Únosy srbských civilistov a obchodovanie s orgánmi
Približne tristo Srbov, Rómov a príslušníkov iných nealbánskych etník, vrátane žien, sa stalo v rokoch 1998 a 1999, v čase prebiehajúce separatistického konfliktu o Kosovo, obeťou obchodovania s orgánmi v severnom Albánsku. Cena tela bola dva milióny eur, za jednu obličku sa platilo od 15 do 100-tisíc eur, srdce záujemcu vyšlo na milión eur. Protiprávne operácie sa vykonávali pri meste Tropoji v severnom Albánsku. Unesených kosovských Srbov držali v táboroch a neskôr ich odviezli na domácu kliniku, kde im odobrali požadované orgány. Tie potom previezli do západných krajín cez malé letisko v albánskej Tirane.

Vyšetrovatelia OSN v roku 2004 podrobne preskúmali dom rodiny Katuciovcov z dediny Rripe na severe albánskeho centrálneho regiónu Mat. Objavili v ňom stopy po krvi, gázu medzi odpadkami a injekčné striekačky, ktoré vykopali v oblasti blízko rieky. Dedinčania neumožnili vyšetrovateľom kopať na miestnom cintoríne a exhumovať telá s tým, že sú tam pochovaní ich príbuzní. Prípad nakoniec zrušili a ako dôvod uviedli nedostatok dôkazov.
Podozrivá albánska rodina odmietla stretnutie s členmi európskeho ľudskoprávneho tímu, ktorý vyšetroval únosy srbských civilistov v Kosove aj v roku 2009. Tím Rady Európy v spoločnosti s predstaviteľmi albánskeho ministerstva spravodlivosti sa chcel s rodinou Katuciovcov rozprávať o tvrdeniach, že ich dom sa používal ako provizórna klinika pre odoberanie orgánov Srbov unesených počas kosovského konfliktu v roku 1999. Rozhnevaní dedinčania však celé dve hodiny blokovali prístupovú cestu do obce.
Tému ilegálneho obchodovania s orgánmi otvorila hlavná prokurátorka haagskeho tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Carla del Ponteová. Tá opísala vo svojej knihe s názvom Lov: Ja a vojnoví zločinci, praktiky albánskych politických lídrov, ktorí obchodovanie z ľudskými organmi organizovali. Medzi tými, čo s orgánmi obchodovali, boli aj vodcovia teroristickej organizácie Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK), ktorá od roku 1998 vytláčala z Kosova srbské jednotky a podnikala bombové útoky proti policajným stanovištiam. "Po odobratí obličky obeť opäť uväznili, až kým ju nezabili po odňatí iných životne dôležitých orgánov."
V knihe tvrdí, že v júni 1999, keď po bombardovaní Srbska obsadzovali juhosrbskú provinciu Kosovo jednotky NATO, previezli pašeráci sto až tristo ľudí v nákladných automobiloch do severného Albánska. Išlo predovšetkým o srbských civilistov, ktorým lekári v areáli pri albánskom meste Burrel asi 90 kilometrov severne od Tirany odobrali vnútorné orgány.
Del Ponteová v nej tvrdila, že vysoko postavení členovia povstaleckej Kosovskej oslobodeneckej armády, vrátane jej vtedajšieho veliteľa a súčasného kosovského premiéra Thaciho, o tomto pašovaní ľudských orgánov vedeli. (Kosovský premiér Hashim Thaçi bol jedným z troch bývalých popredných lídrov UCK, ďalšími sú jeho predchodca Agim Ceku a Ramuš Haradinaj, ktorého tribunál ICTY oslobodil. Súd v jeho prípade neuznal obvinenie z etnických čistiek, čo pobúrilo srbských lídrov.) Bývalá žalobkyňa si myslí, že celá operácia si vyžadovala spoluprácu albánskej tajnej služby.

Predstavitelia srbského súdu pre vojnové zločiny predstavili vo februári 2009 Združeniu rodín unesených a nezvestných osôb z Kosova zoznam s menami jedenástich ľudí, o ktorých predpokladajú, že sa stali obeťami obchodovania s orgánmi v severnom Albánsku.
Srbská strana získala sériu fotografií od medzinárodného predstaviteľa pôsobiaceho v Kosove, ktoré dokazujú, že členovia UCK operovali aj na severoalbánskom území. Podľa Belehradu mali kosovskí ozbrojenci v Albánsku výcvikové tábory, logistické základne a provizórne nemocničné zariadenia.
„ Kosovskí Albánci v júni 1999 uniesli stovky srbských civilistov, z Kosova do severného Albánska. Väzňov týrali, ale o tých najmladších a najzdatnejších z nich sa naopak vzorne starali a po čase ich previezli do mesta Burrel neďaleko Tirany. Tam ich "rozobrali" na orgány, ktoré potom predávali. O týchto praktikách vedelo aj najvyššie vedenie Kosovskej oslobodzovacej armády.“
(Carla del Ponteová)
Komentáre
Prehľad komentárov
Môj kamarát sa pred časom vrátil z Kandaháru,
pracoval na americkej vojenskej základni.
Mladí vojaci tam boli sklamaní zo situácie,
pretože oni si predsa prišli do Afganistanu "Zastrierľať"
a ich tam čakala Nuda.
a nielen to, Jáán
(belweder, 15. 6. 2011 17:16)koľko ľudí bolo "odstrelených" zahraničnými "lovcami", ktorí mali už všeličo na svet ulovené - len človeka si ešte nestrelili - napr. satrého samca, trofejového samca, vodiacu samicu, nejaké štence...hmm?...čudne hnusné, že?...ale čo by si si za peniaze nekúpil? Stačí to zorganizovať - pricestovať z ameriky - zaplatiť príslušnému veliteľovi a ani odstreľovačku nemuséš mať - aj tú ti dajú do ruky - veď za to potom dakoho odsúdia...prišijú mu to v Haagu. Veď biznys je až tvrdý byznys. Odkiaľže to prišlo? Pamätáš si veľa čudne nezmyselných obetí odstreľovačov? Takticky úplných nezmyslov? Premýšľaj, čo si bohatí môžu dovoliť kúpiť. Je to "sprievodný" jav...obchod - pri každom konflikte. Inde to ide ťažko - vo vojnovom konflikte je to možné. A má to cenu, ktorú si nemôže dovoliť každý - je to vyhradené istej skupine ľudí - ozaj movitých. Mať také zážitky - streliť si človeka...hmm?.....a vie sa o tom...a slušné je - nehovoriť o tom.
Iba ľudia
(Jáán, 17. 10. 2010 14:45)
človek si iba v kontexte takýchto správ uvedomí,
aký náchylný je veriť,
že jeho bezpečnosť je zadarmo.
Zo sekundy na sekundy sa človek stane tovarom.
ffuuuuuuuuuuuuuuuuuj , hnus a hnus


Kandahár
(Emil, 15. 6. 2011 19:47)