KATALOG FIRIEM

■ Veľká Británia 7. júl 2005 -  Štyri teroristické bombové útoky na londýnsku sieť hromadnej dopravy si v centre britskej metropoly vyžiadali 56 obetí na ľudských životoch. Rozličné poranenia utrpelo viac ako 700 osôb. Prvé tri útoky boli spáchané v staniciach metra. Štvrtá explózia zničila autobus mestskej hromadne dopravy.

Prvá explózia usmrtila o 8.51 hod. v súprave metra medzi stanicami Altgata East a Liverpool Street sedem osôb. Druhá nálož, odpálená samovražedným atentátnikom v tom istom čase medzi stanicami King´s Cross a Russellovým námestím v súprave metra, usmrtila 27 ľudí. Tretia nálož, explodovala rovnako o 8.51 hod. na stanici podzemnej dráhy Edgware Road a usmrtila 10 ľudí. Bezpečnostné služby, ako aj príslušníci metropolitnej polície vtom čase už uzavreli všetky stanice metra. Posledná bomba explodovala v poschodovom autobuse (doubledecker) mestskej dopravy č. 30 pri Tavistock Place, pričom usmrtila 11 cestujúcich, medzi inými aj ľudí evakuovaných zo stanice metra King´s Cross.

Polícia po prvý raz potvrdila teroristické útoky a ich rozmery o desiatej hodine. Bola zablokovaná mobilná telefónna sieť a miesta útokov nepriedušne uzavrelo niekoľko stoviek príslušníkov metropolitnej a štátne polície. Kontrolné stanovištia púšťali do izolovanej zóny len sanitky, hasičské a policajné autá smerujúce do a z miest útokov. Do jednej hodiny od prvého výbuchu zostalo mesto paralyzované, ľudia dostali príkaz nevychádzať z budov. Britský premiér Tony Blair, nachádzajúci sa na summite G8 v škótskom Gleneagles, potvrdil sériu teroristických útokov päť minút po poludní, opustil summit (13:25) a vrátil na Downing Street (15:10). Predstavitelia siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska odsúdili útoky v spoločnom vyhlásení.

„Bolo to ako krvavé peklo, plné stonov zranených a dymu so spálených súprav a ľudských tiel. Všetci kričali a kašlali od množstva dymu, nikto nemohol poriadne dýchať. Bola tam tma, ľudia v panike kričali, že sa musia porozbíjať okná. Na trati ležali ľudia, nehýbali sa. Čím viac sme sa približovali ku koncu tunela, tým viac som mohol vidieť množstvo krvi, ktorú mali všetci na sebe.“ (očitý svedok)

K útokom sa v prvých minútach po útoku prihlásili dve moslimské organizácie: Tajná skupina Džihádu a Al-Kájdy v Európe a Brigády Abú Háfiza Masrího, ako sa však ukázalo neskôr, atentátnici neboli v spojení so žiadnou teroristickou organizáciou. Vykonávateľmi útokov a vôbec prvý európsky samovražední atentátnici v histórii, boli štyria občania Veľkej Británie. Narodili sa, žili a pracovali v Británii, ako druhá generácia pakistanských moslimov. Mali čistý register trestov a množstvo priateľov. Na poslednú cestu do 270 kilometrov vzdialeného Londýna sa vydali spolu. Z Leedsu sa najskôr presunuli do Lutonu, kde sa stretli so štvrtým členom skupiny Germailom Lindseym. Posledných päťdesiat kilometrov cesty prešli prímestským vlakom. Na stanicu King´s Cross dorazila štvorica o pol deviatej ráno s vojenskými batohmi naplnenými po domácky vyrobenou výbušninou.

Skupinu atentátnikov pred útokmi určitý čas sledovala britská tajná služba. Bezpečnostné zložky však nemali dostatok finančných prostriedkov na ich sledovanie, označili ich za málo nebezpečných a sústredili sa na inú skupinu. (11.3.2004)

Shehzad Tanweer (22) odpálil nálož medzi stanicami Altgata East a Liverpool Street. Vyštudoval na vysokej škole - odbor telesná výchova. Venoval sa ázijskému bojovému umeniu - Po škole pomáhal otcovi, ktorý ako úspešný podnikateľ vlastnil sieť stánkov rýchleho občerstvenia Fisch and chips. V roku 2004 strávil dva mesiace v Afganistane a štyri mesiaca v pakistanskom Lahore, vrátil sa však predčasne, pretože sa mu tam nepáčilo. Hasib a Shehzad sa zoznámili v centre Hamara, kam chodili hrávať futbal. V tomto mládežníckom spolku pracoval ako dobrovoľník aj Sadik Chán.

Mohammad Sadik Chán (30) útočník z Edgware Road. Ženatý otec osemmesačnej dcéry, pracoval s postihnutými deťmi. Spolok Hamara však premenil na náborové stredisko radikálneho islamu.

Germail Lindsey (19) atentátnik z King´s Cross, ako jediný zo štvorice útočníkov nebol pakistanského pôvodu a nežil v Leedse. Narodil sa na Jamajke a žil v meste Aylesbury neďaleko Lutonu. Starostlivý otec jedného syna pracoval ako parketár a často navštevoval fitnescentrum. V roku 2004 konvertoval na islam a zmenil si meno na Jamal. Manželka, ktorá čakala ďalšie dieťa tvrdila, že Jamal sa pár dní pred útokom správal ako vyšinutý. "Bol taký nahnevaný, keď v televízii videl moslimských civilistov zabíjaných na uliciach v Iraku, Bosny, Palestíny a Izraela. Hovoril, že trpia nevinní."

Hasib Hussain (19) atentátnik z Tavistock Place bol podľa svojho okolia úplne normálny chlapec. Hrával pozemný hokej, kriket a futbal. Spolužiaci si však spomenuli na jeho náhlu zmenu spôsobenú vplyvom radikálneho islamu. V roku 2003 absolvoval púť do Mekky, ktorá ho podľa slov jeho príbuzných zmenila. Mal prudšiu povahu a trocha horšiu povesť.

12. júl 2005 - Britská polícia podnikla v miestach trvalého bydliska štyroch atentátnikov rozsiahle policajné razie. Vo večerných hodinách prehľadali stovky policajtov štvrte Holbeck, Beeston a Burley v Leedsi a dva domy v Dewsbury. Polícia zatkla príbuzného jedného z útočníkov a zaistila väčšie množstvo výbušnín.

11. august 2005 - Po teroristických útokoch vzrástol v Británii počet nábožensky motivovaných útokov namierených proti moslimom viac ako šesťnásobne. K incidentom sa počítalo aj zabitie pakistanského imigranta, napadnutie študenta zo Spojených arabských emirátov, či útoky na britské mešity. Radikálny moslimský klerik Omar Bakrí, pôsobiaci v Londýne vyhlásil, že útoky budú pokračovať, kým Británia nestiahne svojich vojakov z Iraku a Afganistanu. Vyjadril tiež nádej, že Británia sa raz stane islamským štátom. Bakrí zo strachu pred prenasledovaním britskej polície utiekol 11. augusta do Libanonu, kde ho zatkla polícia pre podozrenie zo spolupráce s teroristickými skupinami. Imigračné úrady vo Veľkej Británii tiež zadržali islamského duchovného vodcu Abú Katadu, podozrivého z členstva v organizácii Al-Kájda. Nahrávky Katadových kázaní našli v byte atentátnika z 11. septembra 2001 Mohammeda Attu.

„Zástupy mladých rozhnevaných moslimov rastú po celej Británii. Plný hnevu a nenávisti sú potenciálnou piatou kolónou pre početné prípady gerilového boja moslimov z celého sveta.“ (Fuad Nahdi 1998)

„My študentov necvičíme vo vojenských schopnostiach. Pripravujeme ich na prípadnú obranu islamu duševne. Moji študenti sú rozptýlený po celej zemi, a kedykoľvek je to potrebné, dokážu zhromaždiť davy. Už skoro príde revolúcia a bude islamská, to je isté.“ (Muhammad Adžmal Kadrí, madrasa Chaddamuddín)

„Raduj sa, islamský národ. Raduj sa, arabský svet. Nadišiel čas odplaty proti sionistickej križiackej vláde Británie za masakry, ktoré spáchala v Iraku a Afganistane. Hrdinskí svätí bojovníci vykonali požehnaný útok v Londýne a teraz Británia horí strachom a hrôzou od severu na juh, od východu na západ.“ (Tajná skupina džihádu a Al-Kájdy v Európe)

„Kým nezastavíte bombardovanie, väznenie a mučenie našich ľudí, nezastavíme tento boj. Ja a tisíce mne podobných opúšťame všetko pre to, čomu veríme. Pomstíme násilie páchané na moslimoch po celom svete. Sme vo vojne a ja som vojak." (Mohammad Sadik Chán)

„Londýnske útoky boli fackou do tváre križiackej tyranskej britskej arogancie. Znovu a znovu opakujeme a ešte raz varujeme, všetci čo ste súčasťou agresie v Iraku, Afganistane a Palestíne, porátame sa." (Al-Zawahrí)

21. júla 2005 - Neúspešný pokus o teroristické atentáty v londýnskej hromadnej doprave. Pokus o teroristický útok zlyhal na neodborne pripravených trhavinách. Páchatelia Muktar Said Ibrahim, Jásin Hasan Omar, Hussajn Osman a Ramzi Mohammed neboli členmi žiadnej teroristickej organizácie, všetci boli občanmi Veľkej Británie afrického pôvodu. Prvého útočníka zadržala polícia 27. júla 2005. Bol ním Britský občan somálskeho pôvodu Jásin Hasan Omar , ktorý sa pokúsil vyhodiť do vzduchu súpravu metra pri stanici Warren Street. O dva dni zadržala polícia Muktara Saida Ibrahima útočníka z autobusu č. 26 Waterloo. Etiópčana Osmana Husajna (Hamdi Issac), neúspešného atentátnika z Sheperd´s Busch zadržala 29. júla 2005 talianska polícia v Ríme. Agenti Scotland Yardu si Hamdího prevzali na rímskom letisku 22. septembra 2005 a špeciálnym lietadlom previezli na leteckú základňu Northold v západnom Londýne. Útočníci boli obvinení zo sprisahania za účelom vraždy, pokusu o vraždu a ozbrojeného útoku. Štvorica neúspešných atentátnikov bola 11. júla 2007 odsúdená na doživotné tresty odňatia slobody. V súvislosti s neúspešnými atentátmi zatknutých ďalších 44 osôb.

21. júla 2005 - Po sérii teroristických útokoch na londýnske metro schválila vláda Tonyho Blaira balík protiteroristických zákonov, obmedzujúcich slobodu slova a imigračnú politiku Veľkej Británie. Trestným činom sa podľa neho stala oslava, alebo podpora terorizmu. Predĺžila sa doba väzby podozrivých osôb bez vznesenia obvinenia. Vláda ohlásila politiku vypovedania radikálnych moslimov, ktorú v auguste 2005 potvrdil britský minister vnútra Chárles Clark, keď uverejnil pravidlá podľa ktorých hrozilo vypovedanie ľuďom, ktorí podnecujú, alebo schvaľujú terorizmus a násilie medzi skupinami obyvateľstva. Prvé deportácie nasledovali v nasledujúcich dňoch.

22. júla 2005 - Britská polícia zastrelila v stanici metra Stockwell Brazílčana Jeana Charlesa de Menezesa (27). Mladý elektrikár vyšiel z domu, ktorý sledovali tajný agenti a tí si ho pomýlili z údajným atentátnikom z 21. júla Osmanom Husajnom. Policajti oblečených v civile ho sledovali až po stanicu metra, kde podozrivého prevzala ozbrojená zložka CO 19. De Menezes si pri vstupe do metra pokojne kúpil noviny. Rozbehol sa, až keď počul, že prichádza jeho vlak. Do vozňa ho nasledovali dvaja agenti, jeden si sadol priamo vedľa neho. Tam ho policajti strhli na zem a pred zrakmi ostatných cestujúcich zastrelili ôsmimi výstrelmi do hlavy, čím chceli predísť odpáleniu predpokladanej nálože ukrytej pod plášťom. Ako sa neskôr ukázalo Brazílčan sa nebránil ani neutekal. Za vraždu mladého Brazílčana nebol nikto obvinený ani potrestaný. V júly 2006 rozhodla britská kráľovská prokuratúra, že v tomto prípade nemožno nikoho obviniť z vraždy. V novembri 2007 rozhodol londýnsky súd, že polícia sa vraždou Jeana Charlesa de Menezesa previnila proti zákonu, zároveň však potvrdil rozhodnutie prokuratúry a nikoho konkrétneho z vraždy neobvinil.

22. január 2009 - Zabí-al-Taifi, občana Saudskej Arábie, podozrivý z účasti na bombových útokoch bol zadržaný pri meste Péšavár na severozápade Pakistanu. Podľa tajných služieb plánovala jeho skupina útoky na kamióny prevážajúce zásoby pre medzinárodné sily v Afganistane.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej lokality

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ