KATALOG FIRIEM

Prostredníctvom tajných služieb a štátnych spravodajských agentúr začala americká vláda organizovať po celom svete únosy a nezákonné zadržiavanie osôb. Dlhodobým väznením, mučením a vydieraním sa od nich pokúšala získať strategické informácie o islamských politických hnutiach.

Vláda USA udelila za týmto účelom spravodajskej agentúre CIA právo zriaďovať a prevádzkovať vlastné špecializované koncentračné tábory. Rozšírené právomoci mali posilniť obrannú stratégiu Spojených štátov po teroristickom útoku z 11.septembra. Na osoby zadržiavané v táboroch CIA sa nevzťahovali dohody zo Ženevskej konferencie o základných práva zadržiavaných, pretože im Spojené štáty Americké nepriznali štatút vojnových zajatcov a väzňov GWT označili za “nepriateľských bojovníkov“. Tajnej službe a vláde USA umožňoval tento štatút dlhoročné väznenie bez obvinenia, súdu a pridelenia obhajcov.

Americká spravodajská agentúra vytvorila v Európe a Ázii sieť letísk a väzníc, prostredníctvom ktorej prepravovala, zadržiavala, mučila a vypočúvala desiatky osôb z celého sveta. Tajné väznice prevádzkovala CIA v Poľsku (Szymany), Rumunsku (Bukurešť), Egypte, Líbyi, Alžírsku (Alžír), Maroku (Rabat), Pakistane (Islamabád), Iraku (Bagdad), Afganistane, Uzbekistane (Taškent), a na Kube (Guatánamo). Existenciu tajných väzníc CIA potvrdil americký prezident Busch 9. septembra 2006. Podľa dokumentu Európskeho parlamentu z februára 2007 bolo v krajinách EÚ zaznamenaných v rokoch 2001 až 2005 najmenej 1245 tajných letov CIA. Spojené štáty americké okrem toho prevádzkovali v rokoch 2001 až 2008 flotilu "plávajúcich väzníc", kde zadržiavali a vypočúvali údajných islamských extrémistov. USA využívali na tieto účely sedemnásť lodí, kde boli mučené stovky väzňov predtým, ako boli umiestnení v niektorom z koncentračných táborov CIA a americkej vlády. Americká armáda potvrdila túto skutočnosť aj v súvislosti s vojenskou inváziou do Afganistanu. Väznenie údajných teroristoch na lodiach bolo potvrdené do roku 2007.

Európske štáty vydali agentom americkej tajnej služby bez súdneho rozhodnutia desiatky svojich občanov. V decembri 2003 bol v macedónskom Skopje zadržaný nemecký štátny občan libanonského pôvodu Chálid al-Masrí, ktorý bol až do mája 2004 väznený v Afganistane. Vo väzba sa mu vyhrážali zabitím, často ho týrali fyzicky aj psychicky a násilím mu aplikovali drogy. Keď americká tajná služba zistila, že sa pomýlila vyhodila Masrího na prašnej ceste v Albánsku. Následky psychického týrania sa prejavili v roku 2007, keď sa Masrí, vtedy nezamestnaný otec piatich detí, pokúsil na svoj prípad upozorniť tým, že podpálil hypermarket v bavorskom meste Neu-Ulm. Masrí bol následne hospitalizovaný na psychiatrii. Nemecká vláda vydala v roku 2007 na trinástich agentov CIA za únos svojho občana medzinárodný zatykač.

Egyptský radikálny duchovný vodca a imám v milánskej mešite na ulici Viale Jenner, Usama Mustafa Hasan, známi ako Abú Umar, bol 17. februára 2003 unesený americkou tajnou službou v talianskom Miláne a eskortovaný do Egypta, kde bol celé mesiace vypočúvaný a mučený. Pri únose asistovali aj príslušníci talianskej vojenskej spravodajskej služby (SISMI), ktorých v spojitosti s únosom zatkla v júly 2006 talianska polícia. Dvadsaťdeväť agentov CIA zapojených do únosu boli v Taliansku obvinený z únosu a neľudského zaobchádzania. V roku 2003 uniesla CIA v Taliansku aj dve ďalšie osoby: v Rakúsku žijúceho lekára Jemala Elmenshauiho a egypťana Muhammada Morgana, ktorý zahynul pri vypočúvaní.

Podozrivých z terorizmu odovzdávali Američanom aj samotné štáty. Švédsko v roku 2001 vydalo americkej spravodajskej agentúre dvoch egyptských občanov Ahmada Agíza a Muhammada Alzarího, ktorá ich previezla na vypočúvanie do tábora v Egypte. Ďalších šesť osôb alžírskeho pôvodu odovzdala americkej CIA Bosna a Hercegovina. Všetkých šesť osôb bolo prevezených na americkú vojenskú základňu Guantánamo na Kube, kde boli od januára 2002 zadržiavaní bez akéhokoľvek obvinenia niekoľko rokov.

Švédskeho občana libanonského pôvodu hľadaného v Spojených štátoch pre podozrenie zo sprisahania s cieľom vybudovať teroristický výcvikový tábor v Oregone vydala Česká republika do USA v septembri 2007. Oussamu Kassira zatkli na základe medzinárodného zatykača 11. decembra 2005 na pražskom letisku Ruzyně, keď letel zo švédskeho Štokholmu do libanonského Bejrútu. Odvtedy ho zadržiavali v českej väznici, pričom USA o jeho vydanie požiadali vo februári 2006. Kassir sa narodil v Libanone, do Švédska sa presťahoval v roku 1984, švédskym občanom sa stal o päť rokov neskôr.

Podľa Amnesty International spolupracovali z USA pri únos a zadržiavaní okrem Švédska a Bosny a Hercegoviny aj Nemecko, Veľká Británia, Taliansko, Turecko a Macedónsko. Česká republika poskytovala americkej tajnej službe vrámci utajovaných transportoch osôb podozrivých z terorizmu svoj vzdušný priestor, civilné a vojenské letiská. V októbri 2003 vzlietol Gulfstream V jet registrovaný pod číslom N379P z letiska vo Washingtone, po medzipristátí v Českej republike a Rumunsku zamieril do Jordánska, kde vyzdvihol muža jemenského pôvodu Muhammada Bašmiláha a nezákonne ho previezol do utajovanej americkej väznice v Afganistane. Poľská prokuratúra potvrdila v septembri 2008 tvrdenia, že na území Poľskej republiky sa v rokoch 2002 až 2006 nachádzalo tajné zariadenie americkej Ústrednej spravodajskej agentúry (CIA). Existenciu trestaneckého tábora CIA v Strednej Európe potvrdilo aj dvojstránkové memorandum poľskej tajnej služby, ktoré spísali koncom roka 2005. Tajné centrum zriadili po uzavretí americko-poľskej dohody o boji proti terorizmu v roku 2002. Americká CIA zadržiavala podozrivých z terorizmu v tajnej väznici blízko dediny Szymany na severovýchode Poľska. Vyšetrovateľ Rady Európy Dick Marty uviedol vo svojej správe z júna 2007, že poľská väznica bola súčasťou "celosvetovej pavučiny" slúžiacej Washingtonu na zadržiavanie a nelegálne presuny podozrivých po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Podľa Martyho sa rovnaká zariadenie CIA nachádzalo aj v Rumunsku.

V roku 2007 zverejnilo šesť humanitárnych organizácií správu, ktorá okrem iného obsahovala aj menný zoznam 39 ľudí unesených a celé roky zadržiavaných v tajných koncentračných táboroch CIA po celom svete. Držanie troch z nich priznala vo svojom vyhlásení aj vláda USA. Dokument priniesol svedectvá bývalých väzňov, ktoré potvrdili, že v zariadeniach CIA, kde sa používali nátlakové formy vypočúvania, boli väznení aj rodinní príslušníci podozrivých, vrátane detí. Správa opisovala prípad z roku 2002, kedy pakistanské bezpečnostné zložky uväznili Jusafa al-Chálida (9) a jeho brata Abeda al-Chálida aby tak mohli vydierať ich otca Mohammeda, ktorý bol v tom čase na úteku. Chlapcov strážcovia týrali odopieraním potravín, vody a spánku, na telá im hádzali mravcov a iných hmyz, aby ich tak zastrašili a prinútili vyzradiť skrýšu ich otca. Tlačová správa Bieleho domu z marca 2003 potvrdila, že deti boli mučené aj americkými agentmi prítomnými pri výsluchu. Priam desivo vyznieva v tomto kontexte vyhlásenie americkej šéfky diplomacie Condollezzi Riceovej, ktorá 22. mája 2008 vyhlásila, že tvrdé vyšetrovacie metódy, spojené z mučením a ponižovaním ľudskej dôstojnosti sú v súlade z americkým právom a v záujme bezpečnosti USA.

Lekárske prehliadky osôb, ktorých v rokoch 2001 - 2008 zadržiavala americká armáda vo väzniciach Abú Ghrajb v Iraku a tábore Guantánamo na Kube, preukázali známky mučenia a zneužívania. Mnoho z bývalých väzňov trpelo vážnymi fyzickými a psychickými problémami. Jeden z irackých väzňov dostával elektrické šoky a bol opakovane znásilnený železnou tyčou. Ďalšieho väzňa nútili americkí vojaci nosiť ženské spodné prádlo a predvádzať sa v ňom dozorkyniam. Iní zajatci boli pripútaní nohami k podlahe a ruky mali spútané v blízkosti brady. Vždy, keď začali driemať alebo zaspali, dostali sa do takej polohy, ktorá ich okamžite prebudila. Na sebe mali len plienky. Podľa interných dokumentov považovala CIA túto praktiku za najúčinnejší spôsob, ako vymámiť zo zajatcov požadované informácie, keďže nedostatok spánku nahlodával ich vôľu, no spôsoboval im spomedzi používaných metód ešte relatívne najmenšiu ujmu. Okrem odopierania spánku CIA za Busha používala aj hádzanie o stenu. Desiatky týraných väzňov preukazovalo syndrómy postraumatických stresovým stavom a trpelo sexuálnymi problémami.

Podľa správy amerického Senátu zverejnenej v roku 2008, sa civilní spolupracovníci Donalda Rumsfelda zaujímali o nekonvenčné metódy a kruté spôsoby vypočúvania od prvých dní GWT. Vojenský aj civilný sektor americkej administratívy nariaďoval svojim podriadením využívanie takých metód výsluchu ako je nasadenie psov, nútená nahota či dlhé obdobie státia. Podľa senátorov za Demokratickú stranu vyšetrovanie vyvrátilo argument administratívy Georga Busha, že udalosti v irackej väznici Abú Ghrajb boli len dôsledkom zlyhania niekoľkých jednotlivcov. Naopak, udalosti boli dôsledkom premyslenej stratégie vysokých civilných predstaviteľov ministerstva obrany, ktorí sa snažili získať spravodajské informácie po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. "Vysokí predstavitelia americkej vlády získavali informácie o agresívnych technikách výsluchu, ohýbali právo, aby vytvorili dojem ich legálnosti a schválili ich nasadenie proti zadržiavaným," uviedol demokratický senátor Carl Levin. Správa opisovala vypočúvania, ktoré viedli agenti Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) a Ústrednej spravodajskej služby (CIA) v tajných väzniciach po celom svete.

Pred senátnym výborom vypovedal vtedajší hlavný právnik Pentagonu William Haynes, ktorý sa podľa správy už v júli 2002 zaujímal o ostré metódy výsluchu. Keď potom spolu s bývalým šéfom právneho oddelenia Bieleho domu Albertom Gonzalesom v septembri 2002 navštívil Guantánamo, veliteľ základne o mesiac nato požiadal svojich nadriadených o povolenie nasadenia tvrdších techník výsluchu. Haynes a ďalší civilní predstavitelia Rumsfeldovej kancelárie začali v júli 2002 skúmať metódy ako "waterboarding" (Pri waterboardingu sa väzňovi pripútanému k šikmej doske polieva zakrytá tvár vodou, a vyvoláva sa tak u neho pocit, že sa topí), nedostatok spánku, zmyslovú depriváciu, nasadenie psov, nútenú nahotu či dlhé obdobie státia. Donald Rumsfeld schválil nasadenie konzervatívnych metód v decembri 2002.

Vojaci systematicky púšťali hlasnú, prevažne rockovú hudbu stovkám zadržiavaných osôb v Iraku, v Afganistane a na základni Guantánamo. Zvukový útok na psychiku väzňov niekedy trval až 20 hodín denne, a mohol pokračovať celé týždne či mesiace. Väzeň Binjám Muhammad, neskôr väzeň amerického tábora Guantánamo, zažil mučenie hudbou v takzvanej Tmavej väznici CIA v Afganistane.  "Hlasná hudba, (Eminemov) Slim Shady a Dr. Dre hrali 20 dní. Počúval som ich znovu a znovu bez prestávky. CIA pracovala na ľuďoch dňom i nocou. Mnohí prišli o rozum," povedal Muhammad svojmu právnikovi. Niektorí z jeho spoluväzňov v zúfalstve z neprestajného hluku údajne kričali a udierali hlavou do steny. Viacerí, ktorí vyrástli v Afganistane počas vlády Talibanu, sa pritom stretli s hlasnou rockovou hudbou vôbec po prvý raz. Podľa záznamov FBI potreboval jeden z vyšetrovateľov na Guantáname na zlomenie väzňov len štyri dni. Jeho stratégia pozostávala zo 16 hodín hlasnej hudby a svetla, po čom nasledovali štyri hodiny ticha a tmy.  "Je to pocit, ako keby ste sa dostávali mimo seba. V takom prostredí už nie ste schopný formulovať vlastné myšlienky," vysvetlil účinky hudobného mučenia Donald Vance z Chicaga, ktorého armáda takmer 100 dní zadržiavala pre podozrenie z predaja zbraní teroristom. Jeho malá cela bola údajne vybavená reproduktorom s kovovou mrežou, z ktorého takmer neprestajne zneli hardrockové rytmy, ďalšie dva veľké reproduktory boli na chodbe. Vance tvrdil, že v ňom neustály hluk vyvolával myšlienky na samovraždu. V chladnej cele nemal žiadnu deku ani plachtu, na ktorej by sa mohol obesiť. 

Americká armáda zadržiavala ešte v roku 2009 vo svojich väzniciach v Iraku 25 tisíc ľudí, z nich 860 malo menej ako 16 rokov. 83 percent väzňov boli sunniti a 16 percent tvoria šiiti. Egypťania, Iránci, Saudi a Sýrčania boli medzi 280 cudzincami väznenými americkou armádou v Iraku. V krajine boli prevádzkované dve oficiálne americké väznice, jedna na základni Cropper pri Bagdade, ďalšia v tábore Bucca pri juhoirackom prístavnom meste Umm Kasr.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ