KATALOG FIRIEM

Krátko pred vynesením rozsudku nad Naserom Oričom, sa v diskusii pred haagskym tribunálo, objavilo písané svedectvo o zákulisných ťahoch a stratégii separatistických síl, ktoré sa odohrali v oblasti Srebrenica. Ibran Mustafic, autor knihy „Plánovaný chaos“, bol poslancom strany Demokratické akcie (SDA, strana Alija Izetbegoviča) v parlamente Bosny a Hercegoviny po volbách v roce 1990, a krátko pred vypuknutím konfliktu v Bosne, zastával funkciu prezidenta výkonnej rady obecného zastupiteľstva v Srebrenic.

Ibran Mustafic opísal vo svojej knihe spôsob boja a brutálnu taktiku veliteľa polovojenských odoielov Nasera Oriča, za čo sa dostal do nemyslosti jeho zástancov a obdivovateľov. Od vydania knihy sa ho tieto skupiny pokúsili niekoľko krát zabiť, v roku 1995 prežil pokus o atentát, v roku 2008 bol spisovateľa napadnutý v centre Srebrenice. Brutálny útok skupiny mladých výtržníkov zanechal na jeho zdravý trvalé následky.

„Nazývajú ma zradcom. Vyhlasujú, že som si vymyslel zločiny Nasera Orica, ale tento druh hlúposti mi vadí najmenej. Účelom mojej knihy nebola srbská obhajoba, no v žiadnom prípade nie som ochotný zatvárať oči pred zločinmi môjho národa a pred tými, ktorí v jeho mene páchali zverstvá. Zločinci sú zločinci a to bez prihliadaniu k ich náboženskému presvedčeniu, či národnosti. Kategoricky preto vyhlasujem, že Naser Orič je vojnový zločinec, ktorý nemá v dejinách obdoby!“

V jednej z kapitole knihy píše o osobnom priznaní Nasera Oriča (na foto - dole). Hovorí o prvom Srbovi, ktorého zabil vlastnými ruakami. Išlo o srebrenického sudcu Slobodana Iliče:

"Keď sme vzali tú skupinu zajatých v Zalazje z väzenia (v Srebrenici), aby sme ich vzali späť do Zalazje, a keď začalo zabíjanie, dostal sa mi do rúk Slobodan Ilič. Vyliezol som na jeho hruď. Bol zarastený a vlasatý ako zviera. Díval sa na mňa bez jediného slova. Vytiahol som bajonet a zabodol ho priamo do jeho oka, a otočil s ním tam a späť. Nevydal zo seba jediný zvuk. Potom som ho trafil nožom do druhého oka ... Nemohol som veriť tomu, že nereaguje. Aby som povedal pravdu, to som sa prvýkrát vyľakal, tak som mu hneď potom podrezal krk. "opísal Orica doslova Mustaficovi svoj" výkon "počas jedného večera, kedy ho Mustafic navštívil.

Oričovo priznanie je v knihe nasledované svedectvom Mustaficova strýka Ibrahima, ktorý bol svedkom toho samého vraždenie:

"Prišiel Naser a povedal mi nech som pripravený okamžite prísť s vlajkou pred väzenia v Srebrenici. Obliekol som sa a vyrazil. Keď som prišiel pred väznicu, vytiahli všetky zajatých v Zalazje a nariadili mi odviesť ich smerom k Zalazje. Keď sme došli do skladiska / železničnej stanice? , Nariadili mi, aby som zaparkoval kamión. Upratal som sa do bezpečnej vzdialenosti. Lenže keď som videl ich besnenie a keď začalo vraždenie, cítil som, ako sa mi z hlavy odišla všetky krv. Keď Zulfo (Tursonovic) rozpáral nožom hrudník zdravotnej sestry Rady (Zdravotná sestra Rada Milanovičová zostala v Srebrenici dokonca aj potom, čo jej rodina odišla. Srebrenická centrála územnej obrany ju priradila k lekárskej poľné skupine a do miestnej nemocnice.), zatiaľ čo sa jej pýtal na umiestnenie rádiové stanice, nemohol som sa na to už dlhšie pozerať. Odišiel som odtiaľ pešo späť do Srebrenice a oni potom prišli starým kamiónom, ktorý som potom odviezol zo Srebrenice domov do Potočari. Vnútro bolo celé zakrvavené, "cituje knihe Mustafic strýkovia svedectvo.

Mustafic tiež opísal ďalšie zločiny proti Srbom z mesta Srebrenica, ktoré boli viac, či menej dobre známe. Zmienil sa o tom, ako po útoku proti dedine Jezestica "Kemo z Pale (v blízkosti Sarajeva) niesli moslimský separatisti so sebou oddelenú ľudskú hlavu a desil tak ľudí."

Je tu tiež popísaná vražda rodiny Stjepanovič. Členovia rodiny boli unesení z ich bytu v Srebrenici v júli 1992 a prevezení do obce Potočari. "Andjelija Stjepanovičová (74) a jej syn Mihajlo (50) a ostatmí členovia rodiny tam boli brutálne zavraždení. Jeden bosniansky Moslim z Potočari potom opísal, že celý most, kde boli títo úbohí ľudia zabití, doslova plával v krvi. Vrahom rodiny Stjepanovičových bol Kemo Mehmedovic z Pale, Naserov verný nasledovník v krutostiach, ktorý si neskôr za žold z občianskej vojny, zabezpečil slušný a beztrestný život Rakúsku.

V Mustaficově knihe boli tiež odhalené predtým málo známe detaily o mučení a vražde ťažko chorého Krst Dimitrovského a jeho ženy Velinky, obviňujúci osobu menom Ejub Golic, bývalého veliteľa "Nezávislého horského práporu" z dediny Glogovo. Golic bol neskôr zbavený obvinenia vznešených proti nemu za tieto zločiny.

Haagsky tribunál odmieta stíhať zločiny bosnianskych -moslimov.

Bez ohľadu na líčenie týchto a ďalších barbarských mučenia a vrážd Srbov, ktorí mali tú smolu a zostali v Srebrenici okupovanej Oričovými mäsiarov, Mustafic ďalej popisuje ako bolo jeho svedectvo proti moslimským srebrenickým netvorom u Haagskeho tribunálu odmietnuté, a prečo nemal príležitosť povedať súdu čo skutočne prebiehalo v "bezpečnej zóne Srebrenica" predtým, než mesto obsadil generál Mladič.

"Bol som skutočne povolaný svedčiť pred Haagskym tribunálom ako svedok obžaloby (v procese proti Orica), a verím, že som mal byť pravdepodobne posledným svedkom obžaloby. Po troch dňoch strávených predbežnú procedúrou tam bol hlavný rozpor medzi predstaviteľom žaloby a mnou. Po prvé, obvinenia proti Orica bolo úplne absurdné. Bol obvinený z vecí, z ktorých nebol vinný, ale nie z vecí, z ktorých vinný bol. Po druhé, Haagsky tribunál stále viac a viac vyzeral ako šarády Carly del Ponte, takže sa množstvo procesov zmenilo v cirkus. Nakoniec som bol najviac urazený, keď sa ma pokúsili vydierať vyhrážaním siedmimi rokmi väzenia alebo pokutou 200.000 eur. Keď som videl ten papier nemohol som zostať potichu a povedal som žalobcovi: "Správne!, Celý zmysel môjho príchodu sem svedčiť bol v skutočnosti dostať prísnejší trest ako Erdemovič (iný bosniansky vojnový zločinec), ktorý bol haagskym tribunálom odmenený za priznanie svojej osobnej účasti na vražde 140 ľudí. Po tom všetkom som prišiel pred súdnu sieň, čakal som dve hodiny, ale nakoniec ma informovali, že sa sudcovia rozhodli nenechať ma svedčiť, a že môžem ísť späť domov, "napísal Mustafic.

Srebrenica - bezpečné útočisko pre vojnové zločincov, kriminálnikov a mafiu

Keď bola oblasť vyhlásená za demilitarizovanú zónou a umiestnená pod ochranu OSN, nedochádzalo k žiadnym "provokáciám" bosniansko-srbskej armády. Napriek tomu podľa Mustafice Orica Moslimovia pokračovali v kopaní zákopov pozdĺž mesta Srebrenica a vedľa humanitárnej pomoci boli do "demilitarizovanej zóny" dopravované zbrane, všetko priamo pred zrakmi holandského práporu UNPROFOR.

Mustafic napísal, že hoci boli umiestnené okolo mesta umiestnené tabule, hlásajúci "Demilitarizovaná zóna, a všetky vojenské operácie boli prísne zakázané, pretože článok 60, protokol 1 Ženevských konvencií", dodávky zbraní, munície, uniforiem a výbušnín nebol nikdy odvoalný, vojenské vybavenie, napriek rezolúcii OSN zakazujúce lety nad Bosnou a Hercegovinou, prepravovali helikoptérami. Taktiež dohoda medzi Ratko Mladičom na bosniansko-srbskej strane a Séfer Halilovičem na strane bosniansko-moslimskej, stanovila, že "ani jediný vojak nesmie byť vo vnútri a nesmie ani vstúpiť do demilitarizovanej zóny (Obmedzenie sa netýkalo členov UNPROFOR).

Mustafic v tejto súvislosti píše, že bolo uskutočnených celkom 18 letov prepravujúcich zbrane, väčšina v čase, keď bola Srebrenica údajne demilitarizovanú zónou pod ochranou jednotiek OSN (UNPROFOR).

Mustafic vznáša veľkú časť viny na holandských vojakov umiestnených v Srebrenici, keď napísal, že si boli plne vedomí všetkých porušenie každodenne spáchaných Oričovým oddielom, ale rozhodli sa to len ticho sledovať, dúfajúc, že ​​v zdraví prečkajú službu:

"Holanďania očividne prijali stráženie línie spoločne s našimi vojakmi len za účelom zbavenia sa zodpovednosti, a ukázať svetu, že Srebrenica nebola demilitarizovanú zónou. Naozaj, holandský prápor, ktorý mal mať asi 600 vojakov, mal len 250 vojakov, zatiaľ čo Oričova 28.divize sa skladala s 5.500 ozbrojených mužov."

Založenie moslimského štátu potvrdené krvou nevinných

Mustafic tiež poznamenáva, že moslimskí vojaci zo Srebrenice neprestávali v prepadoch a výpadoch z "bezpečnej oblasti", zabíjanie členov bosniansko-srbskej armády, a že používali Srebrenici ako chránenú základňu pre útoky na okolité srbské dediny, ako bol nájazd veliteľov Ekrema Salihovice a Ibrahima Mandzice pod Oričovým vedením na srbskú dedinu Visnjic, kde zabili civilistov a dedinu spálili.

"Keď som povedal Mandzicovi, že takéto útoky by mohli byť dôvodom útok bosniansko-srbskej armády na Srebrenici, povedal mi: Tieto akcie sme neiniciovala my, rozkazy sme dostali zo Sarajeva", svedčí Mustafic, a dodávajú, že sa neskôr dozvedel, že "rozkaz k útoku na srbské dediny okolo Srebrenice podpísal Enver Hadzihasanovic (z hlavného veliteľstva bosniansko-moslimskej armády v Sarajeve) ... Zjavne chceli vyprovokovať odozvu s cieľom vyriešiť srebrenický problém. "

Ako už vieme rovnakú taktiku zvolilo bosensko-moslimské vedenie aj v prípade obkľúčeného Sarajeva, kde boli obrázky zbombardovaných budov, posielané priamo do ústredí mienkotvorných médií po celom svete a pritom !!! : Moslimská strana v roku 1992 "využívala Sarajevo, aby si udržala štatút obete". Povedal to v roku 2010 bývalý vojenský pozorovateľ OSN Richard Mole počas procesu s bývalým bosnianskosrbským prezidentom Radovanom Karadžičom v Haagu. Zahraniční pozorovatelia sa podľa neho domnievali, že bosnianska armáda útočí na svoj vlastný národ. Počas krížového výsluchu sa Karadžič britského podplukovníka opýtal, či "moslimská strana strieľala na svojich občanov s cieľom získania štatútu obete a vyvolania medzinárodných sympatií, ako aj zahraničnej vojenskej intervencie". Svedok Mole označil túto otázku za "dobrú a kontroverznú".

Avšak sa ukázalo, cieľ bosniansko-moslimských vodcov a ich zahraničných sponzorov, ktorý chceli vyriešiť, bol ďaleko vážnejšie, než otázka jedného mesta v Bosne a Hercegovine. V skutočnosti plánovali, ako po deštrukcii Juhoslávie prevziať vládu nad celou bosniansku republikou, hoci bosnianski Moslimovia tvoria len jeden z veľkých národov žijúcich v Bosne a Hercegovine a dokonca ani dnes netvorí väčšinu. Jediným spôsobom ako to dosiahnuť, bolo úplné zničenie / vykorenenia bosnianskych Srbov, alebo ak by to nešlo, tak celý srbský národ spojiť s obvinením z "genocídy", čo by umožnilo úplnú asimiláciu všetky srbské pôdy a vlastníctva v krajine.

Ibran Mustafic Toto tvrdenie potvrdil Už v júli 1996: "Podľa nášho zvyku (bosniansko-moslimského) Keď niekto dokončuje základy stavby domu, musí byť nad nimi rituálne obetované zviera. Srebrenica sa stala týmto obetným Baránkom, ktorý má ochraňovať základy (moslimského) štátu. "

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ