Choď na obsah Choď na menu
 


Vojna v Iraku - Rok 2006

28. 10. 2010

Najdôležitejšia udalosti:

 

22. február 2006 - Explózia v Zlatej mešite Askaríja v meste Samare – začiatok sektárskeho násilia v Iraku.

11. marec 2006 – Masaker v meste Išakí.

12. marec 2006 – Vyvraždenie irackej rodiny v Mahmúdiji.

16. marec 2006 – Vojenská operácia Swarmer.

15. apríl 2006 – Poprava Hašima Ibrahima Avada.

8. jún 2006 - Abú Músa Zarkáví, zahynul pri leteckom útoku.

14. jún 2006 – Vládna ofenzíva v Bagdade.

7. september 2006 - Spojené štáty Americké odovzdali velenie nad irackými ozbrojenými silami irackým úradom.

24. november 2006 - Bombové útoky v Sadr City a následné pogromy.

 

Podrobná chronológia:

 

2. január 2006 - Po šiestich dňoch sa podarilo obnoviť iracký vývoz ropy z terminálu v Basre, ktorý stagnoval v dôsledku zlého počasia a problémov z logistikou. Vývoz ropy z juhu Iraku predstavoval väčšinu celkového exportu krajiny. Na severe krajiny bol vývoz ropy zastavený v dôsledku povstaleckého útoku na ropovod smerujúci do tureckého prístavu Ceyhan.

 

4. január 2006 - Samovražedný útok počas šiitského pohrebu v meste Mukadíja usmrtil 36 ľudí a 40 zranil. Účastníci pohrebu sa na cintoríne kryli pred paľbou z automatických zbraní. Pripojil sa k nim aj muž s náložami, ktorý sa odpálil priamo uprostred skupiny smútočných hostí.

 

5. január 2006 - Bombový atentát v Karbale usmrtil takmer šesťdesiat ľudí. Samovražedný útočník, sa opásaný ôsmimi kilogramami trhaviny a niekoľkými ručnými granátmi, zamiešal do davu ľudí na pešej zóne, medzi dvomi šiitskými svätyňami. Medzi obeťami boli podľa miestnej polície aj pútnici z Iránu.

Samovražedný atentátnik útočil aj v meste Ramádí, kde usmrtil 67 ľudí, pred vchodom do policajnej stanice. Na mieste sa v čase útoku nachádzalo podľa niektorých údajov až tisíc mladých mužov, uchádzajúcich sa o prácu v policajnom zbore.

Tri bombové útoky v Bagdade si podľa správy ministerstva vnútra vyžiadali dvoch mŕtvych a troch zranených. Autobomba explodovala v blízkosti nemocnice v centre hlavného mesta, s ďalším vrazil samovrah do irackej policajnej hliadky. O život prišlo aj päť amerických vojakov, ktorý zahynuli pri explózii nastraženej výbušniny neďaleko Bagdadu.

 

8. január 2006 - Havária amerického bojového vrtuľníka UH-60 Black Hawk pri meste Tal Araf. Pri páde zahynulo všetkých dvanásť osôb na jeho palube. Pozemný personál stratil z vrtuľníkom kontakt krátko pred polnocou.

Ďalší traja americkí vojaci zahynuli pri prestrelkách s irackými povstalcami v meste Fallúdža. Deň pred tým zabil výbuch podomácky vyrobenej nálože vo Fallúdži dvaja príslušníci americkej námornej pechoty.

 

12. január 2006 - Mníchovský súd odsúdil na sedem rokov odňatia slobody irackého Kurda Amína Lukmána Muhammada za podporu povstaleckých skupín v Iraku. Podľa súdu bol členom medzinárodnej teroristickej organizácie, posielal z Európy do Iraku bokovníkov proti spojencom a pomáhal skupine Ansar Islám. Proces s Muhammadom bol v Nemecku vôbec prvým, v ktorom bolo hlavným bodom obžaloby členstvo v zahraničnej teroristickej organizácii. Tento skutok bol do nemeckého právneho poriadku začlenený v roku 2002, ako reakcia na útoky z 11. septembra 2001.

 

13. január 2006 - V blízkosti mesta Mosul, sa po zásahu povstaleckou raketou, zrútil vrtuľník amerických vzdušných síl , na palube ktorého zahynuli obaja členovia posádky. Piloti boli pri objavení trosiek havarovaného stroja nažive, neskôr však zraneniam podľahli.

 

 

19. január 2006 - Samovražedný atentátnik usmrtil v obľúbenej bagdadskej kaviarni 22 ľudí.

 

22. február 2006 - Explózia v Zlatej mešite Askaríja v meste Samare. Bombový útok zničil prevažnú časť šiitskej posvätnej stavby. Skupine ozbrojencov sa podarilo premôcť a zviazať strážcov mešity, uložila v nej dve nálože a vzápätí ich pomocou diaľkového ovládania odpálila. Podľa miestnej polície boli páchateľmi útoku štyria muži, pričom jeden mal na sebe policajnú uniformu. Šiitský duchovný vodca Muktada as-Sadr obvinil z útoku sunnitských povstalcov.

Provokácia náboženských fanatikov vyostrila sektárske násilie na územiach s zo zmiešaným šiitsko-sunitským obyvateľstvom. V Bagdade dochádzalo denne k desiatkam únosom a vraždám. Policajné jednotky nachádzali na periférii hlavného mesta desiatky umučených obetí krvavej náboženskej vojny. Popri teroristických útokoch a lokálnych ozbrojených bojov, boli únosy a vraždy v rokoch 2006 až 2007, jedným z najväčších bezpečnostných rizík v krajine.

 

Už na druhý deň, 23. február 2006, - objavili Bezpečnostné sily v uliciach Bagdadu osemdesiat mŕtvych tiel. Všetky obete boli zastrelené pri sektárskych pouličných násilnostiach, alebo zlynčované fanatickým davom. Medzi obeťami boli aj celé rodiny s malými deťmi. Vláda vyhlásila v Bagdade a okolí zákaz nočného vychádzania, situáciu však ani napriek tomu nedostala pod kontrolu.

Obete sektárskeho násilia sa počítali na tisíce, v uliciach miest, pri nočných prepadoch domov aj celých obytných domoch bolo zavraždených stovky civilistov.

8. marca 2006 objavili bezpečnostné sily v meste Nahraván neďaleko Bagdadu 25 mŕtvych tiel šiitských moslimov, ktorý sa stali obeťami sektárskeho násilia. Všetky telá niesli známky mučenia a boli udusené. Polícia v Bagdade potvrdila, že išlo o útok 50-člennej sunnitskej skupiny. Útočníci zaútočili na miestnu továreň, kde zavraždili štyroch jej zamestnancov. Ostatné obete, medzi ktorými boli aj tri deti sa našli v miestnej fabrike na výrobu tehál.

K masakru takmer troch desiatok civilistov došlo 3. júna 2006 aj pred mestom Bákuba. Sunnitskí ozbrojenci tam prepadli tri mikrobusy s takmer tridsiatimi osobami, smerujúcimi do mesta. Zo skupiny oddelili štyroch sunnitov a ostatných postrieľali. Medzi obeťami bolo aj dvanásť stredoškolákov, ktorí mali v ten deň záverečné skúšky. Na inom mieste v Bákube zabili povstalci siedmich irackých policajtov. Polícia tiež objavila v dedine Hadíd osem ľudských hláv.

Egyptský prezident Husni Mubarak označil situáciu v Iraku za občiansku vojnu. Svoje obavy o ďalšie smerovanie krajiny vyjadril niekoľko dní pred tým aj bývalý iracký premiér Ijád Aláví.

 

" V skutočnosti je v Iraku už občianska vojna. Ak Američania odídu, bude to katastrofa, pretože vojna prepukne s ešte väčšou silou a Irak sa stane dejiskom strašnej občianskej vojny a terorizmus pohltí nielen túto krajinu, ale aj celú oblasť." (Husni Mubarak)

 

"Bohužiaľ nachádzame sa v stave občianskej vojny. Každý deň príde v krajine o život 50 až 60 ľudí, ak nie viac. Ak teda toto nie je občianska vojna, tak potom len Boh vie čo občianska vojna je." (Ijád Aláví)

 

Obrázok

 

25. február 2006 - Výbuch bomby na trhovisku v šiitskom meste Karbala usmrtil osem osôb. Ďalších 17 ľudí zahynulo po mínometnom útoku obytný komplex v širšom centre Bagdadu.

 

26. február 2006 - Pri výbuchu bomby ukrytej v mikrobuse na hlavnej autobusovej stanici v meste Hilla zahynulo päť osôb.

 

 

28. február 2006 - Séria piatich teroristických útokoch v Bagdade usmrtila šesťdesiat ľudí. Najtragickejší bol samovražedný bombový útok na benzínovú pumpu vo východnej časti metropoly, pri ktorom zahynulo dvadsaťtri ľudí. V rovnakej štvrti vybuchla takmer súčasne nálož ukrytá blízko policajnej hliadky, pričom usmrtila deväť civilistov.

Pri prudkých bojoch medzi povstalcami a irackými bezpečnostnými zložkami bol v Bakúbe zabitý vplyvný sunnitský kmeňový vodca a niekoľko členov jeho rodiny. V Tikríte zaútočili šiitkí radikáli na sunnitskú mešitu, ktorú dal postaviť Saddám Husajn na hrobe svojho otca. Podľa amerického denníka Washington Post zahynulo za posledný týždeň v Iraku až 1300 osôb. 1. marca 2006 prišlo pri bombových útokoch v Bagdade prišlo o život ďalších dvadsať ľudí.

 

2. marec 2006 - Útok na kontrolné stanovište irackej polície a armády v Dúre usmrtil jedenásť osôb. Ozbrojenci prišli k stanovištu na štyroch automobiloch, z ktorých ostreľovali budovu stanice. Zabití boli štyria policajti a siedmi vojaci.

 

5. marec 2006 – Štrnásť tisíc osôb zadržiavaných bez súdu. Medzinárodná organizácia Amnesty International (AI) zverejnila správu, podľa ktorej bolo v Iraku zadržiavaných 14-tisíc osôb bez súdu, alebo bez toho, že by voči nim bolo vznesené obvinenie. Podľa správy bolo dvesto osôb zadržiavaných dlhšie ako dva roky a skoro štyri tisíc väzňov dlhšie ako jeden rok. Okrem toho sa vyskytli desiatky potvrdených prípadov mučenia, bitia a ponižovania, ktorého sa dopúšťali bezpečnostné zložky irackej vlády, ako aj medzinárodné okupačné vojská.

 

11. marec 2006 – Masaker v meste Išakí. Príslušníci americkej armády zavraždili v meste Išakí v provincii Anbár jedenásť civilistov. Videozáznam masakry sa podarilo získať britskej televízne stanici BBC. Ten bol v úplnom rozpore z predchádzajúcim tvrdením predstaviteľov americkej armády, ktorý tvrdili, že v Išakí došlo k prestrelke. Tá sa mala údajne strhnúť po tom, čo Američania obdržali správu o prívržencovi Al-Kájdy ukrytého v jednom z domov. Dom sa mal podľa tvrdení armády zrútiť a usmrtiť štyroch ľudí. Podľa správy miestnej polície však Američania zhromaždili a postrieľali jedenásť civilistov, vrátane piatich detí a štyroch žien. Dom potom vyhodili do vzduchu. Reportér BBC John Simpson potvrdil, že obete zomreli na následky strelných poranení. Na záberoch boli telá malých detí so strelnými poraneniami. Podobný incident sa odohral aj v meste Samara, kde americkí vojaci zavraždili troch civilistov, medzi nimi 60-ročnú ženu a mentálne postihnutého muža. Podľa hovorcu armády však v Samare zahynuli traja povstalci.

 

12. marec 2006 – Vyvraždenie irackej rodiny v Mahmúdiji. Americký vojak Steven Green, spolu so svojimi kolegami so 101. výsadkovej divízie, vnikli násilím do domu v Irackom meste Mahmudíja, kde znásilnili a zavraždili štrnásťročné iracké dievča Abír Kásim Hamzovú. Krátko pred znásilnením zastrelil Stevan Green troch členov jej rodiny, vrátane päť ročného dievčatka. Po objavení mŕtvych tiel predpokladali vyšetrovatelia, že masaker majú na svedomí Irackí povstalci.

 

Federálny súd v americkom Charlotte obvinil Stevena Greena a jeho spoluvinníkov zo znásilnenia a vraždy irackej ženy krátko po tom, čo ho pre zlý duševný stav prepustili z armády. Šiesteho obvineného vojaka obvinil sudca zo zanedbania služobnej povinnosti.

Vyšetrovanie prípadu sa začalo na podnet vojenskej generálnej prokuratúry 20. júna 2006. Podľa obžaloby sa Steven Green a ďalší piati americkí vojaci: Paul Cortez, Jesse Spielman, Bryan Howard, Anthony Yribe a James P. Barker vlámali do domu svojich obetí po tom, čo si malú Abír všimli na ulici, kde pili alkohol a odpaľovali golfové loptičky. Cortez a Barker sa pokúšali mladé dievča znásilniť, zatiaľ čo Green vo vedľajšej miestnosti zastrelil jej rodičov a malú sestru. Green potom Abír znásilnil, zastrelil, jej zmrzačené nahé telo polial benzínom a zapálil. Vojaci sa po svojom ohavnom čine vrátili na stanovisko a opekali si kuracie krídelká. Na prípad upozornil svojich nadriadených vojak Justin Watt, ktorý sa o ňom dozvedel od Yribeho.

Rozhodnutia vojenského súdu vo Fort Campbelle v štáte Kentucky: Vojak James P. Barker (16 november 2006) bol odsúdení na 90 rokov väzenia z možnosťou predčasného prepustenia po odpykaní dvadsiatich rokov väzenia, seržant Paul Cortez 100 rokov väzenia, Jesse Spielman 110 rokov väzenia. Všetci z možnosťou predčastného prepustenia po desiatich rokoch väzenia.

Hlavný vinník prípadu Steven Green bol v máji 2009 civilným súdom v americkom štáte Kentucky usvedčený z masakry irackej rodiny a 12-členná súdna porota ho odsúdila na doživotný trest odňatia slobody, bez možnosti predčasného prepustenia. Konečný verdikt v prípade padol až 4. septembra 2009. Súd sa nakoniec uzniesol na udelení piatich po sebe nasledujúcich doživotných trestov bez akejkoľvek možnosti podmienečného prepustenia. Prípadom sa zaoberal civilný súd preto, lebo v čase svojho obvinenia Steven Green už nebol členom ozbrojených síl USA. Obžaloba žiadala pre 24-ročného Greena trest smrti.

>>> V júli 2006 zverejnili iracký ozbrojenci videonahrávku s popravou dvoch amerických vojakov, ich smrť mala byť pomstou za Mahmudíju. (pozri: 19. jún 2006 )

 

 

16. marec 2006 – Vojenská operácia Swarmer. Americká armáda zahájila rozsiahlu pozemnú pátraciu operáciu s označením Rojnica (Swarmer) v provincii Salahadin. Akcia bola zameraná proti povstaleckým skupinám pôsobiacim v okolí mesta Samara. Nad mestom krúžilo 50 amerických bojových vrtuľníkov, podporovaných 1500 vojakmi s prevažne irackých bezpečnostných síl. Počas prvého dňa operácie, ktorá kombinovala letecké hliadkovanie s pozemnými akciami armády vo vybraných objektoch, zatkli vojaci 120 podozrivých osôb, objavili sklady a továrne na výrobu zbraní a munície.

 

21. marec 2006 - Pri bombovom útoku na policajnú stanicu v meste Mukdadíja zahynulo osemnásť irackých policajtov. Ozbrojencom sa podarilo oslobodiť tridsať zadržiavaných protivládnych bojovníkov. Prestrelka, ktorá sa rozpútala po explózii trvala celú hodinu a útočníkov zahnal až príchod vojenských posíl. Do akcie sa zapojili dva americké bojové vrtuľníky.

 

24. marec 2006 - Päť ľudí zahynulo a sedemnásť utrpelo vážne poranenia pri bombovom útoku pred sunnitskou mešitou v irackom meste Chális. Bomba explodovala vo chvíli, keď zo svätyne vychádzali zástupy veriacich po piatkovej modlitbe.

Pri povstaleckom útoku na dánsku vojenskú hliadku neďaleko mesta Basra zahynul jeden vojak. Bomba bola nastražená na ceste al-Harta, asi 25 kilometrov severne od Basry.

 

1. apríl 2006 - Podľa prieskumov verejnej mienky žiadalo až 55 percent Britov stiahnutie britských jednotiek z Iraku do jedného roku, bez ohľadu na situáciu v krajine. Až 25 percent opýtaných bolo za okamžité stiahnutie jednotiek.

 

7. apríl 2006 - Koordinovaný samovražedný útok na šiitskú mešitu v Bagdade usmrtil deväťdesiat ľudí. Takmer 200 osôb utrpelo rozličné zranenia.

 

15. apríl 2006 - Skupina amerických vojakov uniesla a popravila irackého civilistu Hašima Ibrahima Avada. Vražda sa stala neďaleko rodinného domu, z ktorého skupina vojakov 52-ročného muža vyvliekla násilím, strelila do zátylku a vedľa mŕtveho tela uložila lopatu, trhavinu a samopal AK-47, aby poprava vyzerala ako zabitie povstalca pri umiestňovaní bomby.

Vojenský súd americkej námornej pechoty na základni Camp Pendelton odsúdil 17. februára 2007 za vraždu a únos irackého civilistu slobodníka Roberta B. Penningtona (22) na osem rokov väzenia a odobratie vojenskej hodnosti.

 

 

9. apríl 2006 - Americké jednotky zabili počas akcie severne od Bagdadu osem povstalcov. Zrážky amerických jednotiek s povstalcami nasledovali po tom, čo vojaci USA obkľúčili na severnom bagdadskom predmestí jeden z obytných domov. Po leteckom útoku a následnej prestrelke našli Američania pod domom sklad zbraní a munície. V hlavnom meste a ďalších irackých provinciách explodovali počas víkendu desiatky náloží, ktoré usmrtili stovky osôb.

 

12. máj 2006 - Bombové útoky na trhovisko v bagdadskej štvrti Sadr City usmrtili 50 ľudí a ďalších niekoľko desiatok zranili. Dve nálože ukryté v automobiloch explodovali krátko pred večerom, keď bolo medzi stánkami najviac kupujúcich. Ďalší útok, nasledoval v zápätí, na hlavy zhromaždeného davu dopadlo niekoľko mínometných granátov. Sadr City obývali predovšetkým chudobnejší šiitskí moslimovia.

 

3. jún 2006 - Pri samovražednom útoku na trhovisku v Basre zahynulo 28 ľudí. Pri mimoriadne silnom výbuchu sa zranilo takmer sto ďalších osôb. V Basre dochádzalo k sérii násilností a bojov medzi menšinovými sunnitmi a šiitskou väčšinou. Obete na ľudských životoch si vyžiadal aj spor miestnych úradov z členmi miestnych kriminálnych skupín, ktorí sa dostali do sporu pre rozkrádanie zásob ropy. Pri následnom vojenskom zásahu v mestskej mešite zastrelili príslušníci ozbrojených zložiek deväť ozbrojencov a šiestich zadržali.

 

8. jún 2006 - Abú Músa Zarkáví, vodca irackej Al-Kájdy zahynul pri americkom leteckom útoku na obytný dom severne od Bagdadu. Pri útoku zahynulo aj ďalších šesť osôb: dva muži, tri ženy a zarkávího osobný poradca. Dve bojové lietadlá americkej armády typu F-16 zaútočili na obytný dom po predchádzajúcom upozornení, že sa tam ukrýva hľadaný terorista. Na cieľ zhodili dve 227-kilogramové bomby.

 

Do čela irackých povstalcov organizácie Al-Kájda sa postavil Abú Ajjúb al-Masrí (Abú Hamza al-Muhádžir), ktorého niekoľko dní po menovaní potvrdil vo funkcii aj Usama bin Ládin. Abú Ajjúb al-Masrí bol Egypťan , ktorý pôsobil pred svojím príchodom do Iraku v Afganistane. USA ho vinili zo založenia prvej irackej bunky Al-Kájda. (pozri: 1. máj 2007)

 

 

14. jún 2006 – Vládna ofenzíva v Bagdade. Krátko po neočakávanej návšteve amerického prezidenta Georga Buscha v Iraku, zahájil premiér Núrí Malikí, jednu z najväčších vojenských operácií irackých bezpečnostných síl. Akcia prebiehala v hlavnom meste, ktoré bolo aj napriek prítomnosti veľkého počtu vojakov, strediskom mnohých protivládnych skupín a častým miestom atentátov.

V uliciach Bagdadu patrolovalo 60-tisíc irackých a amerických vojakov, budovali barikády a konfiškovali zbrane, ktorých prechovávanie premiér Núrí Malikí zakázal. V oblasti platil zákaz nočného vychádzania a obmedzenie dopravy. V celej krajine sa do operácie podľa prezidenta Buscha zapojilo 49-tisíc irackých a 72-tisíc koaličných vojakov.

K stretom z ozbrojencami došlo v Adamíji, stredisku sunnitského odporu, kde ozbrojenci so samopalmi zablokovali ulice a útočili na policajtov.

 

15. jún 2006 - Podľa policajných štatistík zahynulo v Iraku za uplynulých desať dní, pri takmer štyroch tisíckach teroristických útokoch, viac ako osemsto ľudí. V skutočnosti sa však počet obetí v Iraku odhadoval na niekoľko tisíc obetí. Podľa niektorých nezávislých organizácií a pozorovateľov si boje a násilnosti vyžiadali od začiatku americkej invázie v marci 2003 už státisíce obetí v radoch civilného obyvateľstva.

 

16. jún 2006 - Najmenej desať ľudí zahynulo pri samovražednom atentáte v šiitskej mešite v Bagdade. Pri mínometnom útoku na predmestí hlavného mesta zahynuli ďalší traja ľudia.

 

19. jún 2006 - Brutálna vražda príslušníkov 101. výsadkovej divízie neďaleko Bagdadu. Vojakov prepadli 16. júna 2006 na izolovanom stanovišti pri rieke Eufrat (v období intenzívnych bojov v prevažne sunnitských oblastiach južne od hlavného mesta). Jedného vojaka usmrtili priamo na stanovišti, dvoch ďalších útočníci uniesli. Po rozsiahlej pátracej akcii ich zohavené telá objavili o tri dni pri blízkej elektrárni. Skupina napojená na al-Kájdu zverejnila na internete video, na ktorom sú telá oboch vojakov, vláčené za nákladným autom, krátko pred tým ako ich podpálili. Iiracké bezpečnostné zložky objavili telá dvoch usmrtených amerických vojakov v meste Jusifíja až 19. júna. Na tele popravených vojakov boli zreteľné stopy po mučení. (pozri: 12. marec 2006 – Vyvraždenie irackej rodiny v Mahmúdiji)

 

28. októbera 2008 usvedčil Iracký súd 29-ročného farmára z vraždy troch amerických vojakov a odsúdil ho na trest smrti. Dvoch ďalších Iračanov súd omilostil pre nedostatok dôkazov. Odsúdeného muža usvedčili odtlačky prstov na mieste činu, dôkazy o vine dvoch ďalších boli založené len na svedectvách.

 

1. júl 2006 - Bombový útok v bagdadskej štvrti Sadr City, obývanej prevažne šiitskými moslimami, usmrtil 66 ľudí. Výbuch nálože ukrytej v automobile zničil dvadsaťdva okolitých obchodov a štrnásť áut zaparkovaných na rušnej obchodnej ulici. Potrhané zvyšky tiel, vymrštil výbuch až na strechy okolitých viacposchodových budov. Nálož explodovala vo chvíli, keď prechádzala okolo iracká policajná hliadka. K útoku sa prihlásila prostredníctvom internetu povstalecká skupina Zástancovia sunnitského ľudu. V texte varovala šiitov pred spolčovaním s okupantmi a pohrozila ich úplným vyhladením.

 

9. júl 2006 - Šiitské vražedné komando, usmrtilo v bagdadskej štvrti Džihád obývanej prevažne sunnitským obyvateľstvom, štyridsať ľudí. Medzi obeťami sektárskej popravy bolo aj niekoľko žien s deťmi. Ozbrojenci strieľali sunnitov podľa dokladov. Sunnitský vicepremiér obvinil z tragických udalostí irackú políciu, do ktorej radou preniká čoraz väčšie množstvo šiitkých radikálov. Predstavitelia miestnej správy, vyhlásili v obave pred rozpútaním krvavých násilností dvojdňový zákaz vychádzania. Sunnitskí povstalci zavraždili o niekoľko hodín po prvom útoku sedemnásť osôb v blízkosti ďalších šiitských mešít. Iracké ministerstvo vnútra prešetrovalo štyristo prípadov korupcie a násilia v radoch polície. Mnohí policajní dôstojníci boli zapojený do únosov, vydierania a nájomných vrážd.

 

12. júl 2006 - Ozbrojenci zo sunnitskej skupiny odporu, uniesli dvadsaťštyri šiitských dedinčanov, ktorých krátko po únose popravili. Pri poriadkových prácach v metropole Bagdad zahynuli naviac piati zametači ulíc, ktorých usmrtila bomba ukrytá pri kraji cesty. V provincii Dijala, na radnici v dedine Abú Saíd, usmrtil výbuch bomby troch ľudí a ďalších troch zranil.

 

15. júl 2006 - Provinciu Musanná na juhu krajiny, ktorá bola dovtedy pod správou koaličných vojsk, odovzdala britská armáda irackým bezpečnostným zložkám.

 

17. júl 2006 - Päťdesiat obeti na ľudských životoch si vyžiadal bombový útok na trhovisko v meste Mahmúdíja. Rovnaký počet zranených prijali aj miestne nemocnice. Medzi obeťami boli prevažne ženy a deti, ktoré na trhovisku šiitskej štvrti v čase útoku nakupovali. Po niekoľkých mohutných výbuchoch, dopadli na trhovisko štyri mínometné granáty a tiež streľba z niekoľkých automatických pušiek. Útoku predchádzalo zavraždenie troch vojakov na jednom z mestských kontrolných stanovisk. Polícia predpokladala, že práve ním sa útočníci dostali do mesta.

 

18. júl 2006 - Pri výbuchu dodávkového automobilu na trhovisku v irackej Kúfe zahynulo šesťdesiat ľudí. Vyše sto osôb bolo pri mohutnej explózii zranených. útočníci zaparkovali auto neďaleko veľkej šiitskej mešity, uprostred trhoviska plného ľudí, kde čakali desiatky robotníkov na pracovné ponuky. Samovražedný útočník, prilákal k vozidlu naplnenému priemyselnou trhavinou desiatky mužov, zrejme práve ponúkaním práce.

Rozhnevaný dav obrátil svoju zlosť proti policajným jednotkám, ktoré dorazili na miesto, niekoľko minút po výbuchu. Hádzal do nich kamene a obviňoval ich zo zanedbávania svojich povinností. Guvernér provincie Nadžáf obvinil zo zodpovednosti za útok prívržencov bývalej vládnucej strany Baas.

K ďalšiemu útoku pro šiitskemu obyvateľstvu došlo 23. júla na trhovisku v bagdadskej štvrti Sadr City, kde pri výbuchu bomby zahynulo najmenej tridsaťtri ľudí, najmä žien a detí. V ten istý deň zahynulo dvadsaťdva ľudí aj pri výbuchu autobomby v meste Kirkúk.

 

1. august 2006 - Výbuch bomby umiestnenej pri ceste neďaleko Tikrítu usmrtil dvadsať vojakov irackých bezpečnostných síl. Trinásť osôb bolo pri explózii zranených. Vojenská kolóna smerovala z Bagdadu do Mósulu. K ďalšiemu útoku došlo v centre Bagdadu, kde samovražedný atentátnik usmrtil dvanásť ľudí. Medzi obeťami boli štátni zamestnanci, najmä policajti a vojaci, čakajúce na svoje výplaty pred vládnou bodovou.

 

20. august 2006 - Dvadsať šiitskych pútnikov, zahynulo v Bagdade pri výbuchoch nastražených trhavín, ktoré umiestnili útočníci na ceste k hrobke uctievaného imáma Músy Kázima. Bezpečnostné zložky zabili pri prenasledovaní útočníkov štyri osoby a ďalších tridsať ozbrojencov bolo pri akcii zadržaných. Traja útočníci pochádzali z Kuvajtu.

 

29. august 2006 - Explózia ropovodu na juhu krajiny usmrtila 36 ľudí. Ďalších dvadsaťdva mŕtvych a umučených tiel našla iracká polícia na školskom dvore v šiitskej štvrti Bagdadu.

 

30. august 2006 - Výbuchy na viacerých miestach v Iraku usmrtili desiatky ľudí. Bombový útok na najväčšie a najstaršie trhovisko v krajine Šurja v Bagdade usmrtil 24 ľudí a ďalších 35 zranil. Výbuch pred regrutačným strediskom v meste Hilla usmrtil dvanásť záujemcov o službu v armáde. Ďalšie útoky boli zaznamenané v mestách Kut a Buhríz.

 

1. september 2006 - Iracké bezpečnostné zložky oznámili, že počas policajnej akcie v meste Bákuba zadržali vysokého predstaviteľa irackej Al-Kájdy Hamída Džumu Farid al-Suajdího (Abú Human). Vypočúvanie údajnej dvojky teroristickej siete, ktorá mal osobne nariadiť bombový útok proti šiitskej mešite v Samare, pomohlo polícii v zadržaní ďalších jedenástich radikálov.

 

7. september 2006 - Spojené štáty Americké odovzdali velenie nad irackými ozbrojenými silami irackým úradom. Nová iracká armáda počítala v tej dobe 115-tisíc príslušníkov (naverbovaných prevažne medzi šiitskym obyvateľstvom). V rámci armády pôsobilo viacero radikálnych frakcií, podliehajúcim jednotlivým duchovným vodcom, obchodníkom, alebo zločineckým organizáciám zaoberajúcich sa únosmi, politickými vraždami, či pašovaním zbraní, ropy a narkotík.

 

11. september 2006 - Sunitskí povstalci v meste Beni Saad na juhu provincie Dijálá, zaútočili na hlavnu šiitsku mešitu, pričom usmrtili sedem osôb. Mešitu al-Mustava ozbrojenci ostreľovali z mínometov. Po prestrelke, ktorá si vyžiadala životy štyroch strážcov svätyne a troch civilistov, odpálili ozbrojenci vo vnútri budovy silnú dynamitovú nálož.

 

15. september 2006 - Provinciu Zí Kár (od roku 2003 pod správou koaličných vojsk) odovzdala talianska armáda irackým bezpečnostným zložkám.

 

23. september 2006 - V bagdadskej štvrti Sadr City, zahynulo po výbuchu bomby umiestnenej v cisterne s pohonnými látkami 31 ľudí. K útoku sa prihlásila sunitská skupina Džamaat Džund as-Sahaba.

Iracké bezpečnostné zložky zadržali v meste Muktadíja vodcu miestnej bunky radikálnej organizácie Ansar as Sunna. Munta Sir al-Džibúrí a jeho dvaja spoločníci boli zatknutí a obvinený z priprav desiatok teroristických útokov v provincii Dijala.

 

25. september 2006 - Britskí vojaci v Iraku usmrtili Omara Farúka, významného člena organizácie Al-Kájda, ktorý utiekol v roku 2005 z prísne stráženého amerického väzenia v afganskom Bagrame. Na rozsiahlej operácii v Basre sa podieľalo dvesto britských vojakov. Kuvajťana Omara Farúka zadržali v roku 2002 v Indonézii, odkiaľ bol v rámci protiteroristického programu americkej tajnej služby CIA, deportovaný do Iraku a podrobený niekoľko mesačnému vypočúvaniu.

 

13. október 2006 - Nový náčelník generálneho štábu britskej armády Richard Dannatt, kritizoval v súvislosti s vojnou v Iraku, politiku vlády Tonyho Blaira. Predlžovanie mandátu britských jednotiek, ktorých Iračania doslova nenávidia a nereálnymi americko-britskými víziami riešenia bezpečnostnej situácie sa podľa Dannatta agónia vo vojnou zmietanej krajine ešte prehlbuje.

 

7. november 2006 - Voľby do obidvoch komôr amerického národného kongresu, amerického Senátu aj Snemovne reprezentantov vyhrala opozičná Demokratická strana. Jednou z hlavných predvolebných tém v krajine bolo aj neúspešné vojenské ťaženie Republikánskeho prezidenta Georga Buscha v Iraku a Afganistane.

10. november 2006 - Bombový útok na vojenskú kolónu spojeneckých jednotiek, zloženej zo štyroch amerických, šiestich salvádorských a desiatich slovenských armádnych vozidiel, usmrtil dvoch vojakov. Stalo sa tak pri meste Al Kút asi 130 kilometrov od základného tábora v meste Al-Hilla Mohutná explózia, ktorá zničila pancierované terénne vozidlo typu Hummer, usmrtila slovenského zdravotníka Rastislava Neplecha a poľského seržanta Tomasza Murkowskeho. Zranenia utrpel jeden Armén a ďalší príslušník poľského vojenského kontingentu v Iraku.

 

15. november 2006 - Iracká vláda obnovila diplomatické styky so Sýriou.

 

24. november 2006 - Bombové útoky v šiitskej štvrti irackého hlavného mesta Sadr si vyžiadali 202 obetí na ľudských životoch. Odvetné útoky šiitskych milícií proti sunitským cieľom po celej krajiny, trvali nepretržite celé dva dni a vyžiadali si desiatky obetí na ľudských životoch. Šiitsky klerik Muktada Sadr, ktorého milície štvrť kontrolovali, vyzval sunitských náboženských vodcov k spoločnej fatwe proti organizátorom útokov.

 

2. december 2006 - V centre Bagdadu usmrtili výbuchy troch náloží ukrytých v zaparkovaných automobiloch osemdesiat ľudí. Útoky na trhovisku s ovocím a zeleninou si vyžiadali sto zranených. V nasledujúci deň zahynulo 22 ľudí pri niekoľkých útokoch v meste Bakúba. Osem obetí na ľudských životoch si vyžiadal letecký útok amerických bombardérov v dedine neďaleko Bagdadu. V troskách zničených domov zahynuli dve ženy a jedno malé dieťa.

 

20. december 2006 - Provinciu Nadžaf odovzdalo velenie americkej armády pod správu irackých bezpečnostných zložiek.

 

 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

  

 

Autor textov a správca webovej loklaity

 

 

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.