 2006 Rusko vydalo na trestné stíhanie do Bosny bosnianskeho Srba Dragana Zelenoviča, ktoré haagsky tribunál obvinil z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas občianskej vojny v rokoch 1992 až 1995. Zelenovič (45) čelil ako bývalí člen bosniansko srbských polovojenských jednotiek obvineniam zo znásilňovania a mučenia, ktorého sa dopúšťal na moslimských ženách. Medzi jeho obeťami boli aj dve šestnásťročné dievčatá. Zelenoviča zadržala ruská polícia v auguste 2005 na západnom Sibíri a falošným pasom. Moskva ho vydala po protestoch hlavnej žalobkyne Carli del Ponte, ktorá obvinila Rusko, že prípad preťahuje.

   

• 18. september 2006 Srbský špeciálny súd odsúdil na trinásť rokov odňatia slobody prvého etnického Albánca súdeného za vojnové zločiny spáchané počas vojny v Kosove. Anton Lekaj bol uznaným vinným z vraždy rómskej ženy, mučenia desiatok ľudí a znásilnenia neplnoletého dievčaťa v roku 1998.

   

• 27. september 2006 Na dvadsaťsedem rokov odňatia slobody odsúdil haagsky tribunál bývalého člena úzkeho vedenia bosnianskych Srbov a blízkeho miloševičovho spolupracovníka Momčila Krajišnika. Šesťdesiatjedenroční Krajišnik čelil obvineniam z podielu na etnických čistkách proti Moslimom a Chorvátom počas občianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.

   

• 2. október 2006 V Belehrade sa zažal súdny proces so skupinou srbských policajných funkcionárov obvinených z vrážd civilného obyvateľstva v obci Suva reka (pozri: 27. september 1999). Medzi obvinenými bol veliteľ policajnej jednotky R. Mitrovič a policajný veliteľ v obci Suva reka R. Repanovič.

   

• 13. december 2006 Bosniansky súd odsúdil na 24 rokov väzenia bývalého srbského vojaka N. Samardžiča, usvedčeného zo zločinov proti ľudskosti a viacnásobného prípadu znásilnenia, ktorých sa dopustil v rokoch 1992 až 1993 v meste Foča.

   

• 19. december 2006 Štokholmský súd odsúdil na osem rokov odňatia slobody švédskeho žoldniera, ktorý slúžil počas občianskej vojny v Bosne a Hercegovine v chorvátskych ozbrojených silách. Jackie Arkloev bol uznaný vinný z mučenia jedenástich moslimov v roku 1993.

   

• 26. február 2007 Medzinárodný trestný tribunál pre zločiny spáchané počas občianskej vojny v bývalej Juhoslávii (ICTY) rozhodol, že Srbsko nieje zodpovedné za zločiny a genocídu spáchané počas vojny v Bosne a Hercegovine, súd zároveň konštatoval, že Belehrad mohol pre ochranu civilistov trpiacich pod útokmi polovojenských bánd urobiť viac.

   

• 16. apríl 2007 V Haagu sa začal súdny proces s bývalým macedónskym ministrom vnútra Ljubom Boškovským. Boškovský čelil obžalobe, z terorizovania albánskeho obyvateľstva v obci Ljuboten, kde v roku 2001 zničili policajné jednotky štrnásť domov.

   

• 11. jún 2007 Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odovzdal bosnianskej justícii bývalého bosnianskosrbského dôstojníka Milorada Trbiča, zodpovedného za masakru v Srebrenici. Podľa obžaloby mal na starosti nakladanie zajatcov na autá, ktoré ich odvážali na popravisko. Zúčastnil sa tiež na vraždení a osobne strieľal zajatcov. Milorad Trbič sa odovzdal haagskemu tribunálu dobrovoľne v roku 2005.

   

• 12. jún 2007 Na 35 rokov odňatia slobody odsúdil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) bývalého prezidenta Srbskej republiky Krajina Milana Martiča. Líder chorvátskych Srbou Milan Martič bol odsúdený za vraždy, prenasledovanie a mučenie stoviek Chorvátov, moslimov a ďalšieho nesrbského obyvateľstva. Martiča súd usvedčil aj z príkazu na dvojdenné bombardovanie Záhrebu kazetovými bombami v máji 1995. Počas ofenzívy vtedy zahynulo najmenej sedem civilistov.

   

• Vladimír Djordjevič, bývalý námestník srbského ministra vnútra (1997-2001) a náčelník verejnej bezpečnosti bol zatknutý 17. júna 2007 v Čiernej Hore. Hľadaného zločinca, ktorého Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) podozrieval z vraždenia a prenasledovania albánskych civilistov počas kosovskej krízy na konci deväťdesiatych rokov odovzdala vláda v Podgorici na stíhanie dom Haagu.

   

• Medzinárodný súdny tribunál ICTY odsúdil na 33 rokov väzenia bývalého bosnianskosrbského generála veliaceho srbským jednotkám obliehajúcim mesto Sarajevo Dragomira Miloševiča.