KATALOG FIRIEM

Vláda Spojených štátov Amerických, podkopávala na objednávku ekonomických kruhov vládu prezidenta Saddáma Husajna, už od konca osem rokov trvajúceho konfliktu medzi Iránom a Irakom, v osemdesiatich rokov dvadsiateho storočia, v ktorej ho naproti tomu výdatne, zbrojne aj materiálne podporovala. Nedostatok kontroly v oblasti bohatej na zásoby nerastných surovín, postavil do nemilosti monopolov aj ich niekdajšieho spojenca.

Po vojne v Perzskom zálive z roku 1991 sa zákulisná hra zmenila na otvorenú kampaň. Spojenecké letectvo pod velením USA podniklo nad Irakom v rozmedzí rokov 1991 až 2003 tisíce bojových letov a útokov, ktoré mali za úlohu zdecimovať obyvateľstvo a pripraviť tak vhodnú spoločenskú klímu pre rozpútanie celonárodnej protivládnej revolúcie. Americký agenti infiltrovaní medzi príslušníkov tajných milícií väčšinových šiitov, ako aj Kurdov na severe krajiny, dlhé roky cvičili a vyzbrojovali žoldnierske protivládne jednotky. Niekoľko mesiacov pred zahájením hlavnej ofenzívy v marci 2003 boli do Iraku nasadzovaní vojenský špecialisti. Ich cieľom bolo získať spojencov medzi Kurdmi na severe a Šiitmi na juhu krajiny. Noví spojenci mali byť nápomocní pri určovaní cieľov pre bombardéry, ukrývaní vojakov a pri sprievode krajinou. Špióni zo špeciálnej operačnej skupiny SOG pracovali v Iraku aj pred inváziou prezlečení za obchodníkov, či turistov. Pri svojej práci využívajú korupciu štátnych úradníkov a vojakov. Agent na takejto špeciálnej misii disponoval niekoľkými miliónmi dolárov.

Hlúposť diktátorov spočíva v ich otupenom ponímaní reality. Spoločnosti bez oponentov vohnala mnohých do slepej uličky. Husajn veril do poslednej chvíle, že Spojené štáty Americké k vojenskej intervencii nikdy nepristúpia a bude môcť pokračovať vo vyjednávaní na medzinárodných diplomatických fórach. Akosi pri tom pozabudol na skutočnosť, že Irak s pečaťou darebáckeho štátu a podporovateľa medzinárodného terorizmu nebude vo svete ovládanom USA a ich stratégiou strachu, za žiadnych okolností budiť dojem solidarity. Falošné nádeje vkladal Husajn do neefektívnej Organizácie Spojených Národov, na pôde ktorej chcel prostredníctvom Francúzska, Ruska a Nemecka vyjednať prijateľné podmienky zmieru. Francúzsko v roku 2003 nikto nepočúval a rusko-nemecký pakt Putin-Schroder smrdel americkým ropným monopolom ešte väčšmi ako ten bagdadský.  

"Nedovolíme brutálnemu diktátorovi, ktorý má za sebou dlhú históriu bezohľadného vraždenia so spojením na teroristické siete, aby naďalej vládol takému dôležitému regiónu a ohrozoval spojené štáty."

(Geoge Busch prezident USA) 

"Porazíme neveriacich. Víťazstvo bude naše a Iračania im useknú hlavy , ako Boh prikázal."

(Saddám Husajn prezident Iraku) 

"Invázia do Iraku bola aktom štátneho terorizmu, ktorý demonštroval absolútne opovrhnutie princípom medzinárodného práva. Invázia bola svojvoľným vojenským zásahom, vyvolaným hromadou lží a zlomyseľnou manipuláciou médií a tým aj verejnosti: aktom konsolidácie vojenskej a ekonomickej kontroly Ameriky na Blízkom východe pod maskou oslobodzovania, posledného prostriedku, keď sa už všetky ostatné ospravedlnenia ospravedlniť nedajú."

(Harold Pinter 2005)

Mediálny tlak na verejnú mienku

Noviny New York Times odhalili 19. apríla 2008 najväčší mediálny škandál uplynulých rokov, týkajúci sa práve prebiehajúcej vojenskej kampane USA v Iraku. Na základe viacej ako 8000 interných e-mailov Pentagonu, ktorých vydanie tieto noviny vysúdili pred súdom, bolo možné dokázať, ako vláda USA ovplyvňovala penzionovaných generálov, ktorí komentovali a analyzovali vývoj v Iraku v hlavných médiaách, ako »nezávislí vojenskí experti«. 

Ako vyplýva z elektronickej pošty Pentagonu, bežalo už začiatkom roku 2002 detailné plánovanie útočnej vojny proti Iraku. Ale bola tu prekážka. Prieskumy svojho času ukázali, že americká verejnosť ešte nebola pripravená napadnúť krajinu, ktorá nemala nič spoločné s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001. V tejto situácii rozhodla nová štátna tajomníčka pre záležitosti verejnosti v Pentagone, Torie Clarková, že v spravodajskom svete, budú najlepšie vedieť názor priemerného amerického občana usmerniť príslušným smerom uznávaní a za nezávislých považovaní experti. 

Vtedy padlo rozhodnutie, vybudovať z bývalých »vojnových hrdinov« a aktívnych zbrojárskych lobistov skupinu »nezávislých« vojenských expertov pre mainstreamové médiá. Na nich sa skoncentrovali snahy Pentagonu, agitovať za nutnosť irackej vojny. 

Títo boli Ministerstvom obrany USA využívaní ako »mediálne nástroj«, aby »organizovali pozitívne spravodajstvo o Bushovej vojne proti teroru z vnútra veľkých televíznych a rozhlasových staníc«. Pretože väčšina týchto »nezávislých« expertov slúžila ako lobbisti rozličným zbrojárskym koncernom USA, bolo pre Pentagon ľahké, urobiť ich povoľnými. Tak dostávali tzv. informácie z pozadia a nahliadnutie do vybraných tajných správ. Naviac sa im ponúkol prístup k top osobám v Pentagone a Bielom dome, čím mohli pre svojich zákazníkov v koncernoch ideálnym spôsobom realizovať svoju lobistickú prácu.

Expertom, ktorí sa vo svojich TV a rozhlasových reláciách vyjadrovali o irackej vojne kriticky, odobral Pentagon prístup k informáciám. V konečnom dôsledku podkopala Bushova administratíva, so svojimi »nezávislými« expertmi, systematicky spravodajstvo vo všetkých veľkých médiách. Šéfredaktori údajne o aktivitách svojich vojenských analytikov, ako zbrojárskych lobistov a o ich hospodárskej závislosti na Pentagone nič nevedeli.

Klamstvá o potrebe invázie

Štvavá protiiracká kampaň, bola uskutočnená za výdatnej podpory svetových médií, a sa stal platformou anihusajnovského myslenia celého západného sveta už od čias Irackej invázie do Kuvajtu, teda od kľúčových okamihov, ktoré poznamenali dobré vzťahy irackého vedenia a predstaviteľov mocenských špičiek západu. Propagandistická kampaň, ktorá sa rozpútala niekoľko mesiacov pred plánovanou inváziou do Iraku, však nemala vo svojej masovosti, v efektivite podsúvania falošných dôkazov a celkovej prepracovanosti zastierania pravdy, svoju historickú obdobu ani v tých najhorších autoritatívnych režimoch. 

Počas Bushovej vlády americká Ústredná spravodajská služba (CIA) celé roky zavádzala washingtonský Kongres a zatajovala pred ním závažné informácie. V Kapitole o tom informoval samotný Leon Panetta, riaditeľ CIA. Silvestre Reyes, predseda Výboru pre spravodajské služby potvrdil, že CIA vo viacerých prípadoch neposkytla kompletné údaje a aspoň v jednom prípade klamala. 

Odtajené dokumenty archívu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), potvrdili fakt, že CIA sa pokúšala zdiskreditovať Husajna mnohými spôsobmi: moc vtedajšieho irackého lídra Saddáma Husajna chcela CIA údajne ohroziť falošným videom, ktoré ho malo "usvedčiť" z pedofílie. K otraseniu moci irackého diktátora mala poslúžiť manipulovaná videonahrávka, ktorá by ukázala Husajna s neplnoletým chlapcom pri sexuálnom akte. Nahrávka mala byť urobená tak, akoby išlo o skrytú kameru. Zrnité, nekvalitné video by zvečnilo tajné rande. Ďalší z plánov mal prerušiť flešovou správou vysielanie irackej televízie. Mimoriadnou správou malo byť to, že Saddám Husajn odovzdal moc svojmu nenávidenému a obávanému synovi Udajovi. Ako povedal agent, týmito plánmi mohla CIA tak šokovať irackú verejnú mienku, že by ľud povstal proti vodcom, čo by podstatne zjednodušilo inváziu do Iraku. Nasledujúce dezinformácie, boli pred inváziou šírené do celého sveta: 

► Klamstvo o zbraniach hromadného ničenia: Už vo svojom prvom prezidentskom prejave, vyhlásil americký prezident G. W. Busch, že Irak disponuje rozsiahlym arzenálom zbraní hromadného ničenia. Toto tvrdenie bolo až do roku 2003, rozhodujúcim argumentom pri presadzovaní potreby invázie do Iraku. Od roku 2001, až do vyvrcholenia na jar 2003, presadzovali USA na pôde OSN, sprísnenie ekonomických sankcií a scenár vojenského odzbrojenie Iraku. Pod tlakom USA sa podarilo v OSN presadiť novú rezolúciu 1441 o Iraku. Hans Blix a Mohamed El Baradei viedli obnovené inšpekcie v Iraku. 

"Saddám Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia a predstavuje priame ohrozenie našich občanov a našich spojencov. Tým si môžete byť istý." (G. W. Busch 28. október 2002) 

"Vieme, že sa Saddám opäť snaží vyrobiť jadrové zbrane a vieme, že má dlhodobé vzťahy s rôznymi teroristickými skupinami, vrátane al-Kájdy.“ (viceprezident Richard Cheney,v americkej televízii v marci 2003)

Pravda: Ani inšpektorom OSN pod vedením Hansa Blixa (↑27.11.02), ani 1400 mužom vedeným generálom Keithom Daytonom, ktorí pokračovali v práci po ukončení bojov, sa nepodarilo nájsť zbrane hromadného ničenia, alebo dôkazy o programoch ich vývoja, či výroby.

Rovnakú správu predložila aj ďalšia zbrojná inšpekcia, ktorá svoju činnosť ukončila v septembri 2004. Vedúci inšpektorov Charles Duelfer vo vystúpení pred americkým senátom vo Washingtone, 6. októbra 2004 povedal: „V momente, keď spojené štáty a ich spojenci zaútočili na Irak, Saddám Husajn nevlastnil jadrové, chemické ani biologické zbrane. Nenašli sa, ani žiadne zásoby týchto zbraní.“

Ukázalo sa tiež, že žurnalistku Judith Miller oklamali jej vlastný informátori z prostredia vlády a tajnej služby. Tesne pred vojnou spochybnil informácie o irackých zbraniach aj Joseph Wilson. Bývalý americký diplomat overoval z poverenia CIA africkú stopu, podľa ktorej mal Husajn nakupovať urán v Nigérii. Wilson nič také nezistil. Buschova administratíva to však aj naďalej uvádzala ako argument pri obhájení vojenského útoku.

Saddám Husajn pritom aj sám udržoval svet v presvedčení, že vlastní nebezpečné zbrane hromadného ničenia, pretože sa bál fanatických vládcov v Iráne. Skutočnosť vyplynula z výsluchov FBI, ktoré agenti urobili po zvrhnutí jeho vlády a zadržaní v roku 2003. Saddám vypovedal, že o zbrane prišiel počas vojny v Perzskom zálive v roku 1991 a potom už pre sankcie OSN nemohol pracovať na ich znovuzískaní. Saddám bol presvedčený, že pre jeho krajinu sú únosnejšie drvivé sankcie OSN ako to, že by sa Irán dozvedel, že Irak je len papierový tiger. Diktátor sa s obavami pozeral na iránsku expanziu, ktorá podľa neho smerovala k anexii južných, šiitských častí Iraku. Zvažoval preto aj možnosť bezpečnostné paktu s USA, ktorý ho mal ochrániť pred Teheránom. Strach z Iránu ho viedol aj k drastickým opatreniam voči irackým šiitom.

► Klamstvo o nigérijskej stope: Americká vláda vyslala v roku 2002, prostredníctvom Ústrednej tajnej služby (CIA), na diplomatickú cestu do Nigérie Josepha Wilsona. Jeho cesta mala potvrdiť informácie o údajných snahách irackého režimu, získať v africkej krajine jadrový materiál a potvrdiť jeho kontakty na najvyššie špičky organizácie Al-Kájda. Tesne pred Irackou vojnou sa objavila “nigérijská stopa“ v argumentoch Bieleho domu, podporujúcich inváziu do Iraku. Na začiatku roku 2003, napísala žurnalistka Judith Millerová v súvislosti s nigérijskou stopou, sériu článkov o irackých zbraniach hromadného ničenia, odvolávajúc sa pritom na práve skončenú africkú misiu spravodajskej služby CIA. Americký prezident George Busch, zapracoval správu o dodávkach uránu aj do svojej správy o stave únie z roku 2003. Boli to kľúčové texty, ktoré pomáhali presvedčiť americkú verejnosť o opodstatnení invázie do Iraku.

Pravda: Joseph Wilson po návrate do USA, spochybnil vládne argumenty o zámeroch irackej vlády a vyslovil pochybnosti, aj o iných tvrdeniach, týkajúcich sa nigérijskej stopy. Wilson pobúrený ignorovaním jeho správy, napísal článok do novín New York Times, v ktorom odmietol tvrdenia Bieleho domu a podal pravdivé vysvetlenie svojej diplomatickej misie v Nigérii. Osem dní po vyjdení článku, prenikli na verejnosť informácie o tom, že Wilsonova manželka Valéria Plameová, je tajnou agentkou CIA (prezradenie agenta tajnej služby bolo v USA trestným činom). Wilsonovo prepojenie na agentúru malo spochybniť jeho dôveryhodnosť. Vyšetrovanie udalosti, ktoré sa začalo v decembri 2003 odhalilo, že za prezradením agentky tajnej služby, stáli ľudia z úzkeho okruhu administratívy prezidenta Buscha. Prokurátor začal v roku 2006 v súvislosti s aférou “Plamegate“ vyšetrovať hlavného politického poradcu prezidenta Buscha, Karla Rovea a Lewisa Libbyho, šéfa kancelárie viceprezidenta Dicka Cheneyho. Medzi niekoľkými novinármi, ktorých Lewis Libby informoval o Plameovej, bola aj vyššie spomínaná Judith Millerová. Z pätice novinárov odmietla pred prokurátorom vypovedať a vyzradiť svoj zdroj iba Millerová, za čo ju sudca obvinil z pohŕdania súdom a na 85 dní poslal do väzenia. Výpovede ostatných novinárov, potvrdili nekalé praktiky Bieleho domu. 6. marca 2007 uznal súd Lewisa Libbyho vinného v štyroch, z piatich bodov obžaloby a 5. júla 2007 odsúdil na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov, dva roky podmienečného trestu a pokutu vo výške 250-tisíc USD. Prezident George Busch udelil následne Lewisovi Libbymu milosť.

► Klamstvo o biologických zbraniach: Colin Powell, minister zahraničných vecí USA, vyhlásil 5. február 2003 na zasadnutí OSN, že Saddám Husajn podporuje výskum biologických pôvodcov chorôb, ktoré môžu spôsobiť také ochorenia, ako je gangréna, mor, týfus, cholera, kiahne, či žltá zimnica. Kľúčový prejav mal dokázať opodstatnenosť útoku na Irak a Powell v ňom predstavil satelitné snímky mobilných biologických laboratórií. Pri tomto prejave držal demonštratívne sklenenú skúmavku. Bezpečnostná rada mandát na vojnu v Iraku aj napriek tomu nevydala.

„ Máme k dispozícii informácie z prvej ruky, opisujúce továreň na výrobu biologických zbraní, na kolesách a koľajniciach. Na obrázku vidíte, ako raketová brigáda rozmiestňuje odpaľovacie zariadenia a bojové hlavice obsahujúce biologické zbrane mimo Bagdadu. Väčšina odpaľovacích hlavíc bola ukrytá v hustom palmovom poraste. Podľa nášho odhadu má Irak 100 až 500 ton chemických bojových látok. toto množstvo stačí na naplnenie 16-tisíc bojových hlavíc.“

(Colin Powel 5. február 2003)

„ Irak je plný útočných biologických zbraní a Saddám Husajn ich stále vyrába.“

(Tony Blair, 25. február 2003)

Pravda: Žiadna z inšpekcií medzinárodného spoločenstva a USA nedokázala predložiť dôkaz o výrobe, skladovaní a vyzbrojení irackej armády biologickými zbraňami. Sám Colin Powell, vyhlásil v septembri 2005, že prejav pred BR OSN je škvrnou na jeho politickej kariére. uviedol, že sa mylne spoliehal na informácie, ktoré dostal od CIA. Jej vtedajší riaditeľ George Tenet bol presvedčený, že mu podáva pravdivé informácie. Podľa Powella boli v tajných službách ľudia, ktorí klamlivé informácie podávali úmyselne.

► Klamstvo o irackej spolupráci s Al-Kájdou: Americké tajné služby, Pentagón, ako aj prezident USA viacej krát zdôraznili, že vojenská intervencia zabráni irackým vládnym kontaktom na teroristickú sieť Al-Kájda, prekazí financovanie teroristických aktivít jej členov a zničí výcvikové základne Usamu Bin Ládina v krajine. Vo výcvikových táboroch Al-Kájdy sa mali podľa americkej vlády cvičiť teroristi z celého sveta. Richard Perle, poradca Bieleho domu pre bezpečnosť, tvrdil, že pracovník irackej tajnej služby a diplomat Ahmada Chalíla Ibrahima Sámira Aního sa v apríli 2001 stretol v Prahe s Mohammedom Attom, vodcom teroristov z 11. septembra 2001.

" Saddám Husajn, je chlapík, ktorému sa nadovšetko páči cvičiť teroristov, aby mohli zaútočiť na jeho úhlavného nepriateľa a nezanechali pri tom žiadne otlačky prstov. Taká je povaha tohto muža. Vieme, že má spojenie s Al-Kájdou, na to zoberte jed. Ten chlapík je hrozbou pred svet. " (G. W. Busch 5. február 2003)

"Chcem upozorniť na potenciálne omnoho nebezpečnejšiu spojitosť medzi Irakom a teroristickou sieťou al-Kájda," (Americký minister zahraničných vecí Colin Powel, vo februári 2003 v Bezpečnostnej rade OSN)

Pravda: Nikdy sa nepodarilo preukázať akúkoľvek spojitosť medzi Saddámom Husajnom a Al-Kájdou. Naopak, požiadavky islamských extrémistov na zriadenie výcvikových táborov na území Iraku, Saddám Husajn niekoľkokrát kategoricky odmietol. Prísne sekulárny bagdadský režim, využívajúci islam a náboženský fanatizmus, skôr ako priestor na vydieranie a politické manévrovanie, a preto nemohol mať z vlastných mocenských dôvodov, záujem na koncentrácii cudzej vojenskej sily na území svojho štátu. Iba neznalosť irackých pomerov a vojenskopolitickej hierarchie husajnovho štátu, umožnilo Washingtonu manipulovanie verejnou mienkou. 2. júla 2003 zajali americkí vojaci v Iraku Ahmada al Aniho, ten však svoje stretnutie s Attom jednoznačne poprel. Americký Senát vydal v septembri 2006 správu podľa ktorej neexistovali žiadne dôkazy o spojení irackého režimu s členmi Al-Kájda.

V auguste 2008 publikoval novinár Ron Suskind knihu The Way of the World, v ktorej tvrdil, že Americká tajná služba CIA vytvorila v súvislosti s inváziou do Iraku falošný list, ktorý dokazoval prepojenie režimu Saddáma Husajna na teroristickú sieť al-Kájda. Práve tento list z júla 2001 mal slúžiť ako jedno z ospravedlnení pre vojnu. List údajne napísal šéf vtedajšej irackej tajnej služby Tahir Džalíl Habuš al-Tikrití. "Biely dom vytvoril falošný list Habuša Saddámovi s dátumom 1. júl 2001. Píše v ňom, že jeden z útočníkov na Svetové obchodné centrum z 11. septembra 2001 Mohammad Atta práve ukončil v Iraku tréning na svoju misiu. List mal dokázať jasné prepojenie medzi Saddámom a al-Kájdou, teda presne to, čo mala CIA po útokoch na Dvojičky dokázať. V skutočnosti však žiadne takéto spojenie neexistovalo. Biely dom však označil sfalšovanie listu za absurdné.

Rozsiahla štúdia, ktorú zadalo americké ministerstvo obrany (zverejnená 12. marca 2008), nenašla žiadne dôkazy o tom, že by Irak za režimu Saddáma Husajna mal väzby na teroristickú sieť al-Kájdu, ako to tvrdili najvyšší americkí predstavitelia v snahe zdôvodniť inváziu do Iraku. Štúdia vychádzala z rozboru asi 600-tisíc oficiálnych irackých dokumentov zabavených po invázii v marci 2003 a z tisícov výsluchov vysokých iránskych predstaviteľov. Štúdiu vypracoval Ústav pre obranné analýzy. Pentagon zrušil plány rozoslať tlačové vyhlásenie o zverejnení štúdie, odmietol umiestniť štúdiu na webovej stránke ministerstva a usporiadať tlačovú konferenciu s autormi správy. Podľa Pentagonu by bolo hromadné zverejnenie analýzy "príliš politicky citlivé".

Bývalý viceprezident Spojených štátov amerických Dick Cheney napokon v roku 2009 vyhlásil, že už ani sám neverí tvrdeniam o prepojení medzi bývalým irackým lídrom Saddámom Husajnom a udalosťami z 11. septembra 2001. Podľa Cheneyho bol primárnym zdrojom informácií o kontaktoch medzi Bagdadom a al-Kájdou vtedajší riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) George Tenet. Povedal: "Neverím a nikdy som nevidel dôkaz o tom, že Husajn sa podieľal na udalostiach spred ôsmich rokoch. Tieto správy sme však chvíľu mali, no ukázali sa ako nepravdivé.“

Prezident Husajn odmietol, že by mal kontakty s al-Káidou a Usamom bin Ládinom. Skutočnosť vyplynula z výsluchov FBI, ktoré agenti urobili po zvrhnutí jeho vlády a zadržaní v roku 2003. Usama bin Ládin bol podľa neho fanatik, s ktorým sa nezhodol na fungovaní spoločnosti. Saddám uprednostňoval názor, že náboženstvo a riadenie štátu majú byť oddelené.

Za výmysel označil rozšírený názor, že mal z bezpečnostných dôvodov dvojníkov. Priznal však, že od roku 1990 použil telefón len dvakrát a nespal na jednom mieste viac ako dve noci za sebou.

► Klamstvo o 45 minútach: Ministerský predseda Veľkej Británie Tony Blair, v prejave k Dolnej snemovni britského parlamentu 24. septembra 2002 obvinil iracký režim z výroby zbraní hromadného ničenia. Na príkaz Saddáma Husajna mali byť jadrové, chemické, ale aj biologické zbrane do 45 minút pripravené na nasadenie v boji. Na tomto argumente, ktorý údajne dostal od britských tajných služieb, založil Blair celú propagačnú kampaň, smerujúcu k invázii do Iraku.

Pravda: V roku 2003, vyhlásil nemenovaný pracovník britskej tajnej služby, že pasáž o 45 minútach sa do správy o Iraku dostala na príkaz vysokého vládneho úradníka.

► Klamstvo o dosahu rakiet: Podľa rezolúcie OSN č. 687 bol Irak zaviazaný po vojne v zálive v roku 1991, znížiť dolet svojich rakiet na 150 kilometrov. V januári 2002 predložila americká tajná služba, správu o konštruovaní rakiet z doletom 650 kilometrov, ktoré mali byť použité v útoku proti Izraelu. Rovnakú správu o prekročení povolenej hranice doletu irackých bojových rakiet predložila aj britská tajná služba.

Pravda: Ešte pred začiatkom vojny v Iraku, oznámili zbrojný inšpektori svoje pochybnosti o tom, že by Irak vlastnil, alebo disponoval raketami SAMUD s dosahom 200 kilometrov. Tie režim Saddáma Husajna, na príkaz OSN demontoval. Žiadne rakety s dosahom presahujúcim povolenú hranicu nenašli v Iraku medzinárodné, ani americké tými zbrojných inšpektorov.

► Vynútené klamstvo Alího Muhammada Abd al-Azíza al-Fachírího, známeho aj pod menom Ibn aš-Šajch al-Líbí, trénera militantov z al­-Káidy, ktorý v roku 2002 povedal Američanom, že táto organizácia spolupracuje s Irakom. Tieto údaje obsahovala správa amerického senátneho výboru pre tajné služby z roku 2006. Fachírí v roku 1986 odišiel z Líbye do Maroka, Mauritánie a potom do Saudskej Arábie, kde ho v roku 1990 naverbovali medzi islamských militantov v Afganistane. Fachírí sa neskôr stal veliteľom vojenského tábora v Afganistane, kde dostávali výcvik islamskí militanti z arabských krajín. Armádne sily vedené Američanmi ho chytili, keď prekračoval afganskú hranicu do Pakistanu niekoľko týždňov po útokoch z 11. septembra 2001. Médiá v USA zverejnili, že Fachírí poskytol informácie vyšetrovateľom v Egypte, kam ho Spojené štáty poslali v januári 2002. Al-Libiho „priznanie“ využila vláda Georgea Busha ako hlavný dôkaz prepojenia teroristov s irackým režimom, a tým ako zámienku na začatie invázie do Iraku.

Pravda: Rok po začiatku invázie do Iraku sa Ibn Šajcha al-Líbíh priznal, že vo svojej výpovedi klamal. Podľa správy amerického senátneho výboru z roku 2006 si al-Libi svoje svedectvá vymýšľal, aby sa vyhol tvrdému vypočúvaniu. Keď ho Američania v roku 2002 vydali do Egypta, miestni vyšetrovatelia sa ho začali pýtať, čo vie o prepojení al-Káidy s irackým režimom Saddáma Husajna. Vypočúvanie bolo spojené s fyzickým a psychickým mučením. Keď nevedel nič, zatvorili ho  na sedemnásť hodín do bedne veľkej 50 krát 50 centimetrov a zbili ho. Al-Libi im potom vyrozprával vymyslený príbeh o dvoch predstaviteľoch al-Káidy, ktorí v roku 2000 odišli do Iraku, aby tu dostali výcvik, ako narábať s chemickými a biologickými zbraňami. A hoci americké spravodajské služby, najmä vojenská DIA, upozorňovali, že toto svedectvo môže byť vymyslené, Bushova vláda presviedčala svet o opaku. Práve al-Libi bol ten nemenovaný „významný terorista", ktorého spomínal Colin Powell v roku 2003 pred Bezpečnostnou radou OSN.
Omar Nasirí, Maročan, ktorý žil medzi teroristami a neskôr o tom napísal knihu, tvrdí, že al-Libi nemusel klamať len zo strachu z mučenia. Podľa neho chcel podporiť americkú inváziu do Iraku. Al-Libi medzi teroristami údajne tvrdil, že práve Irak sa má stať základňou budúceho svetového džihádu.

Fachírího neskôr dopravili do väzby v USA a tam v januári 2004 stiahol svoje obvinenia o prepojení al-Káidy a Iraku. Táto informácia sa nachádzala v správe amerického senátneho výboru. Po tom čo Ibn Šajcha al-Líbíh priznal, že si svoje výpovede vymyslel ho Američania deportovali v roku 2006 do Líbye, kde ho tripoliské úrady odsúdili na doživotné väzenie. V cele líbyjského väzenia spáchal v máji 2009 za zvláštnych okolností samovraždu. Fachírího priatelia spochybnili jeho údajnú samovraždu, lebo ako bývalý kazateľ v mešite v pobrežnom meste Adždabíja vedel, že islam samovraždu zakazuje.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej lokality

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ