KATALOG FIRIEM

Po úspešnom projekte IPV I bolo 10. septembra 1944 rozhodnuté o výstavbe ďalšieho pancierového vlaku. Práce na jeho výrobe sa začali 18. septembra 1944. Na základe skúseností získaných pri výrobe IPV I bolo zlepšené pancierovanie rušňa (typ 320.2), ktorý mal pancierovanú aj dymnicu. Rovnako ako u IPV I bol na pancierovanie použitý obyčajný kotlový plech s hrúbkou 12 mm, čo znižovalo hodnotu pancierovania. IPV II bol finalizovaný v čase, keď mal IPV I za sebou už prvé bojové nasadenia. Na základe získaných skúseností bolo rozhodnuté o zmene maskovacieho náteru - pôvodný trojfarebný náter, vychádzajúci z kamuflážnych schém tankovej techniky Československej republiky bol vyhodnotený ako skôr demaskujúci, preto bol IPV II kamuflovaný iba jednofarebným tmavozeleným náterom a ako doplnkové maskovanie bola použitá čečina. Vlak vykonal skúšobnú jazdu a ostré streľby na trati Zvolen Krupina.

Skladal sa z: Predsunutý (tykadlový vozeň) - plošinák naložený koľajnicami a iným materiálom, najme ženijným. Slúžil na obranu vlaku pred podmínovaním trate. Aby sa zväčšila jeho vzdialenosť od vlastnej súpravy, bol s ňou spojený tiahlom. Obsluhovala ho ženijná skupina; Delový vozeň (delostrelecká skupina) bol výzbrojený: jeden kanón-kaliber 100 mm a dva ťažké guľomety. Bol to ženijný vagón upravený tak, aby streľba z uvedených zbraní bola dostatočne zabezpečená. Súčasne slúžil ako veliteľský vozeň. Stanovište veliteľa bolo vystrojené zrkadlovým periskopom, vstup do vozňa bol urobený cez brzdovú centrálu. Postavený bol z vozňov radu „U“ s brzdovou centrálov, nastavením bočných stien a zastrešením.

Tri tankové vozne (tanková skupina)plošinové vozne, na ktorých boli naložené tanky vzoru 38 nepojazdné). Tanky boli, výzbroj každého tanku bola: 1 kanón - kaliber 37 mm, 2 guľomety - kaliber 7,63 mm a 1 guľomet veľkokalibrový - 12,7 mm, 1 samopal a každý člen mal tunel severozápadne pištoľ; guľometný vozeň (guľometná skupina) sa skladal z 5 ťažkých guľometov. V tomto vozni bolo stanovište zástupcu veliteľa vlaku. Bol postavený z vozňa „U“ s brzdovou búdkou a zastrešený. Ubytovacia súprava: bola utvorená z krytých vozňov radu „Z“ a skladala sa z 1 vozňa pre kancelárie a ubytovanie dôstojníkov a z 2 vozňov pre ubytovanie mužstva, z kuchynského vozňa so skladom potravín, z vozňa ošetrovne a z muničného vozňa. Táto súprava mala svoj vlastný neopancierovaný rušeň a zostávala pred bojovou akciou v najbližšej železničnej stanici. Početný stav pancierového vlaku bol 75-80 osôb. Zo spojovacej techniky bol pancierový vlak vybavený priebežným telefonickým vedením s poľnými telefónmi, zvonkovým zariadením ovládaným elektricky a zariadením na ovládanie parnej píšťale z každého vozňa. Celá bojová súprava bola vybavená elektrickým osvetlením, napájaným akumulátorovými batériami.

Pancierový vlak Hurban bol od roku 1944 zapojený do bojov SNP. Jednotka patrila do partizánskej skupiny Čapajev. Pancierový vlak bol nasadený na dvoch úsekoch železničnej trate: 1. Hronská Dúbrava-Žiar nad Hronom a 2. Banská Bystrica - Brezno – Heľpa. Veliteľom vlaku bol kpt. útočnej vozby Martin Ďuriš-Rubanský. Posádka vaku bola tvorená 5 dôstojníkmi a 45 poddôstojníkmi, vojakmi a železničiarmi. Ďalších 20 poddôstojníkov, vojakov a železničiarov tvorilo posádku ubytovacieho vlaku. 

IPV II bol prvýkrát bojovo nasadený 04.10.1944 v obci Čremošné. V boji boli poškodené 2 tankové vozne a rušeň, padli dvaja vojaci a traja železničiari boli zranení. Vlak bol presunutý do opravy a na doplnenie posádky do Zvolena. Tu získal 10.10. svoje bojové meno IPV II. Jozefa Miloslava Hurbana (tajný rozkaz veliteľa 1. čs. armády na Slovensku č. 12.069, čl. B-380) a po oprave bol 12.10.1944 opäť nasadený v Čremošnom. 23.10.1944 zasiahol do bojov v priestore Červená Skala, kde poskytoval podporu pri úspešnom protiútoku povstaleckých síl. Ďalšie bojové nasadenie vlaku bolo v Brezne nad Hronom, kde kryl ústup povstalcov smerom na Banskú Bystricu. Samotný vlak ale ustúpiť nemohol, nakoľko trať bola blokovaná vykoľajenými a poškodenými vozňami zo zrážky dvoch vlakov. 25.10.1944 sa vlaku podarilo dostať do Slovenskej Ľupče a pohybovala sa po trati smerom na Diviaky. Bojovú činnosť v povstaní zakončil vlak na stanici Horný Harmanec (dnes stanica Harmanec - Jaskyňa) 27.10.1944, keď ho posádka po znehodnotení zbraní a ďalšej výstroje opustila a ustúpila do hôr. Vlak bol obsadený Nemcami a presunutý do Milovíc, kde slúžil na výcvik osádok pancierových vlakov. Pravdepodobne nebol až do konca vojny bojovo nasadený. Po skončení vojny bol spolu s IPV I a III (a ďalšími koristnými vlakmi) zaradený do Práporu obrnených vlakov a bojovo nasadený na zabezpečenie pohraničia (Sudety) v mesiacoch jún a júl 1945. K 10.10.1947 bol IPV II zaradený do roty motorových obrnených vlakov tohto práporu. Prápor bol zrušený v roku 1955, vrátane používanej techniky. 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ