KATALOG FIRIEM

■ Indonézia 3. marec 2005 - Odsúdenie Abú Bakr Bašíra. Indonézsky súd odsúdil za vyjadrenie súhlasu s teroristickými útokmi duchovného vodcu organizácie Džammá Islamíja - Abú Bakr Bašíra na dva a pol roka odňatia slobody. Abú Bakr Bašír bol zatknutý v roku 2003 za porušenie imigračných zákonov. Krátko po prepustení z väzby v roku 2004 bol opätovne zatknutý a obvinený z podnecovania terorizmu. Účasť na príprave útokov mu vyšetrovateľ nedokázal. O tom, že Bašír vedel o atentátoch vypovedal len jeden z páchateľov útokov - Amrozi, ktorému na žiadosť o povolenie k útokom Bašír odpovedal: „To záleží na vás. Len vy poznáte situáciu na mieste“. 14. júna 2006 bol Bašír prepustení na slobodu po tom, čo mu bol za vzorné správanie odpustený zvyšok trestu.

■ Filipíny 15. marec 2005 – Vzbúrený väzni Abú Sajjáfa. Policajným jednotkám vo filipínskej metropole Manila sa po dvoch dňoch podarilo potlačiť krvavú vzburu väzňov v prísne stráženej väznice, ktorá sa nachádza v areály policajného veliteľstva Camp Bagong Diwa. Vzbura vypukla 14. marca v nočných hodinách a vyžiadala si dvadsať jeden mŕtvych na strane vzbúrencov a jedného mŕtveho vojaka. Špeciálne policajné jednotky vpustili do objektu slzotvorný plyn krátko po tom, čo stroskotali aj posledné nádeje na pokojné riešenie situácie. Paľba začala po štvrťhodinovom ultimáte, pričom vodným delom bránili vzbúrencom uchýliť sa do horného poschodia štvorposchodovej budovy. Vo väznici si odpykáva trest približne štyristo väzňov, z ktorých tretina boli členovia Abú Sajjáfa. Polícia nasadila tristo mužov. Medzi obeťami boli aj traja významný vodcovia filipínskej teroristickej skupiny Abú Sajjáfa, ktorí vzburu viedli: Galib Andang (Robot), Alhamser Limbong (Kosovo) a Nadjmi Sabdulla (Globál). Jadro vzbury tvorilo desať väzňov. Tá vypukla po tom, čo sa skupine odsúdencov ozbrojených nožmi, ktoré im do väzenia prepašovali príbuzní, podarilo počas raňajok premôcť troch dozorcov a zmocniť sa ich zbraní.

■ Egypt 7. apríl 2005 – Útoky v Káhire. Samovražedný útok atentátnika v historickom centre Káhiry si vyžiadala životy troch turistov, ďalších osemnásť osôb bolo pri explózii zranených.

■ Egypt 30. apríl 2005 - Traja členovia jednej rodiny zaútočili v centre Káhiry na skupinu zahraničných turistov. Pri útoku boli zranení štyria turisti a šiesti Egypťania. Manželský a pár a mladšia sestra atentátnika sa tesne pre útokmi rozdelili. Iháb Jusrí Jásin sa opásaný výbušninou vrhol z mosta na skupinu turistov pri návštevníkmi vyhľadávanom Egyptskom múzeu a hotely Ramses Hilton. Podomácky vyrobená nálož plná klincov usmrtila útočníka a zranila izraelský manželský pár, Taliana, Švéda a troch Egypťanov. O dve hodiny neskôr, zaútočili dve ženy ozbrojené krátkymi strelnými zbraňami na turistický autobus pri stredovekej pevnosti Citadela. V autobuse sa v čase útoku nachádzalo štyridsať osôb, nikto z nich však nebol streľbou zasiahnutý. Po útoku spáchali obidve ženy samovraždu. K útokom sa prihlásila skupina Brigády mučeníka Abdalláha Azzáma. Polícia zatkla v súvislosti s atentátmi dvesto osôb. V nasledujúcich dňoch bolo pri dvoch útokoch v Káhire zranených desať osôb a zahynuli pri nich štyria atentátnici.

■ Veľká Británia 14. apríl 2005 - Britský súd odsúdil Kamala Bourgassa podozrivého s členstva v teroristickej sieti a príprav útoku s použitím jedovatého ricínu. Bourgass plánoval v Londýne natierať ricínom klučky zaparkovaných automobilov.

■ Pakistan 4. máj 2005 – Zatknutie Abú Faradžala Libbího. V Pakistane bol zadržaný Abú Faradžal Libbí, považovaný za tretieho najvýznamnejšieho predstaviteľa organizácie Al-Kájda.

■ Saudská Arábia 3. júl 2005 - Smrť Júnisa Muhammada Hajáriho. Pri prestrelke s políciou zahynul najhľadanejší saudskoarabský terorista Júnis Muhammad Ibrahím Hajári. Maročan, ktorý viedol bunku Al-Kájdy v krajine sa zabarikádoval v dome v bohatej štvrti saudskoarabskej metropoly Rijád. Polícia v ich úkryte objavila množstvo zbraní, počítače a komunikačné zariadenia. (↓18.8.2005)

■ Veľká Británia 7. júl 2005 - Teroristické útoky v Londýne. Štyri teroristické bombové útoky na londýnsku sieť hromadnej dopravy si v centre britskej metropoly vyžiadali 56 obetí na ľudských životoch. Rozličné poranenia utrpelo viac ako 700 osôb. Prvé tri útoky boli spáchané v staniciach metra. Štvrtá explózia zničila autobus mestskej hromadne dopravy.

Prvá explózia usmrtila o 8.51 hod. v súprave metra medzi stanicami Altgata East a Liverpool Street sedem osôb. Druhá nálož, odpálená samovražedným atentátnikom v tom istom čase medzi stanicami King´s Cross a Russellovým námestím v súprave metra, usmrtila 27 ľudí. Tretia nálož, explodovala rovnako o 8.51 hod. na stanici podzemnej dráhy Edgware Road a usmrtila 10 ľudí. Bezpečnostné služby, ako aj príslušníci metropolitnej polície vtom čase už uzavreli všetky stanice metra. Posledná bomba explodovala v poschodovom autobuse (doubledecker) mestskej dopravy č. 30 pri Tavistock Place, pričom usmrtila 11 cestujúcich, medzi inými aj ľudí evakuovaných zo stanice metra King´s Cross.

Polícia po prvý raz potvrdila teroristické útoky a ich rozmery o desiatej hodine. Bola zablokovaná mobilná telefónna sieť a miesta útokov nepriedušne uzavrelo niekoľko stoviek príslušníkov metropolitnej a štátne polície. Kontrolné stanovištia púšťali do izolovanej zóny len sanitky, hasičské a policajné autá smerujúce do a z miest útokov. Do jednej hodiny od prvého výbuchu zostalo mesto paralyzované, ľudia dostali príkaz nevychádzať z budov. Britský premiér Tony Blair, nachádzajúci sa na summite G8 v škótskom Gleneagles, potvrdil sériu teroristických útokov päť minút po poludní, opustil summit (13:25) a vrátil na Downing Street (15:10). Predstavitelia siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska odsúdili útoky v spoločnom vyhlásení.

„Bolo to ako krvavé peklo, plné stonov zranených a dymu so spálených súprav a ľudských tiel. Všetci kričali a kašlali od množstva dymu, nikto nemohol poriadne dýchať. Bola tam tma, ľudia v panike kričali, že sa musia porozbíjať okná. Na trati ležali ľudia, nehýbali sa. Čím viac sme sa približovali ku koncu tunela, tým viac som mohol vidieť množstvo krvi, ktorú mali všetci na sebe.“ (očitý svedok)

K útokom sa v prvých minútach po útoku prihlásili dve moslimské organizácie: Tajná skupina Džihádu a Al-Kájdy v Európe a Brigády Abú Háfiza Masrího, ako sa však ukázalo neskôr, atentátnici neboli v spojení so žiadnou teroristickou organizáciou. Vykonávateľmi útokov a vôbec prvý európsky samovražední atentátnici v histórii, boli štyria občania Veľkej Británie. Narodili sa, žili a pracovali v Británii, ako druhá generácia pakistanských moslimov. Mali čistý register trestov a množstvo priateľov. Na poslednú cestu do 270 kilometrov vzdialeného Londýna sa vydali spolu. Z Leedsu sa najskôr presunuli do Lutonu, kde sa stretli so štvrtým členom skupiny Germailom Lindseym. Posledných päťdesiat kilometrov cesty prešli prímestským vlakom. Na stanicu King´s Cross dorazila štvorica o pol deviatej ráno s vojenskými batohmi naplnenými po domácky vyrobenou výbušninou.

Skupinu atentátnikov pred útokmi určitý čas sledovala britská tajná služba. Bezpečnostné zložky však nemali dostatok finančných prostriedkov na ich sledovanie, označili ich za málo nebezpečných a sústredili sa na inú skupinu. (11.3.2004)

Shehzad Tanweer (22) odpálil nálož medzi stanicami Altgata East a Liverpool Street. Vyštudoval na vysokej škole - odbor telesná výchova. Venoval sa ázijskému bojovému umeniu - Po škole pomáhal otcovi, ktorý ako úspešný podnikateľ vlastnil sieť stánkov rýchleho občerstvenia Fisch and chips. V roku 2004 strávil dva mesiace v Afganistane a štyri mesiaca v pakistanskom Lahore, vrátil sa však predčasne, pretože sa mu tam nepáčilo. Hasib a Shehzad sa zoznámili v centre Hamara, kam chodili hrávať futbal. V tomto mládežníckom spolku pracoval ako dobrovoľník aj Sadik Chán.

Mohammad Sadik Chán (30) útočník z Edgware Road. Ženatý otec osemmesačnej dcéry, pracoval s postihnutými deťmi. Spolok Hamara však premenil na náborové stredisko radikálneho islamu.

Germail Lindsey (19) atentátnik z King´s Cross, ako jediný zo štvorice útočníkov nebol pakistanského pôvodu a nežil v Leedse. Narodil sa na Jamajke a žil v meste Aylesbury neďaleko Lutonu. Starostlivý otec jedného syna pracoval ako parketár a často navštevoval fitnescentrum. V roku 2004 konvertoval na islam a zmenil si meno na Jamal. Manželka, ktorá čakala ďalšie dieťa tvrdila, že Jamal sa pár dní pred útokom správal ako vyšinutý. "Bol taký nahnevaný, keď v televízii videl moslimských civilistov zabíjaných na uliciach v Iraku, Bosny, Palestíny a Izraela. Hovoril, že trpia nevinní."

Hasib Hussain (19) atentátnik z Tavistock Place bol podľa svojho okolia úplne normálny chlapec. Hrával pozemný hokej, kriket a futbal. Spolužiaci si však spomenuli na jeho náhlu zmenu spôsobenú vplyvom radikálneho islamu. V roku 2003 absolvoval púť do Mekky, ktorá ho podľa slov jeho príbuzných zmenila. Mal prudšiu povahu a trocha horšiu povesť.

12. júl 2005 - Britská polícia podnikla v miestach trvalého bydliska štyroch atentátnikov rozsiahle policajné razie. Vo večerných hodinách prehľadali stovky policajtov štvrte Holbeck, Beeston a Burley v Leedsi a dva domy v Dewsbury. Polícia zatkla príbuzného jedného z útočníkov a zaistila väčšie množstvo výbušnín.

11. august 2005 - Po teroristických útokoch vzrástol v Británii počet nábožensky motivovaných útokov namierených proti moslimom viac ako šesťnásobne. K incidentom sa počítalo aj zabitie pakistanského imigranta, napadnutie študenta zo Spojených arabských emirátov, či útoky na britské mešity. Radikálny moslimský klerik Omar Bakrí, pôsobiaci v Londýne vyhlásil, že útoky budú pokračovať, kým Británia nestiahne svojich vojakov z Iraku a Afganistanu. Vyjadril tiež nádej, že Británia sa raz stane islamským štátom. Bakrí zo strachu pred prenasledovaním britskej polície utiekol 11. augusta do Libanonu, kde ho zatkla polícia pre podozrenie zo spolupráce s teroristickými skupinami. Imigračné úrady vo Veľkej Británii tiež zadržali islamského duchovného vodcu Abú Katadu, podozrivého z členstva v organizácii Al-Kájda. Nahrávky Katadových kázaní našli v byte atentátnika z 11. septembra 2001 Mohammeda Attu.

„Zástupy mladých rozhnevaných moslimov rastú po celej Británii. Plný hnevu a nenávisti sú potenciálnou piatou kolónou pre početné prípady gerilového boja moslimov z celého sveta.“ (Fuad Nahdi 1998)

„My študentov necvičíme vo vojenských schopnostiach. Pripravujeme ich na prípadnú obranu islamu duševne. Moji študenti sú rozptýlený po celej zemi, a kedykoľvek je to potrebné, dokážu zhromaždiť davy. Už skoro príde revolúcia a bude islamská, to je isté.“ (Muhammad Adžmal Kadrí, madrasa Chaddamuddín)

„Raduj sa, islamský národ. Raduj sa, arabský svet. Nadišiel čas odplaty proti sionistickej križiackej vláde Británie za masakry, ktoré spáchala v Iraku a Afganistane. Hrdinskí svätí bojovníci vykonali požehnaný útok v Londýne a teraz Británia horí strachom a hrôzou od severu na juh, od východu na západ.“ (Tajná skupina džihádu a Al-Kájdy v Európe)

„Kým nezastavíte bombardovanie, väznenie a mučenie našich ľudí, nezastavíme tento boj. Ja a tisíce mne podobných opúšťame všetko pre to, čomu veríme. Pomstíme násilie páchané na moslimoch po celom svete. Sme vo vojne a ja som vojak." (Mohammad Sadik Chán)

„Londýnske útoky boli fackou do tváre križiackej tyranskej britskej arogancie. Znovu a znovu opakujeme a ešte raz varujeme, všetci čo ste súčasťou agresie v Iraku, Afganistane a Palestíne, porátame sa." (Al-Zawahrí)

21. júla 2005 - Neúspešný pokus o teroristické atentáty v londýnskej hromadnej doprave. Pokus o teroristický útok zlyhal na neodborne pripravených trhavinách. Páchatelia Muktar Said Ibrahim, Jásin Hasan Omar, Hussajn Osman a Ramzi Mohammed neboli členmi žiadnej teroristickej organizácie, všetci boli občanmi Veľkej Británie afrického pôvodu. Prvého útočníka zadržala polícia 27. júla 2005. Bol ním Britský občan somálskeho pôvodu Jásin Hasan Omar , ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu súpravu metra pri stanici Warren Street. O dva dni zadržala polícia Muktara Saida Ibrahima útočníka z autobusu č. 26 Waterloo. Etiópčana Osmana Husajna (Hamdi Issac), neúspešného atentátnika z Sheperd´s Busch zadržala 29. júla 2005 talianska polícia v Ríme. Agenti Scotland Yardu si Hamdího prevzali na rímskom letisku 22. septembra 2005 a špeciálnym lietadlom previezli na leteckú základňu Northold v západnom Londýne. Útočníci boli obvinení zo sprisahania za účelom vraždy, pokusu o vraždu a ozbrojeného útoku. Štvorica neúspešných atentátnikov bola 11. júla 2007 odsúdená na doživotné tresty odňatia slobody. V súvislosti s neúspešnými atentátmi zatknutých ďalších 44 osôb.

21. júla 2005 - Po sérii teroristických útokoch na londýnske metro schválila vláda Tonyho Blaira balík protiteroristických zákonov, obmedzujúcich slobodu slova a imigračnú politiku Veľkej Británie. Trestným činom sa podľa neho stala oslava, alebo podpora terorizmu. Predĺžila sa doba väzby podozrivých osôb bez vznesenia obvinenia. Vláda ohlásila politiku vypovedania radikálnych moslimov, ktorú v auguste 2005 potvrdil britský minister vnútra Chárles Clark, keď uverejnil pravidlá podľa ktorých hrozilo vypovedanie ľuďom, ktorí podnecujú, alebo schvaľujú terorizmus a násilie medzi skupinami obyvateľstva. Prvé deportácie nasledovali v nasledujúcich dňoch.

22. júla 2005 - Britská polícia zastrelila v stanici metra Stockwell Brazílčana Jeana Charlesa de Menezesa (27). Mladý elektrikár vyšiel z domu, ktorý sledovali tajný agenti a tí si ho pomýlili z údajným atentátnikom z 21. júla Osmanom Husajnom. Policajti oblečených v civile ho sledovali až po stanicu metra, kde podozrivého prevzala ozbrojená zložka CO 19. De Menezes si pri vstupe do metra pokojne kúpil noviny. Rozbehol sa, až keď počul, že prichádza jeho vlak. Do vozňa ho nasledovali dvaja agenti, jeden si sadol priamo vedľa neho. Tam ho policajti strhli na zem a pred zrakmi ostatných cestujúcich zastrelili ôsmimi výstrelmi do hlavy, čím chceli predísť odpáleniu predpokladanej nálože ukrytej pod plášťom. Ako sa neskôr ukázalo Brazílčan sa nebránil ani neutekal. Za vraždu mladého Brazílčana nebol nikto obvinený ani potrestaný. V júly 2006 rozhodla britská kráľovská prokuratúra, že v tomto prípade nemožno nikoho obviniť z vraždy. V novembri 2007 rozhodol londýnsky súd, že polícia sa vraždou Jeana Charlesa de Menezesa previnila proti zákonu, zároveň však potvrdil rozhodnutie prokuratúry a nikoho konkrétneho z vraždy neobvinil.

22. január 2009 - Zabí-al-Taifi, občan Saudskej Arábie, podozrivý z účasti na bombových útokoch bol zadržaný pri meste Péšavár na severozápade Pakistanu. Podľa tajných služieb plánovala jeho skupina útoky na kamióny prevážajúce zásoby pre medzinárodné sily v Afganistane.

■ Pakistan 27 máj 2005 – Islamabad. Osemnásť osôb zahynulo a desiatky ďalších utrpeli vážne poranenia pri bombovom útoku na mešitu v pakistanskej metropole Islamabad. Samovražedný atentátnik sa zamiešal do davu modliacich sa moslimov v Mauzóleu imáma Bárího. Mauzóleum sa stalo deň pred útokom dejiskom spoločných modlitieb zástupcov šiitskej aj sunnitskej vetvy islamu z celej krajiny, pri príležitosti päťdňového sviatku pripomínajúceho smrť moslimského svätca a patróna Islamabadu imáma Bárího v roku 1705

■ Indonézia 29. máj 2005 – Indonézia. Dve desiatky obetí na ľudských životoch si vyžiadali dva bombové teroristické útoky na preplnené trhovisko v meste Tentena*. Pri útoku sa ťažko zranilo ďalších niekoľko desiatok osôb. Najskôr vybuchla malá bomba, po ktorej asi o štvrťhodinu nasledovala explózia veľkej nálože, ktorá rozmetala stánky s tovarom a poškodila okolité budovy. Polícia našla aj tretiu, nevybuchnutú nálož neďaleko kresťanského kostola. Výbuch bolo počuť do vzdialenosti dvanástich kilometrov. Po výbuchu sa v centre mesta zhromaždili stovky rozhnevaných ľudí, ktorí žiadali okamžité potrestanie páchateľov. Polícia na základe analýzy protiteroristických špecialistov označila za strojcu útoku bunku Al-Kájdy v Indonézii.

*Tentena leží na východe krajiny. Obyvateľstvo tvoria v prevažnej miere kresťania. Už v minulosti sa táto oblasť stala dejiskom krvavých násilností a pogromov. V rokoch 2000 a 2001 zahynulo pri násilnostiach medzi moslimami a kresťanmi približne tisíc ľudí. Do bojov vtedy aktívne zasiahli aj ozbrojenci z miestnej bunky organizácie Džammá Islamíja. Moslimovia tvoria 85 % obyvateľstva krajiny, na východe sa však pomer moslimov voči kresťanom vyrovnáva. (Teror Indonézia 24.10.2002; 5.8.2003; 10.1.2004; 9.9.2004)

■ Turecko 15. júl 2005 – Turecko. Bombový atentát v západotureckom prímorskom letovisku Kusadasi usmrtil päť osôb vrátane dvoch turistiek z Británie a Írska. Bomba explodovala v minibuse v okamihu, keď prechádzal rušným kusadanským námestím. Útok bol namierený proti turistom, keďže minibus patril britskej cestovnej kancelárii Thomas Cook. K útoku sa prihlásila radikálna kurdská skupina Sokoly oslobodenia Kurdistanu.

■ Egypt 23. júl 2005 – Útok letovisku Šarm aš Šajch. Séria bombových teroristických útokov proti turistickým strediskám v obľúbenom egyptskom letovisku Šarm aš Šajch si vyžiadala 88 obetí na ľudských životoch a ďalších takmer dvesto ťažko zranených. Explózie automobilov naplnených trhavinami, riadených samovražednými atentátnikmi, nastali takmer súčasne hotelmi Ghazala Gardens a Movenpick a tiež miestnym starobylým trhoviskom. Prvá explózia otriasla trhoviskom, ktorí turisti pre vysoké horúčavy navštevujú až vo večerných hodinách. Výbuch tu zanechal asi meter hlboký kráter. O niečo neskôr vošiel samovražedný atentátnik do vstupnej haly hotela Ghazala Gardens s automobilom naplneným 300 kilogramami výbušniny. Najsilnejší z troch výbuchov zničil prednú časť hotela a strechu, ktorá sa čiastočne zrútila. Záchranári mali ešte dlhé hodiny po útoku problémy s vyslobodzovacím tiel, zakliesnených pod betónovými blokmi. Pod nimi však nachádzali len roztrhané ostatky. Tretia nálož vybuchla v kaviarni Hard Rock pri hotely Movenpick. Výbuchy vyrazili okná v okruhu niekoľkých kilometrov. Medzi obeťami boli prevažne Egypťania zamestnaní v cestovnom ruchu. Zahynulo však aj deväť turistov (2 Briti, 2 Taliansky občania, Ukrajinec, Rus, Holanďan, Izraelský arab, a jeden Čech). Okolie výbuchov pripomínalo krajinu po bitke. Potrhané telá, kaluže krvi, vreskot, plač a kvílenie zranených, to všetko v kulisách do základov zničených hotelov. Jednotka intenzívnej starostlivosti miestnej nemocnice sa zaplnila takmer dvomi desiatkami ťažko zranenými obeťami. Ľahšie zranenia utrpelo dvesto osôb. Letovisko Šarm aš Šajch bolo dlhodobo vyhľadávanou oblasťou západných, židovských, ale aj bohatých arabských turistov.

K najhoršiemu teroristickému útoku v Egypte sa prostredníctvom internetu prihlásili viaceré islamské organizácie, medzi inými aj egyptská odnož Al-Kájdy - Brigády Abdalláha Azzáma, Skupina jedinosti a svätej vojny v Egypte a dovtedy neznáma skupina Svätý bojovníci Egypta. Bezpečnostné zložky zatkli v krátkom čase takmer dvesto osôb zo zoznamu podozrivých islamských aktivistov. Po policajnej expertíze vzoriek z tela atentátnika, ktorého telo sa našlo v zničenom automobile zaparkovanom v hale hotela Ghazala Gardens, bol ako útočník identifikovaný Júsuf Badran, známi stykmi s moslimskými radikálmi. Vyšetrovatelia spájali útoky s teroristickými útokmi v Tabe (↑7.10.2004). Polícia totiž krátko po po útoku v Tabe zatkla neoprávnene tisíce ľudí, 2500 mladých mužov pochádzalo z mesta Ariš. Mnohí z nich boli vo väzení dlhé mesiace bez súdu a kontaktu z okolím. Objavili sa tiež správy o policajnom mučení, takže dôvodom útoku mohla byť pomsta.

„Hrozné. Sú to obyčajné zvieratá, to nemôžu byť normálni ľudia. Najprv si za milióny vybudujú letoviská a potom ich za desať minút zničia.“(izraelský turista)

V roku 2004 zarobil Egypt na turistickom ruchu sedem miliárd amerických dolárov. Tržby z cestovného ruchu tvorili desatinu všetkých štátnych príjmov a zamestnával takmer sedem miliónov ľudí.

1. august 2005 jedného z hlavných podozrivých z útokov na letoviská Šarm aš Šajch a Taba Mahameda Flajfíla zabili egyptské bezpečnostné zložky. Flajfílov brat zomrel počas teroristického útoku v Tabe.

■ Turecko 11. august 2005 – Turecko. V Istanbule uväznili sýrskeho občana, ktorý sa priznal k príprave teroristických útokov na izraelské výletné lode. Muža obvinili z príslušnosti k organizácii Al-Kájda.

■ Saudská Arábia 18. august 2005 – Smrť Salíma al-Úfiho. Vodca teroristickej siete Al-Kájda v Saudskej Arábii Salím al-Úfi zahynul pri prestrelke s políciou v pútnickom meste Medina. Al-Ufí patril medzi 26 najhľadanejších zločincov v krajine.

■ India 4. september 2005 – India. Na východe krajiny zomrelo 23 vojakov pri výbuchu bomby, ktorá explodovala po tom, čo a ňu narazilo vojenské vozidlo.

■ Belgicko 3. november 2005 – Belgický proces. V belgickom Bruseli sa začal proces s trinástimi mužmi obvinenými z príslušnosti k teroristickej skupine a napomáhania pri útokoch. Išlo o prvý súdny proces po prijatí nového protiteroristického zákona. Skupina mala spolupracovať pri útokoch v Casablance (16.5.2003), Rijáde a Madride (11.3.2004). Obžaloba obviňovala štyroch obvinených, že usmerňovali skupinu a poskytovali zázemie atentátnikom. Ďalších deväť mužov bolo obvinených z vypomáhania rôznymi službami skupine marockých islamských bojovníkov. Federálna prokuratúra nenašla u obvinených žiadne vecné dôkazy ich viny. Advokáti obžalovaných tvrdili, že spojenia s teroristami boli príliš vzdialené. Časť podozrivých bola súdená v neprítomnosti, pretože ich zadržiavali v marockých, španielskych, či sýrskych väzniciach.

■ Indonézia 1. október 2005 - Teroristické útoky na ostrove Bali, ktoré zničili dva plážové podniky pri hotely Four Searsons v stredisku Jimbaran a reštauráciu Raja v tridsať kilometrov vzdialenej Kute si vyžiadali 26 obetí na ľudských životoch a 122 zranených. Medzi obeťami boli okrem obyvateľov Indonézie aj ľudia z Austrálie a Japonska. Útoky boli podľa miestne polície dielom islamských extrémistov a smerovali proti miestam vyhľadávaným zahraničnými turistami. Atentátnici mali na sebe špeciálne vesty s výbušninami, ktoré boli naplnené guľôčkami z ložísk. Tlaková vlna bola taká silná, že porozbíjala okná a výklady vzdialené niekoľko desiatok metrov od miesta explózie. Zo zodpovednosti za útoky bola obvinená organizácia Džammá Islamíja. Polícia podozrievala z prípravy útokov dvoch Malajzijčanov, po ktorých pátrala už od prvého útoku na Bali (12.10.2002).

7. september 2006 - Na osemnásť rokov väzenia odsúdil indonézsky súd islamského radikála Muhammada Cholilyho za podiel na teroristických útokoch z októbra 2005.

■ India 30. október 2005 - Teroristické útoky v Naí Dillí si vyžiadali smrť 61 osôb a 188 zranených. Prvé dva výbuchy sa odohrali takmer simultánne na dvoch obľúbených trhoviskách vo štvrtiach Pahargandž (18 obetí) a Sarodžini (43 obetí). Nasledovala explózia autobusu vo štvrti Govindpuri, kde bolo deväť zranených. Za útokmi sú podľa indických expertov na terorizmus, aj napriek tomu, že sa k útoku prihlásila organizácia Inklilab (Revolúcia), ľudia z Laškar I -Taibá. Vyšetrovatelia zadržali v krátko čase desiatky osôb podozrivých teroristickej činnosti. Prehľadali miestne hoteli, stanice a byty. Separatisti sa snažia zmariť obnovený dialóg medzi pakistanskou a indickou stranou, ktorý odštartovalo tragické zemetrasenie v južnej Ázii.

■ Indonézia 30. október 2005 – Brutálne vraždy v Peso. Tri šestnásťročné kresťanské študentky sa stali obetami islamských radikálov, ktorí im na ceste zo školy odťali hlavy. Dievčatá prechádzali popri kakaovej plantáži v regióne Poso, keď prepadli útočníci s mačetami. Hlavy dvoch dievčat objavila polícia pri policajnej stanici, tretia bola pohodená pred miestnym kostolom. Štvrtému napadnutému dievčaťu sa podarilo pred útočníkmi utiecť a schovať v lese. Krvavé konflikty medzi moslimami a kresťanmi v provincii Stredné Sulawesi si v rokoch 2001 a 2002 vyžiadali viac ako tisíc obetí na ľudských životoch.

■ Jordánsko 9. november 2005 – Útok v Ammáne. Traja samovražedný atentátnici usmrtili pri simultánnych bombových útokoch v jordánskom hlavnom meste Ammán 57 ľudí a 115 osôb zranili. Terčom útoku sa stali tri americké hoteli Grand Hyatt, Radisson SAS a Days Inn, nachádzajúce sa v Jebele (obchodná štvrť) a v ktorých bývali prevažne cudzinci. Medzi obeťami boli Jordánci, Číňania, Palestínci, ale aj jeden Američan. V Radissone explodovala nálož v salóne, kde sa práve v tom čase konala svadobná oslava s takmer tristo hosťami. Všetci atentátnici pochádzali zo západoirackej provincie Anbar, ktorá susedí z Jordánskom. Dvaja atentátnici Ravad Abíd a Safá Alí mali 23 rokov. Tretí útočník Alí al-Šamarí mal 35 rokov. Polícii sa krátko po útoku podarilo zadržať štvrtú členku teroristického komanda, ktorej nálož neexplodovala. Zadržaná žena Sadžída al-Rišáví (35) bola manželkou Alí al-Šamarího. Spoločne prišli do banketovej sály hotela Radisson, kde sa jej pre poruchu na rozbuške nepodarilo odpáliť. Do Jordánska prišli atentátnici spoločne štyri dni pred útokmi. Ubytovali sa v prenajatom byte na predmestí Ammánu.

K útoku sa prostredníctvom internetu prihlásila iracká odnož Al-Káidy, keď na svojej stránke označila hotely za miesta stretávania amerických a židovských špiónov, ktorých doláre potom putujú do rúk skorumpovaného jordánskeho kráľa. Jordánsko bolo významným spojencom USA vo vojne proti Iraku.

21. september 2006 Jordánsky vojenský súd odsúdil na trest smrti obesením sedem osôb usvedčených s podielu na prípravách teroristických útokov v Ammáne z novembra 2005. Všetci páchatelia až na iračanku Sadžídi al-Rišáví boli odsúdených v neprítomnosti.

■ Svet 2005 - Harold Pinter. Držiteľom prestížnej Nobelovej ceny za literatúru sa stal v roku 2005 britský dramatik a neúnavný kritik vojenských aktivít svetových vlád a odporca americkej Vojny v Iraku - Harold Pinter.

„Priama invázia do suverénneho štátu nebola nikdy metódou, ktorú by Spojené štáty uprednostňovali. Ich favoritom bol prevažne tzv. Low Intensity Conflikt. To znamená, že umrú tisícky ľudí, ale pomalšie, ako by zahynuli pri páde bomby. Znamená to, že sa infikuje srdce krajiny, že sa dá do pohybu zhubné bujnenie a prizerá sa na to, ako sa rozhára pomalý požiar. Keď je obyvateľstvo zotročené, alebo ubité na smrť - čo je v podstate to isté - a pri kormidle pohodlne sedia vlastný priatelia, vojsko a kapitálové spoločnosti, vystúpi niekto pred kameru a povie, že demokracia sa potvrdila.“ ( Harold Pinter , Prejav pri preberaní)

■ USA 8. december 2005 – Hystéria v USA. Letecký maršal zodpovedajúci za bezpečnosť leteckej dopravy na palube lietadla zastrelil duševne chorého pasažiera leteckej spoločnosti. Rigoberto Alpizar (44) sa vyhrážal, že má v batožine ukrytú bombu. Keď začal utekať bezpečnostný pracovníci ho v chodbe vedúcej k lietadlu usmrtili niekoľkými výstrelmi. Muž trpel maniodepresívnymi stavmi. Pasažierov Boeingu 737 po zásahu obkľúčili ozbrojené bezpečnostné zložky zo psami a jednotka špeciálneho nasadenia. Lietadlo smerovalo z Kolumbie a po dvojhodinovom medzipristátí v Miami malo pokračovať v lete do Orlanda. Prítomnosť bezpečnostný agentov na palube lietadiel sa stala po 11. septembri bežnou praxou vo všetkých amerických štátoch.

■ Španielsko 19. december 2005 - Španielska polícia zatkla pätnásť osôb, podozrivých z náboru bojovníkov pre povstalecké skupiny v Iraku. Išlo o tretí veľký protiteroristický záťah španielskej polície za posledný mesiac. Spolu bolo pri nich zadržaných tridsaťšesť podozrivých osôb.

■ Indonézia 31. december 2005 - Na trhovisku v meste Palu zahynulo pri explózii nastraženej výbušniny osem osôb. Trhovisko susediace z kresťanským kostolom bolo v čase útoku plné ľudí. Hlavným podozrivým bola podľa polície miestna bunka teroristickej organizácie Džammá Islamíja.