KATALOG FIRIEM

20. marec 2003 - Spojenecké vojská pod velením Spojených štátov Amerických zaútočili v skorých ranných hodinách na pozície irackej protivzdušnej obrany, hlavné obranné línie a vládne budovy po celom Iraku. Operácia Iracká sloboda bola zahájená napriek protestom Organizácie spojených národov, Ligy arabských štátov a Severoatlantickej aliancie. 

Niekoľko hodín pred oficiálnym začiatkom vojenského útoku na Irak vzlietli z americkej vojenskej základne v Katare bojové stíhačky F-117, so špeciálnymi bombami MK-84, určených na likvidáciu bunkrov. Útok bol zameraný proti prezidentskému komplexu v Bagdade. Aj napriek tomu, že agenti americkej tajnej služby CIA v Iraku informovali o mieste husajnovho pobytu, zdrvujúci útok sa mu podarilo prežiť.

Približne o 02:30 UTC alebo 90 minút po vypršaní 48-hodinového ultimáta, o 05:30 miestneho času, boli zaznamenané explózie v Bagdade; súbežne s inváziou austrálskych špeciálnych jednotiek do južného Iraku. Na Iracké mestá Bagdad, Mosul, Basra a Kirkuk dopadlo v priebehu niekoľkých hodín 27-tisíc leteckých bômb a 800 rakiet s plochou dráhou letu typu Tomahawk. Prvé nálety prekvapili civilné obyvateľstvo a vyžiadali si stovky obetí na ľudských životoch. V rovnakom čase začali vojská americkej aliancie aj s pozemnou ofenzívou na severe a juhu krajiny. O 03:15 UTC, americký prezident George W. Bush oznámil, že vydal povel koaličným silám na začiatok útoku proti cieľom v Iraku.

Útok bol hneď od začiatku vedený simultánne s cieľom čo najskôr poraziť a zdecimovať iracké pozemné jednotky. Armáda sa vyhýbala mestám a väčším jednotkám, ktoré jej bránili v postupe. Stratégia bola založená na predpoklade, že výrazná mobilita a dobrá koordinácia umožnia americkej armáde zaútočiť priamo na srdce irackého velenia a zničiť ho za krátky čas, čo by viedlo k minimalizácii civilných úmrtí a k malému zničeniu infraštruktúry. Koalícia očakávala, že eliminácia vedenia povedie ku kolapsu armády a hneď potom sa veľká časť obyvateľov odváži podporovať koaličné sily. Spojenecké základne odkiaľ bola vedená invázia sa nachádzali v Kuvajte a v ďalších štátoch v Perzskom zálive.

Podľa plánu rýchleho obsadenia krajiny, sa americká tretia pechotná divízia, presunula smerom na západ a potom na sever cez púšť k Bagdadu. V tom istom čase sa Prvá námorná expedičná sila a Prvá britská obrnená divízia presúvali na sever cez bažinaté oblasti. Všetky sily sa vyhli hlavným mestám okrem tých, ktoré boli nevyhnutné na zaistenie riečnych priechodov cez Tigris a Eufrat. Britská 7. obrnená brigáda ('The Desert Rats') sa prebojovávala do druhého najväčšieho irackého mesta - Basry 6. apríla 2003. Súčasne Tretí parašutistický pluk „čistil“ starú štvrť mesta, ktorá bola nedostupná vozidlami. Vstup do Basry sa podarilo dosiahnuť až po 2 týždňoch, aj vďaka najväčšej tankovej bitke britských síl od Druhej svetovej vojny z 27. marca 2003.

Koalícia sa dobre darilo pri potláčaní konvenčných jednotiek irackej armády a rýchlo porazili oficiálnu armádu. Po 28 dňoch, pri minimálnych stratách vlastných vojakov a pri snahe minimalizovať straty životov civilistov bolo možné samotnú vojenskú inváziu označiť za skončenú. Iracká armáda namala k dispozícii zbrane, ktoré by sa po technickej stránke vyrovnali koaličným. Iracké tanky T-72, najlepšie obrnené vozidlá irackej armády boli zastarané a zároveň zle udržiavané. Pri bojoch s koaličnými vojskami boli pomerne rýchlo zničené, z veľkej časti vďaka ovládnutiu vzdušného priestoru koaličnými silami. Americké a britské vzdušné sily hladko pôsobili nad celou krajinou, vyhľadávali nepriateľské ciele a ničili ich pred tým, ako na miesto dorazili pozemné jednotky. Bojové tanky koaličných síl, americký M1 Abrams a britský Challenger 2 sa osvedčili a umožnili rýchly postup po krajine. Aj napriek RPG útokom vedeným neregulárnymi irackými silami, len málo koaličných tankov bolo zničených a žiadny člen posádky nebol zabitý počas nepriateľskej paľby. Všetky tri nešťastia, ktoré sa stali britským tankovým posádkam boli výsledkom omylov a streľby do vlastných radov. Jediný stratený britský tank bol Challenger 2, ktorý bol zasiahnutý ďalším Challenger 2, pričom zahynuli dvaja členovia posádky.

Po prvotnom rýchlom postupe spojenecké vojská spomalili v okolí miest Hillah a Karbala. V týchto miestach boli zasiahnuté púštnymi búrkami, stretli sa s relatívne silnejším odporom irackých vojsk. Zároveň spomalili na pár dní kvôli potrebe obnoviť zásoby pred pokračovaním v ťahu na Bagdad. Druhý prápor americkej piatej skupiny špeciálnych síl (Zelené barety) uskutočnil prieskum v mestách Basra, Karbala a niekoľkých ďalších. Na severe krajiny pripravovala Desiata skupina špeciálnych síl podporu pre kurdské jednotky odporu, ako napríklad Únia Kurdistanu alebo Demokratická strana Kurdistanu. Turecko oficiálne zakázalo využívanie základní na svojom území na operácie vedené proti irackému režimu. Turecko umožnilo len využívanie leteckého priestoru a časť 10 skupiny sa na miesto dostala letecky.

23. marec 2003 - Americká armáda začala z rozsiahlou ofenzívou na severe Iraku. Námorná pechota prekročila rieku Eufrat v Násiríji. V južnom Iraku pri meste Um Kasr sa vylodili britské jednotky. Pozemné jednotky postupovali na sever, pričom obchádzali mestá pod neustálim zdrvujúcim tlakom leteckých útokov, raketovej a delostreleckej paľby. Mestá sa ocitli bez prísunu potravín, vody a elektriny. Nemocnice nemohli normálne fungovať a ľudia zomierali priamo v čakárňach. Najkrvavejší masaker z prvých dní vojenskej invázie bol raketový útok na bagdadské trhovisko, pri ktorom zahynulo päťdesiat civilistov, prevažne žien. Intenzita náletov a ciele amerických vzdušných síl sa neustále rozširovali. V prvých etapách to boli najmä vládne objekty ako ministerstvo informácií, plánovania a zahraničných vecí. Útoky poškodili prezidentský palác al-Salám a tiež bagdadské ústredie strany Baas, kde zahynulo osem ľudí. Americké jednotky následne útočili na civilné ciele po celej krajine. Na budovu telekomunikácií zhodili Američania niekoľko tonovú bombu určenú na ničenie podzemných bunkrov.

Strategickým spojencom USA sa stali iracký Kurdi, ktorí po zamietavom tureckom postoji voči intervencii, poskytli Američanom priestor a otvorili severný front. Počas priamych bojov zahynulo 115 vojakov USA, 8 vojakov Veľkej Británie, 2 320 irackých vojakov, 3 500 irackých civilistov. Zajatých bolo 9 000 Iračanov.

7. apríl 2003 - Na podnet agentov nemeckej tajnej služby BND uskutočnila americká armáda letecký útok proti kolóne limuzín, ktorá mala prevážať prezidenta Saddáma Husajna. Pri raketovom útoku zahynulo dvanásť civilistov.

9. apríl 2003 - Americká armáda dobila mesto Bagdad, metropolu Iraku. Na obsadenom, medzinárodnom letisku Saddáma Husajna, Ktoré Američania premenovali na Medzinárodné Bagdadské letisko, začali pristávať prvé bojové lietadlá USA už 6. apríla 2003. Pouličné boje amerických jednotiek a povstalcov v bagdadských štvrtiach (Sadrovo mesto) si vyžiadali stovky obetí na ľudských životoch.

Iracké ozbrojené zložky boli rozprášené a bezpečnostné vákuum využili zlodeji, aby sa pustili do bezbrehého rabovania. Americká armáda chránila nemocnice, zdroje vody a ministerstvá potrebné na zabezpečenie chodu štátu. Nedokázala však zabrániť rabovaniu v ďalších objektoch, napríklad ani v Irackom národnom múzeu. Z múzea bolo odcudzené obrovské množstvo exponátov, ktoré dokumentovali vývoj krajiny považovanej za "kolísku civilizácie". Koaličné sily nemali žiadne rozkazy na zásah, preto sa len prizerali rabovaniu irackého dedičstva nevyčísliteľnej hodnoty. Išlo pritom o jednu z najškandálnejších epizód irackej vojny. Podľa rozhodnutia vlády bola v tejto súvislosti pozvaná do Iraku FBI, aby pomohla vypátrať dôležité ukradnuté predmety.

Iracké národné múzeum bolo však len jedno z mnohých múzeí a dôležitých kultúrnych pamiatok, ktorých sa rabovanie dotklo. (pozri : Otvorenie múzea 23. februára 2009) Za obeť zlodejom padli múzeá, galérie, vily a paláce bohatých straníckych priaznivcov. Vzácne exponáty 5 000 rokov starej civilizácie sa v priebehu pár dní ocitli v súkromných rukách zberateľov z USA, či Európy. Podľa niektorých informácií aj americké vojenské jednotky znehodnotili časť historických pamiatok, keď napríklad vytvorili pristávaciu plochu pre helikoptéry v srdci starodávneho mesta Babylon. Rovnako dôležitým pre povojnové obdobie v Iraku boli tisícky ton ukradnutých zbraní, neskôr používaných v útokoch proti americkým silám, irackým úradníkom a civilistom.

10. apríl 2003 - V spolupráci s americkými špeciálnymi silami a vzdušnými útokmi obsadili jednotky kurdskej separatistickej armády na severe Iraku ropné oblasti v okolí mesta Kirkúk.

15. apríl 2003 - Americké špeciálne sily prevzali takmer úplnú kontrolu nad mestom Tikrít, poslednej bašty odporu v strednom Iraku.

1. máj 2003 - Koniec hlavných vojenských operácií v Iraku. Americký prezident George W. Bush oznámil z paluby vojenskej lodi USS Abraham Lincoln, na ktorú á priletel v stíhačke Lockheed S-3 Viking, koniec hlavných vojenských operácií vo vojne v Iraku. Na celom území vyhlásil dočasnú správu a jej vedením poveril, bývalého amerického generála Jaya Garnera.

13. máj 2003 - V Hille bol objavený masový hrob s asi tromi tisíckami tiel zavraždených oponentov S. Husajna.

22. máj 2003 - Bezpečnostná rada OSN zrušila sankcie zavedené voči Iraku po invázii do Kuvajtu v roku 1991.

13. júl 2003 - V Bagdade sa uskutočnilo prvé zasadnutie Američanmi menovanej Irackej vládnej rady. Vládne zhromaždenie tvorené 25 zástupcami šiitsko-kurdskej proamerickej koalície, malo spolupracovať s americkou správou na vytvorení základov postsaddámovskej politickej, ekonomickej, zdravotníckej, školskej a bezpečnostnej štruktúry štátu.

22. júl 2003 - Americké jednotky zabili pri útoku na rodinný dom v Mosule na severe Iraku synov Saddáma Husajna: Udaja (39) a Kusaja (37), a jedného z exprezidentových vnukov Mustafu. Znetvorené torzá objavili príslušníci americkej námornej pechoty po šiestich hodinách neustáleho ostreľovania vily rodinného priateľa, ktorý ich udal za odmenu 30 miliónov dolárov. Udaj aj Kusaj boli obávaní tyrani, zneužívali moc svojho otca na vlastné ciele. Objavilo sa množstvo informácií a mučení, vraždení a znásilňovaní, ktorých sa mali dopustiť počas diktatúry svojho otca.

6. august 2003 - Pri bombovom atentáte na budovu veľvyslanectva Jordánskeho kráľovstva v Bagdade zahynulo devätnásť ľudí.

19. august 2003 - Výbuch autobomby pred sídlom OSN v Bagdade si vyžiadal dvadsaťdva obetí na ľudských životoch. Medzi obeťami bol aj zvláštny vyslanec OSN v Iraku Brazílčan Sergio Vieira de Mello. Útočníkom sa s pomocou podplatených pracovníkov bezpečnostnej služby podarilo zaparkovať auto s tonou výbušnín a granátov pred oknom osobitného reprezentanta. K útoku sa prostredníctvom internetu prihlásila skupina Abú Musá Zarkávího.

21. august 2003 - Americké jednotky v Iraku zadržali vplyvného predstaviteľa zvrhnutého režimu Aliho Hasana al Madžída, prezývaného Chemický Ali. Obávaný bratranec Saddáma Husajna a vysoký predstaviteľ strany BAAS bol priamo zodpovedný za chemický útok proti Kurdom v roku 1988, pri ktorom prišlo o život viac ako päť tisíc civilistov v meste Halabdža. Súdny proces s Alim Madžídom, ako aj irackým ministrom vnútra Hašimom Ahmadom sa začal 18. decembra 2004. (Pozri : Proces )

29. august 2003 - Sunnitský bombový útok v Nadžafe usmrtil 85 ľudí. Medzi obeťami bol aj vodca šiitskej opozície ajatolláh Muhammad Saíd al-Tabtabaí Hakím z Karbaly. Dva výbušninami naložené nákladné automobily, explodovali v čase, keď stovky ľudí opúšťalo mešitu po piatkových modlitbách. Hakim, ktorý prežil týždeň pred útokom, iný pokus o atentát, bol uznávaný a obľúbený medzi umiernenými šiitmi, čo mohlo prekážať radikálnym skupinám usilujúcim o destabilizovanie Iraku. Z útoku boli obvinení štyria členovia irackej bunky Al-Kájdy. Hakimove pozostatky sa nikdy nenašli, no aj napriek tomu sa na jeho symbolickom pohrebe zúčastnili desaťtisíce šiitov, aby aj týmto spôsobom demonštrovali svoju nespokojnosť so situáciou v krajine.

16. september 2003 - Pri útoku v Bagdade zahynula členka irackej vládnej rady Akilu Hášim.

27. október 2003 - Povstalecký útok na budovu červeného kríža a tri policajné stanice usmrtil 43 ľudí. Išlo o prvý útok na organizáciu Červený kríž v Iraku, počas jej 80 ročného pôsobenia v krajine.

1. november 2003 - V boji s povstaleckými skupinami zahynulo dvadsať príslušníkov americkej armády. Pri Fallúdži zaútočili povstalci dvoma raketami typu zem vzduch, na dve viacúčelové helikoptéry Chinook. Na palube zahynulo pätnásť vojakov sa na základňu. Vysoký predstavitelia USA v reakcii na tragédiu priznal vôbec po prvý krát od začiatku invázie, že USA neočakávali tak rozsiahle a neutíchajúce útoky proti okupačným jednotkám.

7. november 2003 - Pri pravidelne patrole nad mestom Tikrit bol zostrelený bojový vrtuľník americkej armády typu Black Hawk. Stroj zasiahla protilietadlová strela ruskej výroby a zahynuli v ňom šiesti americký vojaci.

10. november 2003 - Americkí vojaci zabili na kontrolnom stanovišti, pri prehliadke auta - starostu bagdadskej štvrte Sadr City, Mohannada Gháziho al-Kabiho (do funkcie menovaného Washingtonom). Podľa slov očitých svedkov vyústila bežná situácia do konfrontácie po tom, čo Kabi odmietol podstúpenie prehliadky svojho auta. Starosta Sadr City utrpel ťažké vnútorné poranenia, ktorým podľahol aj napriek tomu, že prítomní americkí vojaci zabezpečili jeho urýchlený prevoz do vlastnej vojenskej nemocnice.

12. november 2003 - Výbuch autobomby pred hlavným štábom talianske vojenskej polície v Násiríji si vyžiadal 28 mŕtvych, z toho 19 príslušníkov talianskeho kontingentu, pôsobiaceho v Iraku. Išlo o najtragickejší okamih talianskej armády od skončenia 2. svetovej vojny. V rovnakom týždni zahynuli po prudkých bojoch, ako aj cielených povstaleckých útokov aj príslušníci americkej , britskej, poľskej a rumunskej mnohonárodnej divízie pôsobiacej v Iraku.

16. november 2003 - Osemnásť príslušníkov americkej armády zahynulo po zrážke dvoch bojových vrtuľníkov typu Black Hawk v Mosule. Podľa prítomných svedkov sa jeden z vrtuľníkov dostal pod prudkú paľbu irackých vzbúrencov, vedenú zo zeme a pri úhybnom manévri došlo ku kolízii so strojom letiacim nad ním, pričom obidva vrtuľníky spadli na zem.

29. november 2003 - Osem členná skupina agentov španielskej výzvednej služby (CNI) sa stala terčom útoku irackých ozbrojencov na ceste južne od Bagdadu. Povstalci zaútočili na automobil ručnými zbraňami, pričom na mieste usmrtili siedmich Španielov. Ďalší príslušník tajnej služby podľahol vážnym zraneniam v nemocnici. Španielskym agentom aj napriek niekoľkým výzvam a žiadostiam neposkytla pomoc americká, ani žiadna iná zainteresovaná strana. Na miesto prestrelky dorazili ako prvé španielske vrtuľníky, ktoré na základe žiadosti jedného z agentov vyslal rozkazom španielsky minister obrany. Aj táto udalosť sa podpísala pod predčasný odchod španielskeho kontingentu z Iraku v roku 2004.

V rovnakom čase zahynuli, neďaleko mesta Tikrít na severe Iraku dvaja japonský diplomati. Ich skupina smerovala na konferenciu o rekonštrukcii Iraku. Pri iných útokoch irackých povstalcov prišli o život aj dvaja občania Južnej Kórei, občan Kolumbie a dvaja americkí vojaci.

30. november 2003 - Vojaci americkej armády v severnom Iraku odrazili útok ozbrojencov na dva vojenské konvoje, prepravujúce nové iracké bankovky. Útočníci sa zabarikádovali v obytnom komplexe, odkiaľ začali strieľať na kolónu. Pri zúrivom boji, ktorý bol podľa predstaviteľov americkej armády koordinovaný a vopred pripravený, boli úplne zničené tri obytné budovy. V boji zahynulo 46 Iračanov. Niektorí z ozbrojencov boli oblečení v uniformách fedajínov, jednotiek podliehajúcich zvrhnutému irackému režimu.

4. december 2003 - Americké jednotky zadržali vo Fallúdži, bývalého generála Republikánskych gárd Dahama al-Mahemdiho.

13. december 2003 - Americká armáda zadržala zvrhnutého irackého prezidenta Saddáma Husajna. Neobmedzeného vládcu Iraku objavili vojaci americkej armády ukrytého v diere o rozmeroch dva krát dva metre. Provizórny príbytok bol prikrytou ťažkým betónovým poklopom. Na úkryt upozornili ozbrojenci v obci Daur, neďaleko Tikrítu. Oblasť oznámili americkej správe, ktorá do oblasti vyslala svoje jednotky. Saddám Husajn nekládol pri zadržaní nijaký odpor. Bol ozbrojený dvoma samopalmi AK-47 a jednou pištoľou. V diere mal zásobu konzerv, čokolády a 750-tisíc amerických dolárov v hotovosti.

Exprezident bol identifikovaný pomocou testov DNA a prepravený do Američanmi spravovanej väznice, kde ho držali až do začiatku procesu. Saddám Husajn vo väzení veľa čítal a študoval Korán. Písal básne a staral sa o malú záhradku, ktorú dostal k dispozícii spolu s klimatizovanou celou o rozmeroch tri krát štyri metre. 1. júla 2004 bol Saddám Husajn po prvý raz vypočutý pred vyšetrovateľom (pozri: Proces).

Politici celého sveta sa nechávali počuť, ako uväznenie Saddáma Husajna upokojí situáciu v krajine. Realita bola iná. Násilnosti pokračovali: Sedemnásť zabitých uchádzačov o prácu v policajnom zbore v Chalídii, deväť Iračanov pred policajnou stanicou v Bagdade, mŕtvy svadobčania, ktorých na kusy potrhala americká bomba, pri hostine v irackej púšti, alebo utýraný iracký väzni vo väzniciach po celom Iraku.

27. december 2003 - Osemnásť obetí na ľudských životoch, z toho piatich bulharských a thajských vojakov, si vyžiadali koordinované samovražedné útoky povstaleckých skupín v meste Karbala. Nákladné auto naložené výbušninou prerazilo cestné zátarasy a dostalo sa až do bulharskej vojenskej základne, kde úplne zničilo budovu velenia.

Dočasná spáva Iraku

Civilnou správou okupovanej krajiny bol 7. mája 2003 poverený Paul Bremer. Vo svojich mocenských pozíciách zotrvala až do odovzdania správy do rúk novým irackým orgánom. Americká správa bola obviňovaná zo zneužívaní právomocí, pri prideľovaní lukratívnych obchodných kontraktov americkým firmám. Dodávateľ Philip Bloom v roku 2006 priznal, že rozdal úplatky v hodnote niekoľkých miliónov amerických dolárov. Pre amerických úradníkov zabezpečoval drahé výlety, automobily a šperky. V Bloomovej bagdadskej vile sa organizovali sexuálne radovánky za účasti najvplyvnejších osôb zodpovedných za rozdeľovanie zmlúv na rekonštrukčné práce v Iraku. Od januára 2004 Bloom podplácal Roberta Steina, civilného dodávateľa, ktorý kontroloval 82 miliónov dolárov v rekonštrukčných fondoch. Stein bol v tej dobe finančným kontrolórom pre veliteľstvo koaličných vojsk v Hille. Spolu s Bloomom a Steinom boli obvinený aj príslušníci americkej armády podplukovník Michael Wheeler a podplukovníčka Debra Harrison.

Bezpečnostné zložky sa v tejto situácii utiekali k bezbrehému zabíjaniu a deštrukcii. Nová iracká armáda a polícia mala Američanmi silne oklieštené právomoci a možnosti na vlastnú, nieto ešte na komplexnú ochranu krajiny. Aj preto sa stávali častým terčom útokov povstalcov, ktorí ich považovali za kolaborantov. Nedôvera zo strany USA, ktorá im nedovolila používať ťažké zbrane spôsobila, že sa takmer vôbec nemohli brániť, ďaleko lepšie vyzbrojeným povstalcom. Nové bezpečnostné zložky sa verbovali z ulice a z ľudí, ktorí nemali iné východisko z biedy. Takáto skupina bola nestabilná a ľahko korumpovaná bohatými skupinami, ktoré z krvácajúcej krajiny ťažili. Nepokoje a teror rozdúchavala nespôsobilá americká armáda, jednak kauzami okolo mučenia v irackých väzeniach, tragickými omylmi pri leteckých útokoch a bojoch, pri ktorých zomierali desiatky nevinných civilistov, ale aj znásilňovaním a vraždami v okupovaných zónach.

Iracká spoločnosť bola v rozvrate. Ešte v roku 2006 nefungovalo zdravotníctvo ani školstvo. Len v Bagdade stálo 362 opustených škôl. Kriminalita a násilie okupovalo mestá a držalo ich v ešte väčšom zovretí ako spojenecké milície, či medzinárodné vojská. Obchod z narkotikami a ľuďmi prekvital v zaostalých oblastiach rovnako, ako vo veľkomestách. Do roku 2005 zmizlo bez stopy viac ako dve tisíc irackých dievčat, z ktorých prevažná väčšina skončila v rukách pasákov a obchodníkov z ľudskými orgánmi.

Debaasifikácia Iraku

Pri politických pokusoch o elimináciu vplyvu zvrhnutého diktátora bolo z aktívnej štátnej služby prepustených 500-tisíc členov vládnej strany Baas. Tisíce jej členov bolo zatknutých a bez súdu a možnosti obhajoby dlhodobo väznených. Násilná debaasifikácia, ktorá zasiahla milióny irackých zamestnancov a úradníkov spôsobila v Iraku politické a odborné vákuum, ktoré dlhodobo blokovalo plynulý chod miestnej správy. V krajine sa v rokoch vojny pohybovala nezamestnanosť na hodnote vysoko presahujúcich päťdesiatich percent.

Občianska vojna

Koniec „hlavných vojenských operácií“ znamenal v skutočnosti pre Irak začiatok dlhoročnej krvavej občianskej vojny. Krajina bola ďalej zmietaná násilnými konfliktmi troch bitevných frontov, uprostred ktorých sa ako medzi mlynskými kameňmi zabíjali tisícky irackých civilistov. Vojna medzi americkou koalíciou ochotných a silami označovanými ako iracký odboj a zároveň sektársky konflikt vo vnútri povstaleckej frakcie, medzi sunitskou vetvou odporu podporovanou radikálnym hnutím Al-Kájda a milíciami väčšinových šiitov.

Silne destabilizovaný Irak, zbavený centrálnej vlády schopnej udržať celistvosť a poriadok v nábožensky a etnicky rozdelenej krajiny upadol v roku 2006 plne do katastrofickej občianskej vojny. Americká intervencia zničila bezpečnostné hrádze nenávisti, ktoré dovtedy zväzoval strach z vládnych represií. V uliciach irackých miest bujnela anarchia a ani hliadky medzinárodných vojsk, nedokázali stabilizovať situáciu. Iraku dominovali pred vojnou tri hlavné etnické skupiny šiiti, sunity a Kurdi. Desatinu z 27 miliónov obyvateľov krajiny tvorili náboženské a etnické menšiny, ktoré žili v Iraku dve tisíc rokov. Invázia a občianska vojna spustili sériu pogromov, ktoré počas niekoľkých rokoch desiatky izolovaných komunít doslova vyhladili. Ich členovia boli systematicky vyvražďovaní, alebo boli pod hrozbou smrti nútený prestupovať na islam.

Okupačné armády a nové iracké bezpečnostné zložky sa od zvrhnutia Husajnovej vlády a začiatku okupácie v apríli 2003 stávala pravidelne terčom útokov povstaleckých skupín. Vo väčšine miest si povstalecké skupiny vytvorili bašty, ktoré sa nepodarilo zničiť pri obnovených leteckých útokoch ani rozsiahlych pozemných operáciách. Protikoaličná vojenská sila sa formovali tak z radou bývalých sunitských prívržencov prezidenta Husajna, ako aj z rodov početných komunít jeho šiitskych odporcov. Koaličné sily pod vedením Spojených štátov museli v Iraku čeliť skupinám odporu hneť na niekoľkých frontoch. Prvou bola iracká bunka Al-Kájdy Tawhid a Džihád, vedená jordánskym teroristom Abú Musá Zarkávím (zabitý v roku 2006). Skupina pôsobila v sunitskom trojuholníku smrti (Trojuholník smrti. Oblasť centrálneho Iraku južne od Bagdadu tvorená pomyselnou spojnicou troch miest. Obývaná prevažne sunitskou menšinou.). Druhú skupinu tvorili šiitske milície organizované v Mahdiho armáde, vedenej duchovným vodcom Muktadom Sadrom. K Mahdy armáde sa vo veľkej miere pridávali aj moslimský bojovníci z Iránu a Sýrie.


Zločinecké gangy (tesne pred pádom Bagdadu nechal Husajn prepustiť všetkých väzňov), ktoré využili bezpečnostné vákuum terorizovali obyvateľstvo lúpežami, únosmi a vraždami. Rovnako nepochopiteľne preto vyznievajú aj nariadenia americkej civilnej správy Iraku, ktorá povolila legálnu držbu zbraní, vrátane vojenských útočných pušiek, pre osoby dospelé a bezúhonné. Tento americký zámer spočívajúci v snahe nechať znepriatelené strany vykrvácať v občianskej vojne potvrdzuje aj fakt, že Američania priviezli do krajiny po roku 2003 státisíce zbraní a milióny kusov munície.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ