KATALOG FIRIEM

■ Indonézia 10. január 2004 – Výbuch v Indonézii. Pri explózii bomby nastraženej v kaviarni v centre mesta Palopo (Južné Sulawesi) zahynuli štyria ľudia.

■ 6. február 2004 – Útok na moskovské metro. Samovražedný bombový útok v moskovskom metre usmrtil 41 ľudí. Explózia so silou jedného kilogramu plastickej trhaviny otriasla najhlbšie položených úsekom metra pri stanici Autozavodskaja o 8:40 miestneho času. Súprava smerovala do stanice Paveleckaja. Útok bol naplánovaný na čas rannej špičky, keď metrom cestovalo najviac ľudí. V metre krátko po výbuchu vypukla panika. Stovky ľudí sa v strachu pred ďalšou explóziou snažilo čo najskôr dostať na povrch. Na mieste bolo ešte dlhé hodiny cítiť zápach spálených ľudských tiel. záchranári vyslobodzovali zo zničených vozňov potrhané a skrvavené ostatky, pričom spod trosiek sa ešte ozývali stony a nárek. Podľa vyšetrovateľom stáli za útokom čečenskí teroristi. Vykonávateľom útoku bola členka skupiny Čierne vdovy a dvaja muži, ktorý chvíľu pred útokom pristúpili k zamestnankyni metra so slovami: "Autozavodskaja budete mať oslavu".

2. februára 2007 odsúdil v súvislosti s útokom na moskovské metro ruský trestný súd troch občanov Čečenska na doživotný trest odňatia slobody. 

■ Filipíny 27. február 2004 – Požiar na Super Ferry 14. Požiar na palube filipínskeho trajektu Super Ferry 14 usmrtil 166 ľudí. Plamene, ktoré sa zažali šíriť zo strojovne spôsobil podľa hlavného vyšetrovateľa tragédie výbuch kotla. Na trajekte sa v čase nešťastia nachádzalo deväťsto pasažierov a členov posádky. Cestujúcim sa podarilo zachrániť skokom do vody, odkiaľ ich vytiahli rybárske člny a dopravné lode. Pri nešťastí zahynuli najmä cestujúci zo spodných kajút, ktorý sa kvôli jedovatému dymu a ohňu nemohli dostať na palubu. Hustý dym znemožňoval aj akékoľvek záchranné práce. K zodpovednosti za explóziu, ktorá spôsobila požiar, sa prihlásila militantná moslimská skupina Abú Sajjáfa.

Vládna ofenzíva na Filipínach zo 17. januára 2007, kedy špeciálna jednotka filipínskej polície zlikvidovala v bojoch na ostrove Jolo, skupinu teroristov z organizácie Abú Sajáfa, pripravila o život aj vodcu skupiny a organizátor teroristického útoku na trajekt Super Ferry 14. Džainal Antel Sali - abú Sulejman, utrpel v prestrelke smrteľné zranenia.

■ Španielsko 11. marec 2004 – Útok v Madride. Teroristické útoky na sieť madridskej hromadnej dopravy usmrtili 191 ľudí a zranili spolu 1824 osôb. Desať mohutných explózií zničilo štyri vlakové súpravy smerujúce do centra Madridu. Dynamitové nálože ukryté v batohoch, odpálili takmer simultánne o pol ôsmej ráno, prostredníctvom mobilných telefónov, na troch madridských železničných staniciach. Na stanici Atocha explodovalo spolu sedem náloží v dvoch vlakových súpravách. V El Pozo explodovali dve bomby a na stanici Santa Eugenia jedna nastražená výbušnina. Na železničnej stanici Mora objavila polícia batoh a v ňom nevybuchnutú päťsto gramovú nálož. O život prišli občania z trinástich štátov: Španielska, Francúzska, Peru, Ekvádora, Filipín, Maroka, Poľska, Bulharska, Chile, Kolumbie, Kuby, Hondurasu a Guinea Bissau. Takmer dve tisícky cestujúcich utrpelo rozličné poranenia. Španielsko a štáty celého sveta ostali mohutnosťou útoku ohromené. Útok takéhoto rozsahu nikto nečakal. Zaskočený zostali záchranári aj patológovia, ktorý si museli na pomoc prizvať odborníkov až z Izraela.

„ Všade boli kusy vagónov, mŕtve telá, alebo ich potrhané a znetvorené časti. Ľudia utekali v panike preč, iný také šťastie nemali, ostali uväznený v pokrútených vlakových súpravách kde za živa uhoreli. Spod trosiek sa ozývali stony, kvílenie a neutíchajúce vyzváňanie telefónov, ktorými vystrašený príbuzný márne zháňali svojich blízkych. “ (svedok útoku)

• Usama Bin Ládin hrozil niekoľko mesiacov pred útokom všetkým štátom podporujúcich USA vo vojne proti Iraku a Afganistanu a osobitne pritom spomenul Španielsko. Na internetovej stránke Al-Kájdy vyhlásil, že Španielsko vydrží najviac tri útoky, kým sa bude musieť kvôli tlaku verejnosti stiahnuť z Iraku.

   

• Maročania boli nadpočetnejšou prisťahovaleckou skupinou v Španielsku. V roku 2003 ich tam podľa odhadov žilo až 500-tisíc, z toho 330-tisíc legálne. Aktívne sa podieľali aj na útokoch proti USA z 11. septembra 2001.

13. marec 2004 Protest proti terorizmu a vraždeniu civilistov prišlo do španielskych ulíc vyjadriť takmer jedenásť miliónov ľudí. Vyhrotené emócie po celej krajine zohrali svoju úlohu aj pri tragédii, ktorá sa stala v Baskicku krátko po útoku. Rozhnevaný policajt tam zastrelil predavača pečiva, ktorý si na svoj obchod odmietol pripnúť čiernu stuhu na znak sústrasti.

3. apríl 2004 Španielska polícia obvinila z prípravy a uskutočnenia teroristického útoku 21 člennú skupinu islamských radikálov, medzi nimi členov organizácie Brigády Abú Hafs al Masrího a moslimskej organizácie Skupina marockých bojovníkov (GICM). Členovia vražedného komanda dokázali svoje plány utajiť aj napriek tomu, že ich niekoľko mesiacov pred útokmi sledovala španielska polícia. Odpočúvala ich telefóny, no nahrávky nenechala preložiť. Vodcom madridskej bunky bol Tunisan Sarhámn bin Abdal Madžíd Fakhed. Španielska polícia ho sledovala už od útokov v marockej Casablance (↑16.5.2003). Fakhed a jeho šiesti spoločníci zahynuli 3. apríla 2004 pri policajnej akcii na predmestí Madridu Leganes, po tom čo vo svojo úkryte odpálili nálož TNT. Pri akcii zahynul jeden policajt. Sprostredkovateľom útokov bol sýrsky terorista Mustafa Setmarian Naser.

11. apríl 2006 V Madride sa začal proces so skupinou madridských atentátnikov a ľuďmi podozrivými z napomáhania pri prípravách teroristických útokov. Na lavicu obžalovaných sa posadilo spolu 28 osôb, päť mužov bolo obvinených z takmer dvesto násobnej vraždy a ďalší 23 zo spolupráce s teroristami. Z trinástich teroristov, ktorý do vlakových súprav trhaviny priamo nastražili, boli obžalovaný len traja Maročania, sedem atentátnikov spáchalo samovraždu týždeň po útoku (↑), troch teroristov sa nepodarilo zadržať. Hlavný obvinení, Rubáí Usmán Sajjid Ahmed (prezývaný Muhammad Egypťan), J. Belhádž, Hasan El-Haskí, Dž. Zougan svoj podiel na útokoch popreli a odmietli všetky body obžaloby.

Tri a pol roka po madridských teroristických útokoch bola skupina 21 teroristov odsúdená na dlhoročné tresty odňatia slobody. Trojica hlavných obvinených Maročania a Španiel Emílio Suaréz Trashorrase (predal útočníkom trhaviny) boli odsúdený na 40 rokov väzenia bez možnosti predčasného prepustenia. Ďalších členov skupiny (8 Španielov) odsúdil súd na tresty v rozmedzí od troch do 23 rokov väzenia. Sedem obvinených bolo spod obžaloby oslobodených, medzi nimi aj Rubáí Usmán Sajjid Ahmed (Muhammad Egypťan ). Ten bol zbavený obvinení súdom prvej inštancie ešte v októbri 2007. A to aj napriek tomu, že ho obžaloba považovala za mozog atentátov. Národný súd, najvyššia španielska inštancia, ktorá súdi prípady terorizmu vtedy dospel k záveru, že nemôže byť za teroristickú činnosť odsúdený v Španielsku, keď ho už za rovnaký zločin odsúdili v Taliansku.

17. júla 2008 oslobodil Španielsky najvyšší súd na odvolanie štyroch z 21 odsúdených. Súd tiež odmietol odvolanie prokuratúry proti prepusteniu Rubáího Usmána Sajjida Ahmeda, nazývaného Muhammad Egypťan. Najvyšší súd taktiež rozhodol o odsúdení Antonia Tora Castra, jedného z obžalovaných, ktorí boli v októbri 2007 oslobodení, na štyri roky väzenia za prípravu výbušnín. Niektorým obvineným súd skrátil tresty. Muhammadovi Labímu bin Salámovi znížil trest odňatia slobody z 12 rokov na 9. Hasanovi Haskimu z 15 rokov na 14. Minulý rok odsúdil Národný súd 21 z celkového počtu 28 obvinených z podielu na atentátoch. Tri osoby boli odsúdené k rekordným, avšak symbolickým trestom na viac ako 40000 rokov väzenia. Podľa španielskych zákonov si  môžu odpykať maximálne 40 rokov.

18. december 2008 Dvadsať rokov odňatia slobody vymeral súd v meste Salé pre Maročana Abdelilaha Ahriza, usvedčeného z účasti na bombových atentátoch v Madride. Z analýz DNA jednoznačne vyplynulo, že sa Ahriz svojho času zdržoval v madridských bytoch, v ktorých teroristi pracovali na príprave krvavých teroristických akcií. Madrid požiadal Rabat o vydanie Ahriza, ale marocké úrady tejto požiadavke nevyhoveli.

■ USA 15. marec 2004 – Americké zásahy. Minister obrany Donald Rumsfeld podpísal a prezident George Bush schválil na jar roku 2004 zákon, na základe ktorého mohla armáda USA zaútočiť na al-Kájdu kdekoľvek na svete a uskutočňovať operácie v krajinách, ktoré neboli vo vojne s USA. Americká armáda uskutočnila v rokoch 2004 až 2008 desiatky tajných operácií proti al-Kájde a ďalším teroristickým skupinám v Sýrii, Pakistane a iných krajinách. Väčšinu z nich s použitím bezpilotných lietadiel. Jedna takáto operácia sa uskutočnila 26. októbra 2008 v Sýrii. Terčom útoku bol významný člen al-Kájdy v Iraku. Zahynulo však pri ňom osem civilistov. Americké špeciálne sily uskutočňovali tieto útoky v súčinnosti s Ústrednou spravodajskou agentúrou (CIA).

■ Rusko 9. máj 2004 – Atentát na Achmata Kadyrova. Bombový útok čečenských separatistov na štadióne v Groznom, kde práve prebiehali oslavy "Dňa víťazstva nad fašizmom", usmrtili čečenského prezidenta Achmata Kadyrova a 31 ďalších predstaviteľov proruskej vládnej moci v Čečensku. Nálož, ktorá pozostávala z veľkej protitankovej míny, explodovala priamo pod prezidentovou tribúnou. Atentátnikom sa ju podarilo ukryť do jej betónovej konštrukcie počas rekonštrukčných prác. Ďalšie dve nálože ukryté rovnako v tribúne neexplodovali. Krátko po útoku, sa k činu prihlásili čečenskí povstalci, bojujúci za nezávislosť republiky od Ruskej federácie. Vodca čečenských povstalcov Šamil Basajev na svojej internetovej stránke označil akciu za „Malé, ale dôležité víťazstvo". Prezidentské právomoci dočasne prevzal čečenský premiér Sergej Abramov.

■ Saudská Arábia 29. máj 2004 – Útok na komplex Oasis. Skupina štyroch islamských radikálov, ozbrojená guľometmi, granátmi, pancierovými päsťami a niekoľkými fľašami naplnenými benzínom obsadila ubytovací komplex Oasis, patriaci ropnej spoločnosti Apicorp v meste Chubar. V budove zadržiavali skupinu päťdesiatich rukojemníkov, medzi ktorými boli aj ženy a malé deti. Išlo predovšetkým o zahraničných obchodníkov a predstaviteľov amerických ropných spoločností. Teroristi sa zabarikádovali na šiestom poschodí jednej z budov, odkiaľ postupne prepustili všetkých moslimských rukojemníkov. Skupina s kontaktmi na organizáciu Al-Kájda plánovala pripravenými trhavinami zničiť celú budovu. Počas dvadsať hodinovej rukojemníckej drámy, pri ktorej zasahovalo sto členné špeciálne policajné komando pomocou vrtuľníka, zahynulo tridsaťtri ľudí z toho dvaja teroristi. Ozbrojenci rukojemníkov po jednom podrezávali, pričom neušetrili ani desaťročného chlapca.

■ Pakistan 30. júl 2004 – Zatknutie Ahmeda Chalfana Gajlaního. Pakistanské bezpečnostné sily zadržali teroristu Ahmeda Chalfana Gajlaního, podozrivého z účasti na bombových útokoch proti americkým veľvyslanectvám v Keni a Tanzánii (1998). O niekoľko dní 2. augusta 2004 zadržala pakistanská polícia aj Muhammada Naíma Núr Chána, počítačového špecialistu organizácie Al-Kájda.

■ India 15. august 2004 – India. Dvadsaťdva ľudí zahynulo pri výbuchu bomby v štáte Assám na severovýchode krajiny.

■ Rusko 24. august 2004 - Útok na dopravné lietadlá. V dôsledku dvoch dvoch takmer simultánnych bombových teroristických útokov, sa krátko po štarte zrútili dve ruské dopravné lietadlá. Na palubách zničených strojov zahynulo deväťdesiat ľudí. Obe lietadlá vzlietli krátko po sebe z moskovského letiska Domodedovo. Lietadlo TU-134 s 38 cestujúcimi a ôsmimi členmi posádky zmizlo z radarov v blízkosti mesta Tula, vzdialenej zhruba 180 kilometrov od Moskvy. Druhé lietadlo TU-154 stratilo kontakt s riadiacou vežou dve minúty po prvom lietadle. Na jeho palube zahynulo 43 ľudí smerujúcich z Moskvy do obľúbeného čiernomorského rekreačného strediska Soči. Záchranné tými našli jeho trosky asi 140 kilometrov od mesta Rostov na Done.

Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin poveril vyšetrovaním tragédie ruskú tajnú službu. Hlavné podozrenie padlo na čečenských separatistov. Tí sa Rusku v dňoch pred útokom vyhrážali zintenzívnením nátlakových akcií pred blížiacimi sa čečenskými prezidentskými voľbami (←9.5.2004), ktoré sa konali 29. augusta 2004 a zvíťazil v nich kandidát Moskvy - Alu Alkhanov.

Vyšetrovatelia, ktorí našli v troskách dvoch zrútených lietadiel stopy po výbušnine Hexagón, náhodní svedkovia, ako aj samotní teroristi, ktorí sa k útoku telefonicky prihlásili, potvrdili, že išlo skutočne o precízne pripravenú teroristickú akciu. Podľa slov záchranných tímov pracujúcich v troskách lietadiel boli ľudia znetvorení na nepoznanie. Potrhaní a pokrútení, ako "gumené hadice" Iní boli zase rozmrvení na kašu. Ľudia z miest nad ktorými došlo k explózii opisovali okamihy krátko pred zrútením: "Najprv som počul strašný hluk, akoby lietadlo letelo veľmi nízko. Potom nastala explózia, po niekoľkých sekundách nasledovali ďalšie dve a už to bolo." Iný zase prežívali okamihy hrôzy, keď im strechu ich domu prerazila sedačka z lietadla, na ktorej bola pripútaná mŕtva žena s dieťaťom. Ľudia nachádzali mŕtve telá v záhradách, či okolí domovov.

■ Rusko 31. august 2004 – Útok Čiernej vdovy. Samovražedná atentátnička Rosa Nagajevová, patriaca ku skupine Čierne vdovy, odpálila nálož v blízkosti stanice moskovského metra Rižskaja, pričom usmrtila desať ľudí a ďalších päťdesiatich zranila.

■ Rusko 1. september 2004 – Beslanská tragédia. Rukojemnícka dráma v základnej škole severoosetskej metropoly Beslan. Útok kaukazských separatistov skončil tragickou masakrou s takmer štyristo obeťami na ľudských životoch. Zahynulo 331 rukojemníkov, z toho 186 detí, žiakov miestnej základnej školy vo veku od šesť do trinástich rokov. Skupina islamských teroristov obsadila počas slávnostného zahájenia školského roku beslanskú základnú školu, pričom zadržiavala 1232 rukojemníkov. Dva roky po tragédii boli všetci rukojemníci z Beslanu pod lekárskym dozorom. V prestrelke použili ozbrojenci detských rukojemníkov ako živé štíty, alebo ich pri pokuse o útek chladnokrvne zastrelili. V prestrelke zahynulo dvanásť príslušníkov ruských bezpečnostných síl a 32 teroristov, zranených bolo 700 osôb. Na následky hrozných udalostí trpelo psychickými problémami podľa oficiálnych údajov 957 ľudí, z toho 639 detí.

Beslanská tragédia šokovala celý svet, odsúdili ju všetci štátnici, vrátane zástupcov moslimských zemí. Ruského prezidenta Vladimira Putina podnietila začať sériu radikálnych politických reforiem v rámci potreby čeliť "vojne, ktorú teroristi vyhlásili Rusku". Oficiálni vyšetrovatelia vydali v súvislosti s prípadom iba vnútornú správu, ktorá odmietla pripísať zodpovednosť popredným miestnym predstaviteľom.

Počet členov teroristického komanda sa podľa rôznych výpovedí pohyboval od 32 až do 50 členov. Teroristickému komandu velil Ruslan Chučbarov. Pozostávalo zo šiestich Čečencov, skupiny Osetíncov Ingušov a Arabov. Od Ingušskej vlády a Moskvy požadovala okamžité prepustenie väznených povstalcov, ktorí pri útoku na viaceré vládne objekty v Ingušsku zabili 94 ľudí (pozri: 21. jún 2004). Ruský prezident Vladimír Putin požiadavky teroristov odmietol, označil ich za zabijakov detí a odmietal s nimi vyjednávať. Jedného člena vražedného komanda Nurpaša Kulajeva (23) sa podarilo zadržať živého.

K zodpovednosti za prípravu, ako aj k vyzbrojeniu teroristického komanda (Ozbrojené komando disponovalo najmodernejšou vojenskou výbavou. V strelných zbraniach používali náboje, ktorých projektil bol potiahnutý vrstvou teflónu a tie dokázali preniknúť aj kvalitnými nepriestrelnými vestami, aké používala ruská protiteroristická jednotka Alfa) sa prihlásil vodca čečenských povstalcov Šamil Basajev. Podľa jeho vyjadrení tvorilo vražedné komando desať Čečenov, dve Čečenky, deväť Ingušov, traja Rusi, dvaja Araby a päť ďalších občanov Ruskej federácie rôznej národnosti. V liste adresovanom správcom internetovej stránky (Basajev sa podpísal ako Abdalláh Šamil), blízkej čečenským separatistom, vyhlásil, že skupina Rijádus Sachalin, ktorú riadil, uskutočnila útok v Beslane, ako aj útok na dve ruské lietadlá (24. august 2004) a útok v Moskve. Podľa telegramov, ktoré obdržala severoosetská polícia niekoľko dní (11 .8. 2004 až 28. 8. 2004) pred útokom, zaznamenali spravodajské služby Ingušska a Čečenska pohyb ozbrojencov k severoosetská hraniciam. V telegrame z 18. augusta 2004 sa tiež píše, že teroristom bola na uskutočnenie akcie privezená z Turecka veľká suma peňazí.

Vodcovia Kaukazského povstania verbovali svojich bojovníkov najmä medzi chudobnou a frustrovanou mládežou, ktorá bola za finančnú odmenu ochotná urobiť čokoľvek. Pitva zabitých vrahov dokázala, že počas rukojemníckej drámy bola väčšina ozbrojencov pod vplyvom drog, v ich telách našli zbytky heroínu.

Deň prvý: 1. september 2004 - Krátko pred osmou hodinou ráno, obsadili útočníci školský dvor na ktorom práve prebiehalo slávnostné zahájenie nového školského roka. Po zuby ozbrojení a maskovaní muži a ženy nahnali vystrašené a plačúce deti do telocvične, kde ich spolu s ich rodičmi a učiteľmi prinútili sedieť v strede miestnosti. Pri prepade zahynulo dvanásť ľudí, asi päťdesiatim deťom a jednému dospelému sa podarilo utiecť. Takmer okamžite začali teroristi desiatkami výbušnín zabezpečovať miestnosť s rukojemníkmi, ako aj všetky prístupové vchody, či strechu. Svoj zbrojný arzenál mali ukrytý v podlahe telocvične, kde ho uložili počas letných rekonštrukčných prácach. Pri rozbíjaní podlahy, ako aj pri prácach s výbušninami museli ozbrojencom pomáhať rukojemníci. Ostatní členovia komanda vyzbierali mobilné telefóny, aby zabránili nežiaducemu úniku informácií. Do okien postavili skupinu detí, čím chceli predísť útoku ostreľovačov.

Deň druhý: 2. september 2004 - Teroristi predložili svoju požiadavku na stiahnutie ruských vojsk z Čečenska. V budove sa medzitým minuli zásoby jedla a pitnej vody. Jediný dostupný vodovod bol zabezpečený, pretože ozbrojenci mali obavu aby ich akcia nemala priebeh podobný tomu z divadla Dubrovka (↑23. oktober 2004), keď prostredníctvom potravín a vody podali ruské jednotky rukojemníkom protilátku bojového plynu, ktorú následne v záchrannej akcii použili. Rukojemníci z Beslanu prežili celé tri dni o hlade a smäde v neskutočných horúčavách, ktoré ich prinútili takmer úplne vyzliecť, vlastným močom zaháňať smäď a ovlažovať si ním telo. Močilo sa do fľašky, ktorá potom kolovala. Močom sa dokonca napúšťali veci a tie potom žmýkali smädným deťom do úst. Deti mali od pitia moču do krvi spálené pery a ústa. Keď začali odpadávať od vyčerpania do mdlôb, teroristi sa smiali, alebo im uštedrili kopanec, či ranu pažbou samopalu. Zúfalý plač najmenších detí a neustále prosby ich rodičov donútili ozbrojencov aby ich pustili na slobodu. Zachránilo sa desať žien a šesťnásť malých detí. 

Deň tretí : 3. september 2004 - Teroristi povolili spod okien školy odniesť mŕtve telá asi dvadsiatich osôb, ktoré boli zastrelené v prvých hodinách útoku pri pokuse o útek, alebo mali byť odstrašujúcim príkladom pre ostatných. Keď sa k budove priblížilo auto pre mŕtvych, ozval sa výbuch. Po ňom nasledoval ďalší. Výbuchy rozpútali paniku, ktorá viedla ku krvavej prestrelke. Po prvom výbuchu začali zo školy húfne utekať rukojemníci a teroristi po nich neustále strieľali. Paľbu spustili aj do ľudí, ktorý bezmocne sedeli na dlážke telocvične. Do školy následne vtrhli Ľudové milície, zostavené z rodičov väznených detí. Zabíjali výstrely, ale aj odpaľované nálože. Jedna z explózií dokonca odtrhla strechu telocvične. Príslušníci špeciálnej jednotky Alfa zasiahli až po 20 minútach od začiatku streľby. V okolí školy bol nedostatok liekov a sanitiek. Zranených, ale aj mŕtvych odvážali príbuzní na vlastných autách. Armáda, ani polícia nezaistila okolie následkom čoho sa v mieste prestrelky zhromažďovali ľudia, ktorí vlastnými zbraňami útočili na teroristov.

4. september 2004 - Krátko po polnoci oznámila Moskva potlačenie odporu teroristov. Ruské vedenie tiež po prvý krát priznalo, že v škole bolo zadržiavaných viac ako tisíc rukojemníkov, teda trojnásobne viac ako dovtedy uvádzali oficiálne zdroje.

17. máj 2005 - V Severoosetskej metropole Vladikavkaz sa začal proces s jediným preživším členom teroristického komanda z Beslanu. Čečenec Nurpaš Kulajev bol obvinený z ôsmich trestných činov vrátane terorizmu a vraždy. Proces trval takmer rok. 16. mája 2006 uznal súd Nurpaša Kulajeva vinným vo všetkých bodoch obžaloby vrátane terorizmu, brania rukojemníka a vraždy. Sudca Tamerlan Aguzarov čítal rozsudok celé dva pojednávacie dni. 26. mája 2006 odsúdil súd Nurpaša Kulajeva na doživotný trest odňatia slobody v ruskej trestaneckej kolónii so sprísneným režimom. „Chcem aby mu odsekli hlavu a hodili ju psom“- vyriekol svoj verdikt ešte pred tým oficiálnym 12- ročný Zaura Dzarasov, ktorý prežil obsadenie školy aj smrť svojho mladšieho brata.

29. november 2005 - Vedúci vyšetrovania severoosetského parlamentu vo Vladikavkaze Stanislav Kesajev označil za vinníka krvavej masakry v Beslane ruské bezpečnostné zložky. Akcia bola podľa vyšetrovateľov zle koordinovaná, pričom ruské jednotky použili streľbu z tankov, granátometov a plameňometov. Nenašiel sa tiež dôkaz, že prvú explóziu, ktorá podnietila útok bezpečnostných síl spôsobili náhodne extrémisti.

27. december 2005 - Ruská Generálna prokuratúra oznámila výsledky vyšetrovania, podľa ktorého jej vyšetrovatelia nenašli v činnosti špeciálnych jednotiek ministerstva vnútra, Federálne bezpečnostnej služby a Ministerstva pre mimoriadne situácie žiadne nedostatky. Aj operatívny štáb pracoval podľa expertov bezchybne a neniesol preto žiadnu zodpovednosť za krvavý masaker.

8. december 2005 - Ruská parlamentná vyšetrovacia komisia označila za hlavných vinníkov beslanskej tragédie miestnu políciu. Podľa predsedu komisie Alexandra Toršina pochybili severoosetskí policajti, ktorým ruský minister vnútra Rašid Nurgalijev a jeho námestník odoslali dva týždne pred teroristickým útokom telegram, v ktorom nariadili sprísnenie bezpečnostných opatrení počas prvého školského dňa. Policajné a ozbrojené zložky obvinili z nedbanlivosti a nepozornosti, ktorá páchateľom výrazne uľahčila činnosť. Miestne úrady komisia obvinila z klamstva o skutočnom počte rukojemníkov.

1. september 2006 - Ruský poslanec Jurij Saveliev predložil verejnosti svoju 700-stránkovú správu o beslanskej rukojemníckej dráme. Zbieral informácie o zásahu bezpečnostných jednotiek a prišiel k záveru, že nešťastiu sa dalo predísť. Stačilo, aby ruské vedenie na čele s prezidentom Vladimirom Putinom namiesto útoku na školu pokračovalo vo vyjednávaní s čečenskými teroristami. Podľa Savelieva velenie ruskej tajnej služby FSB len čakalo na vhodný moment, aby zaútočilo ako prvé. Tvrdil, že v zámere Kremľa nebola vôbec snaha dohodnúť sa s teroristami. Poslanec tvrdil, že chaotická oslobodzovacia akcia sa začala po tom čo telocvičňu zasiahli dva granáty odpálené z náprotivných obytných domov. Výbuchy a následný požiar mali podľa správy na svedomí prevažnú časť obetí.

„ Čo sa tu ešte môže vyšetrovať, keď prakticky všetky časti súdnych dôkazov boli zničené, vyhodené na smetisko, dva dni po vyčíňaní teroristov v škole. Bolo nemožné vyšetrovať a zaznamenať všetky detaily, ktoré by vrhli svetlo na tragédiu. Ruskí vyšetrovatelia ignorovali alebo zničili kľúčové dôkazy, ktoré by vrhli svetlo na skutočnosť, prečo prišlo počas rukojemníckej drámy v Beslane o život vyše tristo ľudí.“ (Mamsurov - vládny denník Rossijskaja Gazeta)

“ Sedemstostranová správa založená na vedeckých analýzach potvrdila výpovede stovky svedkov, ktorí hovorili pravdu keď tvrdili, že prvé výbuch prišli z vonku. Rukojemníkov ostreľovali samotní záchranári. Ich granátomety vyprovokovali útok. Seveliev tiež potvrdil, že tanky strieľali už cez deň. A nie o pol desiatej večer. Na vlastné oči som videla a dosvedčila som to aj pred súdom, že tank začal strieľať o druhej popoludní, keď bolo ešte v škole plno ranených. Všetko sa to stalo v čase keď sa objavila nádej, že sa všetko dobre skončí. Tretieho septembra okolo popoludnia sa podarilo nadviazať kontakt s ľuďmi Aslana Maschadova. Bol ochotný prísť do Beslanu a sprostredkovať prepustenie rukojemníkov. Keby ich bol zachránil bol by to pre neho obrovský politický kapitál. Vedenie krajiny malo vtedy rozmýšľať len o záchrane detí, a nie o svojej politickej reputácii. Podľa mňa sa útok začal preto, aby nedošlo k vyjednávaniu.“ (Ella Kesajevová, matka jednej z obetí a predsedníčka výboru Hlas Beslanu)

■ Indonézia 9. september 2004 – Útok v Jakarte. Explózia autobomby nastraženej pri austrálskom veľvyslanectve usmrtila v centre Djakarty jedenásť ľudí.

■ Pakistan 20. september 2004 - Vládna ofenzíva v Pakistane. Pakistanské bezpečnostné sily zlikvidovali počas troch veľkých protiteroristických operáciách v provincii Južný Vaziristán na hraniciach s Afganistanom vyše dvesto ozbrojencov, označených pakistanskou vládou za bojovníkov hnutia Al-Kájda. V rámci rozsiahlych bezpečnostných akcií, zahynul 26. septembra v boji s políciou najhľadanejší terorista v krajine, Amdžad Husajn Farúki, podozrivý z príprav atentátu na prezidenta Parvíza Mušarráfa v decembri 2003 a účasti na vražde amerického novinára Daniela Pearla (2002).

■ India 2. október 2004 – Séria bombových útokov. Takmer sedemdesiat obetí na ľudských životoch si vyžiadala séria bombových útokov, ktoré počas troch dní otriasli štátmi Nágsko a Ásám

■ Egypt 7. október 2004 – Útok na egyptské letoviská. Séria bombových teroristických útokov v letoviskách Taba a Rás as-Sután na pobreží Červeného mora si vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Ďalších viac ako sto osôb v okolí explózií utrpelo vážne poranenia. Medzi obeťami boli najmä izraelský turisti. Najväčší útok smeroval proti hotelu Hilton pri izraelských hraniciach, z ktorého trosiek vytiahli až 24 mŕtvych tiel. K útoku sa prostredníctvom internetu prihlásila egyptská bunka Al-Kájdy. Polícia krátko po útokoch zatkla po celom Sinaji tisíce ľudí. Len v meste Aríš, odkiaľ pochádzali organizátori útokov zatkla polícia 2500 osôb. Stovky osôb boli zatknuté neoprávnene. Vo väzniciach kde boli podrobovaní tvrdým výsluchom a mučeniu, strávili bez súdu a možnosti kontaktu so svojimi blízkymi celé mesiace. Tvrdé represie vládnej moci vyvolali v oblasti, ktorú obývali prevažne beduíni a palestínski utečenci vlnu nepokojov a túžby po pomste. Tie mohli podľa mnohých pozorovateľov vyústiť až do podpory atentátov v letovisku Šarm aš Šajch (↓23.7.2005) pri ktorých zahynulo 88 ľudí.

26. máj 2006 - Egyptskej polícii sa v meste Aríš neďaleko egyptských hraníc z Izraelom vzdal Muhammad aš-Šanúb (26) podozrivý z účasti na prípravách útokov.

■ Saudská Arábia 30. december 2004 – Boje v Rijáde. Pri prestrelke saudskoarabských bezpečnostných síl so skupinou ozbrojencov v v Rijáde zahynulo desať ľudí. Podľa policajných predstaviteľov bol medzi zabitými teroristami aj vysoký člen organizácie Al-Kájda Ibrahim Ahmad Abdal Madžíd Rimi z Jemenu.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity