KATALOG FIRIEM

Niekoľko týždňov pre začiatkom vojenskej kampane Severoatlantickej aliancie NATO v Juhoslávii vyzvala Organizácia spojených národov vládu Slobodana Miloševiča k splneniu piatich základných bodov medzinárodného ultimáta. V čase vyhroteného etnického násilia v juhosrbskej provincii Kosovo, požadovala OSN stiahnutie srbských bezpečnostných síl a ťažkého delostrelectva na pozície spred marca 1998. Požadoval tiež: voľný pohyb pre tými zahraničných pozorovateľov, ktoré mali v provincii monitorovať etnické napätie medzi kosovskými Albáncami a Srbmi, spoluprácu s medzinárodným tribunálom pri vydávaní osôb podozrivých zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, umožniť návrat kosovských utečencov do svojich domovov a začiatok rokovania s albánskymi predstaviteľmi a samospráve provincie Kosovo.

Srbský predstavitelia s miloševičovej socialistickej strany, ale aj so Srbskej radikálnej strana Vojislava Šešejľa, ktorý prirovnávali požiadavky OSN k rákuskemu ultymátu z roku 1914, odmietli podľa očakávaní akúkoľvek formu územnej autonómie provincie Kosovo.

LETECKÝ ÚTOK NATO

24. marca 1999 o 18.50 hod. zaútočili vojská Severoatlantickej aliancie (NATO) proti vojenským a civilným objektom národného, či hospodárskeho významu na celom území Juhoslovanskej zväzovej republiky. Režim juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča označilo medzinárodné spoločenstvo za vládu vojnových zločincov. Vojenský útok mal zastaviť násilnosti v provincii Kosovo, zabrániť útokom Kosovskej oslobodzovacej armády, ako aj útokom jednotiek srbskej armády a špeciálnych policajných jednotiek proti civilným obyvateľom v oblasti. V čase intervencie silnel tlak Belehradu na Kosovo a na jeho polovojenské radikálne frakcie zoskupené okolo Kosovskej oslobodzovacej armády (ÜCK). V Kosove bolo pred 24. marcom 1999 až 300-tisíc srbských vojakov a policajtov. Obyvatelia sa sťažovali na vzrastajúci policajný teror, polícia naopak evidovala nárast teroristických útokov voči srbskej menšine.

Rozkaz k prvému útoku Severoatlantickej aliancie proti suverénnemu štátu v jej dovtedajšej histórii vydal 23. marca 1999 generálny tajomník NATO Javier Solana. Do čela spojeneckých jednotiek sa postavil hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe Wesley Clark.

Útok vojensky podporili: USA, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Španielsko, Belgicko, a Turecko. Proti útoku sa postavilo Rusko, Čína a ako jediný člen NATO aj Grécko.

Do priamich bojových akcií bolo nasadených bolo 700 bojových lietadiel, ktoré štartovali z americkej základne v talianskom Aviane a z vojnových lodí v Stredozemnom a Jadranskom mori. Americká armáda použila aj v bojoch osvedčené, rakety s plochou dráhou letu Tomahawk.

Vojenská intervencia Severoatlantickej aliancie (NATO) v Juhoslávii usmrtila viac ako viac ako tri tisíc civilistov. Zničená bola významná časť dopravnej infraštruktúra krajiny. Juhoslávia vyčíslila celkové škody škody spôsobené bombardovaním na sto miliárd USD.

Chronológia útoku NATO:

• 10. jún 1998 Severoatlantická aliancia pohrozila Belehradu pripravenosťou svojich jednotiek k útoku proti Juhoslávii.

• 30. január 1999 Rada Severoatlantickej aliancie splnomocnila generálneho tajomníka NATO Javiera Solanu vo veci nariadenia vojenského útoku proti Juhoslávii.

• Útok Severoatlantickej aliancie proti Juhoslávii.

   

• 15. apríl 1999 Letecký útok na kolóny aut albánskych utečencov vracajúcich sa do svojich domovov usmrtil pri obci Korica 87 civilistov.

   

• 17. apríl 1999 V Batajnici neďaleko Belehradu zahynula po výbuchu kazetovej bomby troj ročná Milica Rakičová.

• 25. apríl 1999 Raketa vystrelená americkým bojovým lietadlom zasiahla budovu štátnej televízie v Belehrade. V troskách zničenej budovy zahynulo 15 zamestnancov televízie. Štátna televízia vysielala reportáže z vojnou postihnutej krajiny prostredníctvom satelitu do celého sveta.

   

• 28. apríl 1999 Raketa americkej armády usmrtila v obytnej štvrti Belehradu devätnásť prevažne starších ľudí, ktorý sa nestačili pred náletom bezpečne schovať.

   

• 29. apríl 1999 Do bojov bolo zapojených ďalších 33-tisíc amerických vojakov a 30 ťažkých bombardérov.

   

• 2. máj 1999 Prepustil Slobodan Miloševič na slobodu troch zajatých amerických vojakov, zároveň vyzval prezidenta USA Billa Clintona, aby zmiernil útoky na civilné obyvateľstvo. Clinton na výzvu nereagoval.

   

• 3. máj 1999 Cieľom spojeneckých leteckých útokov sa stali srbské elektrárne. Takmer sedemdesiat percent srbského územia sa ocitlo bez dodávok elektrickej energie. Do 4. mája 1999 zahynulo pri útokoch NATO 1200 ľudí, ďalšie tisíce zranených museli byť ošetrovaný v provizórnych podmienkach, pretože počas náletov bolo zničených 150 zdravotníckych zariadení.

   

• 7. máj 1999 Dopadli na mesto Niš dva kontajnery kazetových bômb, ktoré sú podľa medzinárodnej konvencii o zbraniach zakázané, pretože sú určené na zabitie všetkého živého na veľkej ploche. Jeden kontajner obsahuje 240 malých bômb. V NIŠI zomrelo 13 civilistov.

   

• 7. máj 1999 Raketa USA zasiahla budovu veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky v Belehrade. Na mieste zahynulo osem čínskych štátnych príslušníkov, dvadsať osôb utrpelo zranenia. Rakety prerazili stenu budovy, zariadenie veľvyslanectva rozmetala explózia po širokom okolí. Čína tvrdo odsúdila omyl a označila ho za útok voči suverenite svojho štátu, zároveň dočasne prerušila diplomatické kontakty s USA a vyhradila si právo na protiopatrenia. 10. mája 1999 Peking vyzval Washington k okamžitému zastaveniu vojenskej agresie voči Juhoslávii. Do ulíc všetkých čínskych miest vyšli státisíce demonštrantov aby vyjadrili svoje pohoršenie nad udalosťami v Juhoslávii. Boli zaznamenané viaceré útoky na americké objekty v Pekingu.

   

• 2. jún 1999 Predseda ruskej vlády Černomirdin a fínsky prezident Mahti Ahtisaari (zastupujúci EU) predložili predstaviteľom Srbska plán mierovej dohody, vypracovaný skupinou štátov G-7 (Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Veľká Británia, USA, Taliansko) EU a Ruska.

   

• 3. jún 1999 Srbský parlament schválil mierový plán západu a Ruska dvomi tretina poslancov. Návrh podporila aj srbská vláda.

   

• 7. jún 1999 Severoatlantická aliancia (NATO) schválila pre Kosovo plán vyslania medzinárodných mierových síl K-FOR.

   

• 8. jún 1999 Ministri zahraničných vecí krajín G-7 a Ruska (Sergej Ivanov) dohodli na spoločnom zasadnutí v nemeckom Petersbergu znenie konečnej rezolúcie BR OSN. Generál juhoslovanskej armády Nebojsa Vujovič oznámil z Kumanova, že sa začalo sťahovanie juhoslovanských jednotiek provincie. Severoatlantická aliancia potvrdila sťahovanie jednotiek o 15.23 hodine nasledujúceho dňa.

   

• 10. jún 1999 generálny tajomník Severoatlantickej aliancie NATO Javier Solana zastavil po 79 dňoch bombardovania vojenské útoky proti Juhoslávii. Posledné jednotky juhoslovanskej armády opustili provinciu 20. júna 1999.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ