KATALOG FIRIEM

V Juhoslovanskej zväzovej republike sa po politických zmenách na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia a po vyhlásení nezávislosti Chorvátska a Slovinska, začali naplno prejavovať staré rozpory medzi národnosťami, ktoré napokon viedli až k rozpútaniu najkrvavejšieho konfliktu na európskom kontinente od skončenia Druhej svetovej vojny. Masakre a vyháňanie ľudí z ich domovov, podnecované spomienkami na utrpenie spôsobené pred aj počas svetových vojen, ako aj snaha o obnovenie bývalej teritoriálnej celistvosti krajiny, prerástli do otvorenej bratovražednej vojny. Plamene bojov a nenávisti vzplanuli na miestach, etnických hraníc spoločného štátu južných Slovanov.

V mnohonárodnej Juhoslávii žilo pred vypuknutím konfliktu tridsať národnostných skupín v šiestich republikách a dvoch srbských provinciách Vojvodine a Kosove-Metohija.

• Slovinsko: 90,5% Slovincov 2,9% Chorvátov.

• Chorvátsko: 77% Chorvátov 12% Srbov.

• Srbsko: 87% Srbov 3,5% Moslimov.

• Bosna a Hercegovina: 40% Moslimov, 32% Srbov a 18% Chorvátov.

• Vojvodina: 54,4% Srbov, 18,9% Maďarov.

• Kosovo: 90 % Albáncov 9% Srbov.

Okrem kultúrnych, historických a etnických odlišností rozdeľovalo krajinu najmä náboženstvo. V Chorvátsku a Slovinsku to bolo rímskokatolícke, v Srbsku pravoslávne a V Bosne a Hercegovine islamské vierovyznanie.

Vojnový konflikt si počas rokov 1992 až 1999 vyžiadal na troch frontoch, Chorvátsko-srbskom, Bosnianskom a Kosovskom, vyžiadal státisíce obetí na ľudských životoch.

Desaťtisíce žien a malých dievčat bolo jednotkami bojujúcich strán systematicky znásilňovaných, aby tak bol ich utrpením ponížený celý národ. Organizácie na ochranu ľudských práv odhadovali, že následkom znásilnení sa narodia desaťtisíce nechcených detí. Príslušníci vojenských jednotiek stínali pred očami matiek hlavy nemluvniat, alebo ich upaľovali v ich vlastných príbytkoch. V koncentračných táboroch zriadených na obidvoch stranách dobitých území, bolo sústredených tisíce žien, detí a starých ľudí, aby tam boli v neľudských podmienkach, bez jedla a základných hygienických potrieb, vystavovaný permanentnému mučeniu a bezbrehému ponižovaniu. Svojvoľné popravy boli na dennom poriadku. Podľa Medzinárodného Červeného kríža v 97 táboroch zahynulo len do roku 1992 takmer 18-tisíc ľudí.

Vojna zničila v postihnutých oblastiach takmer všetok priemysel. V Srebrenici - bosnianskom banskom meste, ktoré sa stalo v roku 1995 dejiskom najväčšieho masakru na európskej pôde od skončenia Druhej svetovej vojny a kde ešte pred vojnou prosperovalo jedenásť tovární, bola v roku 2006 takmer štyridsať percentná nezamestnanosť. Materiálne škody spôsobené vojnovým konfliktom vyčíslila Svetová banka na desiatky miliard amerických dolárov.