KATALOG FIRIEM

Teroristický útok proti Spojeným štátom Americkým a zároveň najväčší teroristický útok v dejinách si vyžiadal viac ako tri tisíc obetí na ľudských životoch. Na teroristickom sprisahaní sa zúčastnilo devätnásť členov islamskej organizácie Al-Kájda. Až pätnásť teroristov pritom pochádzalo zo Saudskej Arábie.

Štyri komerčné lietadlá uniesli teroristi pomocou malých vreckových nožíkov. Dve Lietadlá narazili do veží Svetového obchodného centra v New Yorku, čo spôsobili ich kolaps. Tretie lietadlo narazilo do budovy vedenia Ministerstva obrany USA - Pentagónu vo Virgínii. Štvrté lietadlo sa zrútilo do neobývanej oblasti v Pensylvánii.

Teroristické útoky si okrem devätnástich samovražedných útočníkov vyžiadali takmer tri tisíc obetí na ľudských životoch. Smrť v budovách WTC našlo spolu 2750 ľudí (identifikovať podarilo 1624 osôb), v Pentagone zahynulo 125 ľudí. Obete v unesených lietadlách sa štatisticky evidujú v počte 87 pre let č. 11, 59 pre let č. 77, 40 pre let č. 93 a 59 pre let č. 175.

11. septembra 2001 zahynulo pri výkone služby 319 požiarnikov, 50 príslušníkov polície.

Laboratóriá, ktorým bola zverená identifikácia tiel pracovali s vyše 12-tisícmi pozostatkov, niektoré veľké iba ako úlomok kosti či zubu. Viac ako 7,5 roka po teroristických útokoch sa podarilo identifikovať ďalšiu z obetí vtedajších útokov. Telesné pozostatky, ktoré sa našli pod troskami, patrili 54-ročnému mužovi, ktorý pracoval ako čistič okien v reštaurácie na najvyššom poschodí Severnej veže World Trade Center.

Psychologický dopad teroristických útokov bol ohromujúci. Boli vypracované štúdiá amerických psychológov, ktoré došli k záveru, že Newyorčania podliehali po 11. septembri 2001 dvakrát častejšie depresiám než bežní Američania. U mnohých bol diagnostikovaný posttraumatický stres, ktorý psychológia definovala až ako následok vojny vo Vietname. Podľa hĺbkových štúdií, prežilo  v deň tragédie, až trinásť percent obyvateľov New Yorku, akútnu paniku a záchvat strachu, pocit ohrozenia vlastnej existencie. Štúdiá potvrdila aj Newyorská akadémia medicíny.

Ciele teroristických útokov predstavovali americkú hegemóniu po obchodnej a vojenskej stránke. Dve veže Svetového obchodného centra boli ikonami Manhattanu, ktoré reprezentovali ekonomický úspech USA. Pentagón ako sídlo Ministerstva obrany USA a hlavné veliteľstvo ozbrojených síl bolo strediskom najsilnejšej mocnosti svojej doby . Lietadlo letu č. 93 malo zasiahnuť politických symbol krajiny, Biely dom alebo Kapitol.

Komplex Svetového obchodného centra (World Trade Center - WTC) na južnom Manhattane, tvorilo niekoľko budov. Jeho symbolom sa stala dvojica mrakodrapov (twens - dvojičky), ktoré boli svojho času najvyššími budovami sveta. Dva 411,43 metrov vysoké hranoly južnej a severnej veže boli dostavané v roku ???. Tvorilo ich 110 poschodí s 817520 m/2 administratívnej plochy.

Odhadovalo sa, že teroristické útoky z 11. septembra 2001 spôsobili len New Yorku finančnú škodu za vyše 40 miliárd dolárov. V tejto astronomickej sumebolo zahrnuté vyčistenie zbúraniska, prebudovanie podzemných chodieb a metra. Odvoz 1,3 milióna ton železa, betónu a ostatného znehodnoteného materiálu a vyčistenie miesta, kde stáli „dvojičky”, stálo 7 miliárd USD.

Ekonomický dopad teroristických útokov na ciele v USA bol zrejmý už v prvých hodinách. Obchod sa takmer zastavil. Kompenzácia strát amerických leteckých spoločností, ktoré nemohli niekoľko dní lietať, a kompenzácia strát pre rodiny a pozostalých obetí tragédie bola rozvrhnutá vo výške 13,6 miliárd dolárov v rokoch 2001 až 2006. Z prvého balíka peňazí, ktoré poskytol Kongres americkému prezidentovi bezprostredne po 11. septembri 2001, pre boj s terorizmom (40 miliárd USD), rozdelil Biely dom medzi: ministerstvo obrany 17 miliárd USD, mesto New York 11 miliárd USD a 10 miliárd USD pre potreby domácej bezpečnosti.

V New Yorku a konkrétne vo WTC sídlilo niekoľko spoločností s celosvetovou pôsobnosťou a dosah tragických udalostí sa preto pomerne rýchlo premietol aj do oblasti financií, najmä poisťovníctva. Medzi prvými informáciami z New Yorku sa objavili aj prvé obavy poisťovní z USA, ale i z Európy. Oprávnene sa domnievali, že náhrada škôd po teroristických útokoch v USA dosiahne niekoľko miliárd dolárov. Aj najväčšia svetová poisťovňa, mníchovská Rück, vyslovila obavy z veľkého finančného zaťaženia (Náraz lietadiel bol zámerným útokom a teroristické činy patrili do súboru udalostí krytých poisťovňami v USA). Vyššie uvedené skutočnosti stále za masívnym prepadomich akcíí, vrátane akcií gigantov, ako Generali, Munich Re., Allianz a Swiss Re.

Obchodník z nehnuteľnosťami Larry Silverstein získal budovy “dvojičiek“ do dlhoročného prenájmu na 99 rokov v auguste 2001, necelé dva mesiace pred ich zničením. Z poistnej výplaty 4,6 miliardy USD a dlhopisov 3,4 miliardy USD zinkasoval Silverstein celých 62 percent. Mesto pre neho navyše znížilo nájomné za pozemok, ktoré sa už niekoľko mesiacov po útoku zmenilo na obrovské stavenisko. Ťažká technika stavebných mechanizmov pritom ešte v októbri 2006 objavila na pozemku torzo jednej z obetí teroristického útoku.

Stavitelia veže mali dostať od poisťovne len 1,5 miliardy dolárov, čo je len o niečo viac, ako boli náklady na postavenie centra v 70. rokoch. Tie dosiahli 1,3 miliardy dolárov. Len tesne pred pádom „dvojičiek” však tieto budovy ohodnotili na 5 miliárd.

V čase útoku na USA sa na druhej strane Atlantiku, po viac ako ročnej letovej prestávke spôsobenej tragickou haváriou (↑25.7.2000), pripravoval na svoj skúšobný let vynovený Concord. Teroristický útok na základňu svetového obchodu vo výškových budovách WTC však postihol aj Concord. V budovách WTC zahynulo 40 pravidelných zákazníkov a stovky ďalších osôb, ktorí Concord využívali pri svojej práci.

Zoznam teroristov

Lietadlo letu č. 11 : Mohammad Atta, Waleed Alshehri, Wail M. Alshehri, Abdulaziz Alomari, Satam Al Suqami.

Muhammad Atta, údajný vodca teroristickej skupiny, sa narodil v guvernáte Kafr al-Šajch v roku 1968. V roku 1990 vyštudoval strojnícku fakultu na Káhirskej univerzite. V roku 1992 odcestoval do Nemecka, kde pokračoval v štúdiu stavebného inžinierstva. V roku 1999 získal magisterský titul a zapísal sa na doktorandské štúdium. Podľa jeho učiteľov a profesorov to bol talentovaný študent. Egyptský opozičný denník al-Wafd priniesol v októbri 2001 vyjadrenie otca Muhammada Attu, v ktorom tvrdil, že sa deň alebo dva dni po útokoch na budovy WTC a Pentagón, telefonicky rozprával so svojím synom. Odvtedy však o ňom nemal žiadne správy. Podľa jeho ďalších vyjadrení boli doklady a osobné veci jeho syna použité pri útokoch, Atta bol následne unesený a zavraždený. Otec obvinil z udalosti izraelskú tajnú službu Mossad. FBI trvala na tom, že Muhammad Atta riadil jedno z unesených lietadiel, ktoré narazilo do budovy WTC v New Yorku. Ako dôkaz uvádzala videozáznam, na ktorom Atta vchádza na letisko.

Lietadlo letu č. 175 : Marwan Alshehri, Fayez Banihammad, Mohald Alshehri, Hamza al-Ghamdi, Ahmed Al Ghamdi.

Lietadlo letu č. 77 : Khalid al-Mihdhar, Majed Moqued, Nawaf al-Hazmi, Salem al-Hazmi, Hani Hanjour.

Lietadlo letu č. 93 : Ahmed Al Haznawi, Ahmed Alnami, Ziad Jarrah, Saeed Alghamdi.

Chronológia útoku:

• 7:58 - Lietadlo Boeing 767 spoločnosti United Airlines (let č. 175) vyštartovalo z Bostonu do Los Angeles. Na palube sa nachádzalo 56 pasažierov, dvaja piloti, 7-člennou obslužného personálu.

• 7:59 - Lietadlo Boeing 767 spoločnosti American Airlines (let AA-11) vyštartovalo z Bostonu do Los Angeles. Na palube sa nachádzalo 81 pasažierov, dvaja piloti, 9-člennou obslužného personálu.

• 8:01 - Lietadlo Boeing 757 spoločnosti United Airlines let č. 93 vyštartovalo na let z Newarku do San Francisca. Na palube sa nachádzalo 38 pasažierov, dvaja piloti, 5-člennou obslužného personálu.

• 8:10 - Lietadlo Boeing 757 leteckej spoločnosti American Airlines (let č. 77) vyštartovalo z Washingtonu do Los Angeles (Na palube 58 pasažierov, 2 piloti, 4-členná obsluha)

• 8.46 - Boeing 757 leteckej spoločnosti American Airlines nabúral do severnej veže Svetového Obchodného Centra (WTC 1 - World Traid Center ) v New Yorku. Rýchlosťou 790 km/h vletel medzi poschodia 94 až 98, zničil niekoľko bočných nosných konštrukcií. V lietadle bolo 81 pasažierov, jedenásť členov palubného personálu a piati únoscovia. Vodca vražedného komanda Mohhamad Atta (33) zavraždil dvoch členov posádky a nasmeroval lietadlo do výškovej budovy WTC. V budove sa v čase útoku nachádzalo 15-tisíc osôb.

• 9.03 - Lietadlo Boeing 767 leteckej spoločnosti United Airlines (UA 175) vletelo do južnej veže Svetového obchodného centra (WTC 2). Na palube lietadla letiaceho z Bostonu do Los Angeles sa nachádzalo 56 cestujúcich, deväť členov posádky a päť únoscov. Oheň sa šíri neuveriteľnou rýchlosťou a ľudia bezradne skákali z niekoľko sto metrovej výšky do náručia istej smrti.

• 9.04 - Federálny úrad USA pre letectvo s okamžitou platnosťou uzatvára všetky letiská v New Yorku.

• 9.05 - Prezident George Bush bol informovaný o útokoch na Spojené štáty Americké.

• 9.05 - Riaditeľstvo American Airlines sa dozvedelo o únose letu číslo AA 77 letiaceho na trase z Washingtonu do Los Angeles. Na palube bolo 58 pasažierov, šiesti členovia posádky a piati únoscovia.

• 9:15 - Starosta New Yorku Rudolph Giuliani upozornil prostredníctvom médií na možnosť zrútenia veží WTC.

• 9.34 - Federálny úrad pre letectvo (FAA) obdržal správu o únose lietadla Boeing 757 leteckej spoločnosti Unitet Airline (let UA 93). Štvorčlenná teroristická skupina uniesla lietadlo so sedemčlenným personálom a 37 pasažiermi osobami na palube.

  Letový dispečer zachytil núdzové volanie zo štvrtého uneseného lietadla, ktoré sa vtom čase nachádzajúceho nad Pennsylvániou o 9.58 h. Lietadlo vyštartovalo o 8.42 h. Zo San Francisca a únoscovia ho obsadili po necelej hodine letu. Pasažieri sa o úmysloch únoscov dozvedeli prostredníctvom mobilných telefónov a podľa zistených údajov sa pokúsil únoscov premôcť.

• 9:21 - Všetky tunely a mosty v New Yorku boli uzavreté

• 9:25 - Federálny úrad USA pre letectvo navádza všetky vnútroštátne linky na okamžité pristátia

• 9.40 - Boeing leteckej spoločnosti American Airlines let AA 77 narazil do Pentagonu, sídla ministerstva obrany, námorníctva, letectva a veliteľstva americkej armády vo Washingtone. V budove Pentagonu zahynulo okamžite 125 ľudí, na palube lietadla ďalších 64 osôb vrátane piatich teroristov. Únoscovia lietadla Chálid al Mihdhár a Madžíd Mukíd sa dostali na palubu Boeingu aj napriek tomu že pred nástupom do lietadla spustili alarm a boli dodatočne prehľadaný ručným zariadením na detekciu kovov.

• 9:48 – Prebehla evakuácia Bieleho domu a sídla Kongresu USA

• 9:49 - Všetky letiská v USA boli uzatvorené.

• 9.50 - Všetky vnútroštátne lety boli zrušené, transatlantické lety boli presmerované do Kanady.

• 9:58 - Operátor záchranného telefónneho systému bol informovaný pasažierom letu č. 93 o unesení lietadla.

• 9:59 - V dôsledku rozsiahlych požiarov a oslabených vnútorných pilierov sa zrútila južná veža Svetového Obchodného Centra. Dolný Manhattan zahalil obrovský mrak dymu a prachu. V celom meste New Yorku vypukol chaos.

• 10:03 - Pád lietadla letu číslo UA 93 do polí Pensylvánie pri meste Shanksville, 120 km juhovýchodne od mesta Pittsburg. Podľa oficiálnej verzie bol pád dôsledkom vzbury pasažierov proti teroristom. Podľa špekulácií bolo zostrelené vojenským letectvom USA.

• 10:05 - Evakuácia sídla OSN a centrály NATO v Bruseli; USA zároveň uzavreli všetky hraničné priechody s Mexikom.

• 10:09 - Spadla časť jednej z piatich vonkajších hrán Pentagonu. V zničenej časti budovy zahynulo 125 zamestnancov 58 pasažierov letu vrátane únoscov. V Pentagone bolo poškodených 109 878 m2 vnútornej plochy a 21 989 m2 bolo zničených kolapsom poschodí. Náprava škôd a obnova činnosti v poškodenej budove stála 501 miliónov dolárov.

• 10:25 - Pred budovou ministerstva zahraničných vecí vo Washingtone vybuchla bomba ukrytá v úložnom priestore zaparkovaného automobilu. Pri explózii nebol nikto zranený.

• 10:28 - Zrútila sa severná veža WTC. Dolný Manhattan bol ponorený do hustého dymu a prachu. Severná veža (Tower 1) bola zasiahnutá v blízkosti 95. podlažia.

• 13:27 - Vo Washingtone bol vyhlásený stav núdze.

• 14:00 - Na akciových trhoch v USA boli ukončené všetky finančné operácie

• 14:21 - Armáda USA rozmiestnila v okolí New Yorku a Washingtonu D.C. raketový protiletecký systém.

• 14:40 - Prvá tlačová konferencia po katastrofe vedená starostom New Yorku Rudolphom Giulianim.

• 16:25 - Hlavné akciové trhy v USA potvrdili zastavenie obchodovania pre nasledujúci deň.

• 17:25 - Budova WTC č. 7 (47 poschodí) sa v dôsledku rozsiahlych požiarov zrútila k zemi.

• 20:30 - Prezident USA George W. Bush predniesol v televízii svoj prejav k národu.

Vyšetrovanie

Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), rozpútal najväčšiu vyšetrovaciu kampaň v dejinách úradu aj USA. Tisíce ľudí v Spojených štátoch a svete boli v krátkom čase zatknutí, alebo unesení, uväznení v špeciálnych väzenských centrách, vypočúvaní a mučení. K príprave a uskutočneniu útoku sa prihlásila islamská teroristická skupina Al-Kájda.

Nemecká polícia zadržala 15. novembra 2001 v Hamburgu člena teroristickej skupiny, podozrivej z podpory a príprav útokov na USA. Maročan Munir Mutasádik (27) bol obvinený z napomáhania pri príprave útokov. Študent elektroinžinierstva Mutasádik platil členom attovej hamburskej bunky školné účty. Polícia u neho našla záznamové médiá s teroristickými príručkami. Priznal tiež, že sa priatelil s tromi samovražednými útočníkmi, o ich pláne zaútočiť na USA však nič nevedel.

Proces sa začal v októbri 2002. Vo februári 2003 bol Mutasádik odsúdený na 15 rokov väzenia za členstvo v Al-Kájde a za spoluúčasť na zabití takmer tritisíc ľudí. V marci 2004 rozhodol najvyšší súd o opakovaní procesu, ktorý v apríli 2004 Mutasádika z väzby prepustil.

V ďalšom opakovanom procese, z 19. augusta 2005, ho súd v Hamburgu odsúdil na sedem rokov odňatia slobody. Potvrdil tak obvinenia z členstva v teroristickej organizácii, no zbavil ho viny z napomáhania únoscom. Ani toto rozhodnutie však nebolo konečné a Mutasádik bol 7. februára 2006 opätovne prepustený na slobodu.

Prokurátor sa voči oslobodzujúcemu výroku súdu aj tentokrát odvola a nové kolo procesu potvrdilo Mutasádikovu vinu. Za spoluúčasť na útoku a členstve v teroristickej skupine bol 8. januára 2007 odsúdený na pätnásť rokov väzenia.

15. júla 2005 bola v Španielsku odsúdená skupina 24 islamských radikálov, traja z nich, Jesé Luis Galan, Immád Jarkas a Dris Čebli, v spojitosti z útokmi na USA.

6. február 2006 - V USA začal súdny proces s členom teroristickej skupiny a dovtedy jedinou osobou obvinenou z podielu na útokoch z 11. septembra 2001. Francúza marockého pôvodu Zacariasa Moussaouiho (37) zadržal FBI v auguste 2001 v Minnesote, za porušenie imigračného zákona. 11. decembra 2001 ho súd vo Virgínii obvinil zo sprisahania v súvislosti s útokmi na USA. Moussaoui už od svojho zatknutia túžil po treste smrti, ako samozvaný islamský bojovník sa aspoň takýmto spôsobom túžil stať martýrom. Vykrikoval: "Som Al-Kájda. Som terorista." Tvrdil, že mal byť ako pilot uneseného lietadla, súčasťou druhej vlny útokov namierených proti Bielemu domu. Po príchode do súdnej siene hlasno popieral legitimitu súdu i vlastných obhajcov. Sám sa ešte 22. apríla 2005 priznal k sprisahaniu za účelom spáchania teroristického činu, únosu lietadla, zničenia lietadla, použitia zbraní hromadného ničenia a vraždy federálnych zamestnancov. Naďalej však popieral, že by vedel o útokoch naplánovaných na 11. septembra 2001.

Obhajoba argumentovala Moussaouiho duševnou chorobou. Prostredníctvom telemostu vypovedali v procese dve Moussaouiho sestry a imán mešity v Londýne, ktorú navštevoval. Sestry vypovedali z francúzskej psychiatrickej kliniky, kde sa obidve liečili z vážnych psychických ochorení, spôsobených traumou z detstva, keď bola rodina týraná despotickým otcom. Schizofréniu u Moussaouiho potvrdili aj dvaja súdny lekári. Podľa klinického psychológa Xaviera Amadora, trpel Moussaoui navyše paranoidnými sklonmi a bol prenasledovaný utkvelými predstavami. Moussaouiho ako teroristu spochybnil pri svojich výpovediach aj významný člen Al-Kájdy Chálid Šejk Muhammad. Podľa neho nemal Moussaoui sedieť v žiadnom unesenom lietadle, skôr mal byť súčasťou iných plánov, pretože nebol veľmi bystrý a mal zlú povesť. Porota napokon v troch prípadoch, v ktorých obvinenému hrozil trest smrti, rozhodla v pomere 10 : 2, 10 : 2 a 11 : 1. Zacarias Moussaoui bol uväznení v coloradskej Federálnej väznici Supermax.

Zacarias Moussaoui neuspel na začiatku roku 2010 so snahou o anulovanie priznania viny a zrušenie svojho doživotného trestu a Federálny odvolací súd vo Virgínii zamietol argumenty jeho právnych zástupcov, podľa ktorých boli porušené jeho ústavné práva, a potvrdil pôvodný rozsudok. Tvrdil, že priznanie viny je neplatné, pretože americká vláda nevydala utajovaný dôkazový materiál, ktorý by mohol pomôcť pri jeho obhajobe.

„Brat Zacarias Moussaoui nebol súčasťou útoku proti USA. Som si istý tým, čo hovorím pretože som útokmi osobne poveril 19 bratov a brata Zacariasa som nikdy do našej misie nezačlenil. Jeho priznanie o účasti je falošné a každému inteligentnému človeku je jasné, že bolo vynútené nátlakom.“ (Usama Bin Ládin 15 máj 2005)

„ Naštval každého s kým sa dostal do styku. Nedokázal dodržiavať bezpečnostné opatrenia a často konal bezhlavo.“ (Chálid Šejk Muhammad)

Dedičstvo 11. septembra

15. február 2003 - Spoločnosť Lower Manhattan Development Corporation, ktorú poveril guvernér štátu New York George E. Pataki, aby viedla práce v Bode Nula a koordinovala úsilie vrátiť život do oblasti WTC, rozhodla, že zničený komplex nahradí dielo architekta Daniela Libeskinda. Ten vyhral nákladnú súťaž projektov, ktoré by mali WTC nahradiť. Libeskind navrhol, aby sa na veľkej ploche Bodu Nula (viac než 60 tisíc m2) postavil okrem kultúrneho centra, veľkého pamätníka a visutej záhrady gigantický mrakodrap – Veža slobody – vysoký symbolických 1776 stôp (en. Freedom Tower; výška 532,8 m). V roku 1776 totiž USA nastúpili cestu nezávislosti. Bude to zrejme druhý najvyšší mrakodrap na svete, prvým by sa mala stať výšková budova v Dubaji v Spojených arabských emirátoch, ktorá je práve vo výstavbe. V júli 2003 bol povolaný za hlavného architekta David Childs, pričom Libeskind zostal poverený projektovaním vo všeobecnosti naďalej. Výsledok ich spoločnej práce sa verejnosti predstavil v decembri 2003. Náklady odhadli na 1,5 miliardy amerických dolárov. Veža by mala byť sprístupnená prvým nájomníkom v závere roka 2008, pričom práce na celom systéme nového komplexu by mali pokračovať až do roku 2015. Víťaznými projektami pre stavbu pamätníka obetí sa stali diela architektov Michaela Arada a Petera Walkera. Ich práca s názvom Reflecting Absence (Odrážajúc neprítomnosť) počíta s vytvorením presne na miestach, kde stáli veže WTC, dvoch nie príliš hlbokých „nádrží,“ zodpovedajúcich veľkosti strán veží na pôdoryse (63 x 63 m). V týchto nádržiach, obklopených listnatými stromami, budú po vnútorných stranách inštalované mená všetkých obetí, ktorí vo WTC zahynuli 11. septembra 2001 ako i pri teroristickom útoku 26. februára 1993 (6 osôb). Pamätník má navždy odrážať stav absencie a pocitu straty blízkych, ako i samotných budov WTC.

Americká bojová loď USS New York, na ktorej stavbu použili oceľ z trosiek dvojice veží Svetového obchodného centra (WTO), vyplávala 14. októbra 2009 z lodeníc v New Orleanse. Vojenské plavidlo je pomenované na počesť obetí teroristických útokov z 11. septembra 2001. Prvá plavba lode smerovala po rieke Mississippi do Mexického zálivu, okolo Floridy a pozdĺž atlantického pobrežia až do mesta New York.

Plavidlo dlhé 208 metrov, malo vzletovú palubu a prepravnú kapacitu 800 vojakov námornej pechoty. Na stavbu jej provy použili po roztavení približne 7,5 ton ocele zo zrútených dvojičiek WTO. Výstavba USS New York prebiehala v New Orleanse (Spoločnosť Northrop Grumman), ktoré v roku 2005 postihol ničivý hurikán Katrina.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ