Stinger FIM-92 (USA)
Riadená strela FIM-92 Stinger bol operátorom ovládaný mobilný systém protivzdušnej obrany, určený k ochrane pozemných jednotiek pred vzdušnými útokmi lietadiel, či helikoptér. Zásobník obsahoval jednu strelu typu SAM (Surface-to-Air - strela zem vzduch). Riadená strela Stinger obsahovala pasívne infračervené navádzanie.

Zbraň bola vyrábaná v Spojených štátoch Amerických od roku 1981 firmou Raytheon Missile Systems Company (General Dynamics) a taktiež v licencii firmou EADS, ktorá mala svoje sídlo v Nemecku. Strela Stinger bola zaradená do výzbroje armád 29 krajín mimo USA. Vyrobených bolo okolo 70000 systémov FIM 92 Stinger.
História
Vývoj striel Stinger začal vo firme General Dynamics v roku 1967, pod výrobným označeným Redeye II. Projekt bol na ďalší vývoj prevzatý americkou armádou pod pod označením FIM-92 v roku 1971. Pre technické problémy, ktoré zdržali testovanie sa uskutočnilo prvé odpálenie až v roku 1975. Výroba FIM-92A, ktorý mal nahradiť FIM-43 Redeye, začala v roku 1978. Od roku 1983 bola vyrábaná aj zdokonalená verzia FIM-92B s novým hľadáčikom. Výroba oboch typov A,B skončila v roku 1987 s 16000 vyrobenými kusmi. Náhrada v podobe FIM-92C, ktorá bola navrhovaná od roku 1984, sa začala vyrábať od roku 1987. Prvé kusy boli pre potreby frontových jednotiek doručené v roku 1989. FIM-92C boli vybavené elektronickým preprogramovateľným systémom, ktorý umožňoval upgrady. Neskôr boli vyrábané zlepšené verzie D a od nej odvodená G. Prvé dodávky FIM-92E sa uskutočnili v roku 1995. Nový senzor a software, vylepšil parametre v boji proti menším a nízko letiacim cieľom. Upgrade software v roku 2001 bola navrhnutá ako verzia F. Dostrel sa zväčšil na 7600m.
Bojové nasadenie
Prvé bojové nasadenie rakiet Stinger sa uskutočnilo 21. mája 1982, počas Falklandskej vojny medzi Veľkou Britániou a Argentínou. Vojaci britských špeciálnych jednotiek (SAS) boli vybavení 6 strelami, hoci nedostali takmer žiadne inštrukcie na používanie systému. Jediný príslušník, ktorý absolvoval tréning v používaní systému a mohol školiť ďalších vojakov zahynul ešte pred ich nasadením pri havárii helikoptéry 19. mája 1982. Prvý odpálený Stinger zostrelil napriek týmto skutočnostiam argentínske lietadlo Pucará.
Dôležitú úlohu zohrali strely Stinger v afganskej občianskej vojne. Nasadenie sovietskych vrtuľníkov Mi-24 bolo spočiatku pre povstalcov veľmi nepríjemné. Prevaha moderných vrtuľníkov na afganskom fronte Studenej vojny, bolo v konečnom dôsledku aj zámienkou, ktorý proklamoval americký zbrojársky koncert Raytheon, ako hlavný dôvod finančnej podpori afganských povstalcov. Militantné islamské kruhy obdržali prostredníctvom lobingu senátora Chralesa Wilsona a CIA stovky kusov najmodernejších striel Stinger, za ktoré zinkasoval miliardy dolárov. CIA vybavila mudžahídov celkom 500 raketami, ktoré pomohli islamistom v boji proti Sovietskemu zväzu. Rakety boli úspešne použité a po ústupe vojsk ZSSR v roku 1989 ich americká vláda stiahla späť. 16 rakiet sa však dostalo do Iránu, kde bola technológia FIM-92 skopírovaná.
Rakety Stinger boli použité Pakistanom počas Kargilskej vojny, keď jej jeho jednotky zostrelili totuto technológiou helikoptéru Mi-8, lietadlá MiG-21, MiG-27 a poškodili lietadlo Canberra, ktoré sa však dostalo späť na základňu. Od roku 1984 bolo FIM-92 vybavených mnoho bojových lodí US Navy pre bodovú obranu, hlavne vo vodách Stredného východu. V súčasnosti má US Navy jedno oddelenie rakiet Stinger. Námorníci z tohto oddelenia môžu byť umiestnení na rôzne lode v týmoch 2-4 námorníci na loď, podľa požiadavky veliteľov bojových zväzov.
Technické parametre
FIM 92 mohla byť vypálená proti vzdušným jednotkám vzdialeným až 4800m od pozície operátora a vo výške 180-3800m. Odpaľovaná bola z vozidla M1097 Avenger a z M6 Linebacker, ktorý je protivzdušnou variantom M2 Bradley IFV.
Stinger bol odpaľovaný reaktívnym motorom, ktorý dostal strelu do bezpečnej vzdialenosti od operátora, predtým ako príde k zážihu hlavného raketového motora, ktorý zrýchlil raketu na rýchlosť Mach 2,2. Samotná bojová strela s hmotnosťou 3kg bola tvorená priebojnou hlavicou typu "zasiahni-znič" s časovanou nárazovou rozbuškou. Do užívania boli dané tri hlavné varianty, ktoré sa používali: základný Stinger, Stinger s technológiou pasívneho optického hľadáčika a Stinger s preprogramovateľným mikroprocesorom (RMP). RMP bola bežne používaná US Army. RMP mal schopnosť nahrať novú sadu software vďaka zabudovanej pamäti.
|
Technické údaje |
|
|
Pohon: |
Dvojstupňový rak. motor |
|
Dĺžka: |
1,52m |
|
Váha celého systému: |
15,2kg |
|
Váha rakety: |
10,1kg |
|
Priemer rakety: |
70mm s 10mm krídielkami |
|
Kapacita zásobníka: |
1 raketa |
|
Rýchlosť: |
Mach 2,2 (750 m/s) |
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
行星地球空間
فاصله برای سیاره زمین
Priestor pre planétu zem
Planeta terrae spatium
Space for planet earth
Простор за планету Земљу
Космические для планеты Земля
Espace pour la planète terre
Raum für Planet Erde
Espacio para el planeta tierra
Miejsce na planecie Ziemia
ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष
الفضاء لكوكب الأرض
שטח עבור כדור הארץ


