KATALOG FIRIEM

V Bagdade sa začal 19. októbra 2005 prvý zo série procesov so zvrhnutým irackým prezidentom Saddámom Husajnom a jeho blízkymi spolupracovníkmi. Medzi obvinenými bol šéf bezpečnostnej služby Barzán Ibrahim, predseda revolučného súdu Awád Ahmed al-Bandar a viceprezident zvrhnutej vlády Tahá Jasín Ramadán.

Počas procesu boli zavraždený traja obhajcovia obžalovaných, medzi inými aj Chámis Ubajdí, ktorého zavraždili 21. júla 2006. Niekoľko mesiacov pred začiatkom procesu (1. marec 2005) bol v Bagdade zastrelený sudca špeciálneho irackého tribunálu Baravíz Mahmúd spolu so svojím synom.

Medzinárodné humanitárne organizácie a obhajcovia obžalovaných upozorňovali od začiatku súdneho procesu na zaujatosť súdu a zasahovania Spojených štátov Amerických do priebehu procesu. Na protest proti tendenčnosti tribunálu odstúpil zo svojej funkcie aj jeden z predsedajúcich sudcov. Humanitárna organizácia Human Rights Watch konštatovala, že proces s predstaviteľmi zvrhnutého irackého režimu bol plný vážnych procesných chýb. Poukazovala pri tom na nepresvedčivé dôkazy obžaloby a úmyselné sťažovanie práce obhajobe.

Masaker v meste Dudžail

Prvý proces pojednával o masakre v meste Dudžail, kde bolo v roku 1982, za účasť na sprisahaní a atentáte na hlavu štátu, popravených irackými milíciami 148 šiitských civilistov. Mnoho ďalších ľudí zomrelo na následky neľudského zaobchádzania, mučenia a bitia. Úrady zhabali obvineným všetok majetok, zničili polia a záhrady roľníkov závislých od vlastných poľnohospodárskych produktov. Štátny prokurátor Džafaar Musáví žiadal pre Husajna a siedmich spoluobvinených trest smrti.

Pred súdom, ktorému predsedal kurdský právnik Rizgar Amin, vypovedal prvý svedok obžaloby 5. decembra 2005. Ahmed Hassan (38) sa narodil v Dudžaile a pri emotívnej výpovedi sa niekoľkokrát rozplakal. Hovoril o tom, ako ho spolu so súrodencami vypočúvali dozorcovia elektrickými šokmi a ako sa na to všetko musel pozerať ich otec. Opísal ako do ich mesta vpochodovalo vládne komando a odvlieklo všetky ženy a deti. Na výsluchoch sa podľa neho zúčastnil aj samotný Husajn, pričom mal udrieť 15-ročného chlapca. Barzán Ibrahim mal podľa jeho slov zabiť 14-ročného chlapca.

Po vypočutí Ahmeda Hassana nasledovali výpovede utajených svedkov, ktorí vypovedali ukrytí špeciálnym závesom a ich hlasy boli upravované počítačom. Svedkyňa A vypovedal 6. decembra 2005. V čase, keď ju odvliekli z dediny mala iba šestnásť rokov. Vo väzení Abú Ghrajb a neznámom mieste v púšti strávila štyri roky. Vypovedala o týraní, zime a hlade. Hovorila, ako ju strážcovia prinútili úplne vyzliecť a zbili elektrickými káblami. Tvrdila, že vo väzení bolo na dennom poriadku znásilňovanie. Tehotným ženám pri pôrode nikto nepomáhal a deti nechali umierať. Svedkyňa B hovorila o krutosti vládnych jednotiek a o zatýkaní členov jej rodiny. Svedok C mal v čase odvlečenia do Abú Ghraib sedemnásť rokov. Mužov podľa jeho slov strážcovia nútili aby brechali ako psy. jeho otec zomrel pri výsluchu, po tom čo ho strážca kopol do hlavy. Svedok D prišiel v roku 1982 o syna, ktorého mu doviedli vojaci a na neznámom mieste zavraždili. 21. decembra vypovedal pred trestným tribunálom Alí Hasan Muhammad Hajdarí, ktorý mal v čase masakry štrnásť rokov. Opisoval ako ho spolu s rodinou odvliekli do sídla strany Baas v Dudžaile, kde videl na chodbe mŕtve telá deviatich ľudí, a vymenoval ich mená.

Obhajoba sa bránila tvrdením, že zákrok proti mestu bol spravodlivou reakciou na pokus o zavraždenie hlavy štátu. Zároveň z prípravy atentátu obvinila proiránsku šiitskú stranu Al-Dava. 1. marca 2006 Saddám Husajn pri svojej výpovedi vyhlásil, že je jediným zodpovedným za popravu obyvateľov obce . Trval na tom, že on, ani nikto z jeho podriadených nespáchal týmto činom žiadny zločin. Saddám tak urobil, potom ako prokurátor predložil stovky dokumentov, audionahrávok a listov. Ukázal aj príkaz na popravu 148 šiitov z Dudžailu, ktorý bol podpísaný priamo Saddámom Husajnom. V dokumentoch sa našli informácie o tom, ako rodiny odsúdených aj s malými deťmi odsunuli do osád v púšti po tom čo im zhabali majetok.

Po kritike šiitskej vládnucej garnitúry a Spojených štátov rezignoval na funkciu najvyššieho sudcu v procese Rizgar Muhammad Amin. Verejnosť aj odborné kruhy mu vyčítali najmä prílišnú benevolenciu a asertívnosť, ktorú Saddám Husajn využíval na očierňovanie obžaloby a propagáciu svojej osoby. Amin vo svojo zdôvodnení rezignácie naznačil určitý politický nátlak, ktorý bol vyvíjaný voči jeho osobe, a ktorý mal ovplyvniť jeho prácu v čele tribunálu. Za predsedu senátu bol po Saídovi Hammašovi, ktorého po piatich dňoch v čele senátu odvolali z funkcie kvôli jeho niekdajšiemu členstvu v strane Baas, vymenovaný kurdský sudca Rauf Rašid Abdehl-Rahman.

5. novembra 2006 bol Saddám Husajn za účasť na vraždách civilného obyvateľstva v meste Dudžajl odsúdený na trest smrti obesením. Americké jednotky vydali exprezidenta irackej vláde v decembri 2006, ktorá ho v skorých ranných hodinách 30. decembra 2006 popravila vo väznici v Bagdade. 15. januára 2007 obesila iracká vláda aj šéfa bezpečnostnej služby a nevlastného husajnovho brata Barzána Ibrahíma a predsedu revolučného súdu Awáda Ahmeda al-Bandara. 20. marca 2007 bol za masaker v obci Dudžajl popravený aj vicepremiér Husajnovej vlády Táha Jásin Ramadán. Popravy zvrhnutých irackých irackých štátnikov vyvolali po celom svete vlnu odsúdenia.

Operácia Anfal

V druhom procese, otvorenom 20. septembra 2006, obvinil štátny žalobca Saddáma Husajna a jeho šiestich spoločníkov z genocídy proti kurdskému obyvateľstvu, vedenej počas osemdesiatych rokov, na severe krajiny. Vládne jednotky tam počas iracko-iránskeho konfliktu (pozri: kap. Islamská revolúcia), v rámci operácie Anfal krvavo potlačili protivládne povstanie, pričom usmrtili viac ako sto tisíc ľudí. Vojenská operácia Anfal (vojnová korisť)  sa uskutočnila v deviatich vlnách od februára do augusta 1988. Jej podstatou bolo vyhlásenie nepokojných oblastí na severe krajiny za zakázané zóny. Miestnym obyvateľom oznámili aby tieto oblasti opustili. Tých čo ostali popravili, alebo vyhladili pri zdrvujúcich leteckých a chemických útokoch (Yperit). V procese Anfal boli 24. júna 2007 odsúdení na trest smrti obesením veliteľ operácie Ali Hasan Madžíd (Chemický Ali), minister obrany Sultán Ahmad a veliteľ Republikánskych gárd Husajn Tikrítí.

Tretí proces

V Bagdade sa začal 21. augusta 2007 tretí proces, ktorý postavil na lavicu obžalovaných pätnástich bývalých spolupracovníkmi popraveného irackého diktátora Saddáma Husajna, pre ich údajnú časť na krvavom potlačení šiitskej rebélie v roku 1991. Pri umlčaní vzbury v južnom Iraku údajne zabili Saddámovi verní až 100 000 šiitov. Na lavici obžalovaných sedel nevlastný brat Saddáma, bývalý veliteľ tajnej služby Barzán Tikrítí a bývalý predseda revolučného tribunálu Avád Ahmad Bandár, Saddámov bratranec Alí Hasan al-Madžíd, známy pod menom "Chemický Ali", ktorý bol už v predchádzajúcom procese odsúdený na smrť obesením za genocídu a zločiny proti ľudskosti.

Iracký súd odsúdil 11. marca 2009 bývalého blízkeho spolupracovníka diktátora Saddáma Husajna, Hassana al-Madžída prezývaného aj Chemický Alí, a bývalého irackého vicepremiéra Tárika Azíza na pätnásť rokov väzenia za zločiny proti ľudskosti. Obžaloba sa týkala vraždy 42 bagdadských obchodníkov, ktorí údajne špekulovali s cenami potravín v čase platnosti sankcií OSN voči Iraku. Obvinených z tohto zločinu bolo aj ďalších šesť ľudí. Dvaja z nich, Saddámovi nevlastní bratia -exminister vnútra Watbán Ibrahím al-Hassán a šéf tajnej služby Sabáwí Ibrahím dostali trest smrti. Bývalý minister obrany Chemický Alí bol pred tým už trikrát odsúdený na trest smrti (2. marca 2009 dostal najvyšší trest za podiel na vraždách šiitov v roku 1999), Tárik Azíz bol z pod obžaloby oslobodený obvinenia zbavili.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ