Kosovo OSN a KFOR
KOSOVO pod správou OSN
-
10. jún 1999 Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244 z 10. júna 1999 malo Kosovo ostať etnicky a kultúrne zmiešanou súčasťou Srbska pod správou medzinárodného spoločenstva. Od konca konfliktu v júny 1999 však vláda v Belehrade nevykonávala nad provinciou Kosovo žiadnu vládnu právomoc. Pod správou OSN boli vytvorené nezávislé kosovské inštitúcie, ktoré mali po formálnej stránke pripraviť provinciu na štatút úplnej nezávislosti (pozri: 2007). Vojenskú správu oblasti a bezpečnosť v provincii mala na starosti misia K-FOR. Civilná správa provincie UNMIK mala dohliadať na plnenie nevojenských kľúčových bodov rezolúcie.
UNMIK - Civilná správa OSN v Kosove mal ako najvyšší orgán miestnej správy podriadení OSN dohliadať na normalizáciu konfliktných oblastí. Civilný správca provincie bol francúzsky politik Bernard Kouchner. Do kosovskej politickej a bezpečnostnej správy sa pod patronátom UNMIK dostali ľudia z najvyšších, veliteľských miest UCK. Z jednotiek oslobodzovacej armády sa vytvárali bezpečnostné zložky a polícia podriadená navonok ako civilné bezpečnostné sily správe UNMIK, v skutočnosti však naďalej plniace vojenské úlohy svojich veliteľov. Tieto vojenské kádre separatistickej teroristickej organizácie UCK zohrali v nasledujúcich rokoch dôležitú úlohu pri vyhrocovaní bezpečnostnej situácie v Kosove, pri ktorých dochádzalo k pogromom a útokom na srbské obyvateľstvo (pozri: kap. Globalizmus: Srbsko 17. marec 2004 ). Z pôvodných viac ako dvestotisíc srbských obyvateľov oblasti sa do svojich domov vrátilo len 3900 a celé roky prežívali v kosovských ubytovniach pod ochranou medzinárodných jednotiek. Utečenci na predmestiach Belehradu, ubytovaný v provizórnych podmienkach z minimálnou šancou na zlepšenie svojej situácie podliehali zúfalstvu a alkoholizmu. Ako povedal jeden z utečencov : „Jeden deň jeme a desať dní hladujeme. V jednej izbe nás býva dvadsať".
K-FOR - Juhoslovanská armáda bola nútená opustiť svoje stanovištia v celej provincii Kosovo. 10. júna 1999 rozhodla Bezpečnostná rada OSN o mandáte medzinárodných mierových síl K-FOR, pôsobiacich v oblasti od druhej polovice júna 1999. V oblasti pod medzinárodnou správou pôsobilo takmer dvadsať tisíc zahraničných vojakov. Medzi prvými prišli do oblasti vojská Ruskej federácie, ktorá z Bosny a Hercegoviny presunula svoje jednotky misie S-FOR. Ani tisícky vojakov však v prvých dňoch nedokázali zabrániť násilnostiam, rabovaniu a podpaľovaniu srbských obydlí, ktorých obyvatelia utiekli z oblasti v strachu pred albánskou pomstou. Desiatky tých, ktorý neutiekli sa stali terčom ozbrojených bánd Kosovskej oslobodzovacej armády. V prvom roku mandátu OSN v provincii bolo v Kosove zaznamenaných päť tisíc útokov proti srbským civilistom.
13. január 2000 Príslušník armády USA a člen medzinárodnej mierovej misii K-FOR, seržant Frank Ronghi znásilnil a následne ubil na smrť 11-ročné albánske dievča. Vražda sa stala v meste Vitiny, len dvadsať metrov od domu v ktorom dievčatko bývalo. Zohavené telo ukryl vrah do pivnice susedného domu. Brutálny zločin pobúril obyvateľov malého mesta, ktorý požadovali odchod amerických jednotiek z oblasti.
17. apríl 2004 Pri hádke a následnej prestrelke väzenských dozorcov mierových síl K-FOR v Kosovskej Mitrovici, zahynuli dve americké vojačky a jordánsky policajt. Hádka sa strhla kvôli rozdielnym názorom na americkú okupáciu Iraku. Jordánec Alí (30), bol členom špeciálnej policajnej jednotky a v minulosti bol vyznamenaný, za odvrátenie teroristického útoku proti izraelskému veľvyslanectvu v Ammáne. (Počas uplynulých 18 mesiacov bolo na vojenských misiách znásilnených 117 amerických vojačiek. Páchateľmi boli výhradne ich americký kolegovia. Vojačky sa sťažovali na laxný prístup nadriadených, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť a zdĺhavé vyšetrovanie prípadov)
19. január 2006 Havária vojenského lietadla AN-24 s príslušníkmi 7. slovenského kontingentu vracajúcich sa z mierovej misie v Kosove si vyžiadala 42 obetí na ľudských životoch a jedného zraneného. Lietadlo narazilo do kopca Bor-sóhegy nad maďarskou obcou Hejce. (↓ viac: kap. Globalizmus: Slovensko 19. január 2006)

