KATALOG FIRIEM

Univerzálne použiteľné zariadenie na automatické spracovanie údajov. V minulosti však slúžil na to, aby človeku pomohol zrealizovať výpočty.

Jediná pomôcka, ktorá počtárom minulosti uľahčovala prácu, bola tabuľka dopredu vypočítaných hodnôt. Najstaršia takáto dochovaná tabuľka pochádza zo 17. storočia pred naším letopočtom. Neskoršia doba priniesla dômyselnejšie tabuľky, ktoré pomáhali hvezdárom vypočítať dráhy nebeských telies. Išlo hlavne o tabuľky druhých a tretích mocnín a trigonometrických funkcií. Vek najstaršej zachovanej mechanickej pomôcky Abakusu, ktorý slúžil na uľahčenie počítania, sa odhaduje na 5 000 rokov. Drevená alebo hlinená doštička, v ktorej boli vyryté jarčeky a v nich sa posúvali kamienky bola používaná Starom Grécku, Ríme, Japonsku a v Číne. Prvou sofistikovanou pomôckou pri výpočtoch boli Napierove kocky, (na obrázku), ktoré používal škótsky matematik John Napier na konci šestnásteho storočia. Pri počítaní pomocou napierových kociek sa na dve strany obdĺžnika, alebo štvorca, zostavili čísla ktorých súčin sme chceli vypočítať. Potom sa na miesto so súradnicami daných cifier umiestnila kocka s ich súčinom. Po zostavení celého obdĺžnika stačilo urobiť súčet cifier po diagonále a poprípade pričítať prenos z predchádzajúceho súčtu. Tento významný matematik - John Napier je však autorom ešte jedného vynálezu, ktorý umožnil mechanizovať výpočty. Týmto vynálezom je logaritmické pravítko. (Princíp tejto mechanickej pomôcky spočíva v nahradení súčinu súčtom s využitím logaritmov, pretože platí: log (axb) = log a + log b a tiež platí: log (a/b) = log a - log b)

Wilhelm Schickard postavil roku 1623 prvý mechanický počítací stroj. Pomôcka slúžila na sčítavanie a odčítavanie šesťciferných čísel. Významný francúzsky filozof, matematik, fyzik a konštruktér Blaise Pascal zostrojil v roku 1642 počítací stroj pre svojho otca, ktorý pracoval ako účtovník. Mal 19 rokov a jeho stroj „Pascalina“, ktorý slúžil ako prostriedok na jednoduché mechanické sčítavanie a odčítavanie čísel. Ďalšie zlepšenie priniesol v roku 1673 nemecký filozof a matematik Wilhelm Gottfried von Leibnitz. Jeho prístroj dokázal čísla aj násobiť, deliť a dokonca aj počítať s odmocninami. Postavil tak základ celej generácie mechanických počítacích strojov. Prvým mechanickým kalkulátorom, určeným pre potreby širokej verejnosti, bol až Aritmometer, ktorý si dal patentovať Charles Xavier Thomas de Colmar v roku 1820.

V roku 1801 predstavil francúzsky vynálezca Joseph Marie Jacquard tkáčsky stroj, v ktorom sa tkaný vzor vytváral pomocou dierkovaných kartičiek. Ihly prechádzali systémom dier na kartónových kartách, preťahovali nite a tak tkali látku. Umiestnenie dier na kartách určovalo vzor materiálu, preto na výrobu nového návrhu stačilo tkáčom vytvoriť novú súpravu kariet. Jacquard predviedol svoj tkáčsky stroj priemyselníkom na svetovom trhu v Paríži v roku 1801. V priebehu 10 rokov sa predalo vyše 100 000 kusov tohto tkáčskeho stroja i napriek silnému odporu tkáčov, ktorých tento stroj pripravil o prácu. Technológiu Jacquardovho stroja v roku 1834 použil Charles Babbage, na vylepšenie svojho diferenčného stroja (angl. Difference Engine) na analytický stroj (angl. Analytical Engine). Podnetom pre navrhnutie stroja boli časté chyby, ktoré sa nachádzali v logaritmických tabuľkách. Pôvodný diferenčný stroj mal teda na princípe newtonových diferenciálnych rovníc tabelovať logaritmy a trigonometrické funkcie aproximovaním polynomických funkcií. Analytický stroj však už mal byť programovateľný. Mal byť poháňaný parným motorom a rozmery 30x10 metrov. Vstupom pre zadávanie programov mali byť perforované štítky a výstupom tlačiareň, ploter kriviek a zvonček. Stroj mal tiež výsledok raziť na ďalšie štítky aby mohli byť neskôr znovu načítané. Počítal v desiatkovej sústave s číslami s pevnou rádovou čiarkou a mal dokonca i pamäť pre 1 000 čísel, z ktorých každé mohlo mať 50 platných cifier. Stavba stroja bola nákladná preto Babbage požiadal o pomoc vládu. Potom čo projekt vládu stál 17 000 libier a stále nebol hotový, prestala sa oň zaujímať. Väčšina ľudí neprikladala novému stroju žiaden význam. Jednou výnimkou však bola komtesa Ada Augusta Lovelace legitímna dcéra Lorda Byrona, ktorá s Babbageom úzko spolupracovala. Navrhla niekoľko programov pre tento stroj, a preto je považovaná za prvého programátora na svete. Analytický stroj však nikdy nebol dokončený, pretože mechanické zariadenia požadovali presnosť a technológie, ktoré neboli v 19. storočí dostupné. Po preštudovaní Babbageových pamätí skonštruoval v roku 1843 Georg Scheutz a Edvard Scheutz vlastný diferenčný stroj.

Prvý skonštruovaný stroj založený na elektomechanickom princípe, ktorý používal pre vstup dierne štítky zostrojil Herman Hollerit v roku 1890. Ručne dierované štítky sa vkladali do matrice a ich dierky určovali prechod elektrického prúdu. Spoločnosť založená Hermanom Holleritom sa neskôr stala jadrom firmy IBM. V roku 1886 skonštruoval James Thomson analizátor, ktorý na princípe analógie meranej veličiny a mechanického posunu umožnil zobrazenie hodnoty meranej veličiny. Na základe tejto úvahy Vannevar Bush zostrojil v roku 1930 prvý univerzálny dovtedy najpresnejší počítací stroj s názvom diferenciálny analyzátor (Differential analyser). Stroj dokázal riešiť diferenciálne rovnice s osemnástimi nezávislými premennými. Rozšírenie elektrického prúdu umožnilo zostrojenie analytických strojov, ktoré pracovali na princípe analógie meraných veličín a veľkosti prúdu a napätia (čím väčšie číslo tým väčší prúd a naopak).

Generačné delenie počítačov

● Nultá generácia

Za počítače nultej generácie sa považujú elektromechanické počítače, ktorých základom bol elektromagnetické relé. Tieto počítače dokázali riešiť sto operácií za sekundu, čo zodpovedalo pracovnej frekvencii okolo 100 Hz.

Nevýhodou releových počítačov boli veľké rozmery, veľká hlučnosť. Nevýhodou bolo tiež to, že sa mechanické časti elektromagnetického relé opotrebovávali trením. Na chladenie bolo potrebných niekoľko ton ľadu denne.

● Prvá generácia

Za počítače prvej generácie sa označujú počítače zkonštruované pomocou elektronickej súčiastky, ktorá sa volá vákuová elektrónka.

● Druhá generácia

Skriňové počítače

● Tretia generácia

Počítače tretej a vyšších generácií sú vybudované na integrovaných obvodoch, ktoré na svojich čipoch integrovali veľké množstvo tranzistorov.

● Štvrtá generácia bola zastúpená nástupom osobných počítačov.

Desktop

Tower

Miniaturizácia integrovaných obvodov

Mikroprocesor

MOS pamäť

Dátové komunikácie

Modemy

Floppy disky

Hard disky

Mikropočítače

Programové aplikácie

Rozšírenie operačných systémov

● Piata generácia

Piata generácia počítačovej techniky predtstavovala radu prenosných zariadení.

Notebook

Laptop

Chronológia vývoja IT:

1936 - Prvý programovateľný počítač zostrojil Konrad Zuse v roku 1936. Počítač pracoval v dvojkovej sústave a dokázal pracovať s číslami s pohyblivou rádovou čiarkou. Programoval sa prostredníctvom pásky – perforovaného kinofilmu. Počítač pracoval na elektromechanickom princípe s kolíkovou pamäťou na 16 čísel. Vzhľadom k tomu, že Zuse nepoznal práce Babbaga, nezakomponoval do počítača podmienené skoky. Jeho projekt bol veľmi nákladný no podarilo sa mu ho dokončiť za pomoci príspevkov jeho priateľov. Po dokončení predviedol počítač vláde, ktorá uvolnila prostriedky na stavbu ďalších troch vylepšených modelov, Z2, Z3 a Z4 (pozri : Z1 v roku 1938).

1936 - Alan M. Turing publikoval článok, v ktorom opísal plán projektu univerzálnej elektronickej kalkulačky s názvom Turingov stroj. Počítadlo malo byť schopné vyriešiť ľubovoľnú výpočtovú a logickú operáciu. Napriek tomu, že stroj nebol nikdy zostrojený jeho myšlienka sa použila na zostrojenie neskorších počítačov.

1937 - Howard Aiken navrhol elektromechanické zariadenie nazvané automaticko-sekvenčná kalkulačka (angl. Automatic Sequence Controlled Calculator). Nový návrh predpokladal prenos informácii elektrickou cestou miesto mechanickej, čím sa mal podstatne skrátiť čas a zvýšiť presnosť výpočtu. Svoj návrh predložil predsedovi firmy IBM, ktorá financovala zostrojenie počítača, ktorý bol neskôr nazvaný MARK 1.

1937 - Claude Shannon demonštroval, že boolova algebra sa dá riešiť použitím elektromagnetického relé.

1938 - Konrad Zuse dokončil prvý experimentálny model počítača V1, ktorý bol neskôr premenovaný na Z1. Počítač pracoval s číslami v dvojkovej sústave s pohyblivou rádovou čiarkou (16 bitov mantisa a 7 bitov exponent a jeden znamienkový bit). Dáta mohli byť vložené pomocou diernych pások alebo numerickou klávesnicou. Výsledok bol zobrazovaný pomocou elektrických lámp.

1939 - John V Atanasoff a Clifford Berry skonštruovali počítač Atanasoff-Berry Computer skrátene ABC. Projekt financovala grantom 650 USD americká štátna univerzite v Iowe. Počítač bol vlastne 16 bitovou plne elektronickou sčítačkou realizovaná pomocou 300 elektróniek. Počítač sa nikdy nepoužíval ale jeho architektúra bola použitá v ďalších počítačoch.

1941 - Konrad Zuse skombinoval svoju mechanickú pamäť s novou aritmetickou jednotkou na báze elektromagnetického relé (200 kusov). Tento experimentálny projekt bol nazvaný Z2. Ešte v ten istý rok však zostrojil ďalší model svojho počítač Z3, ktorý bol prvým plne funkčným digitálnym počítačom. Tvorilo ho až 2 600 elektromagnetických relé. Jedna polovica týchto relé tvorila výpočtovú jednotku a druhá polovica slúžila ako pamäť. Počítač dokázal vykonať 50 aritmetických operácií za minútu.

1942 - Konrad Zuse predstavil posledný model série Z - počítača Z4, ktorý bol použitý na výpočet aerodynamických charakteristík smerového krídla lietadiel. Model predstavoval malé technologické vylepšenie oproti Z3.

1943 - Howard Aiken a Grace Hopper dokončili počítač MARK 1, ktorý používal pri svojich výpočtoch 23 pozícii, mal 72 aritmetických pamäťových registrov (operačnú pamäť) na sčítanie a ukladanie čísel a 60 ručných kľúčov (statická pamäť) na vkladanie konštánt. Vstup sa uskutočňoval nastavovaním ručných kľúčov alebo zo štandardných diernych štítkov, výstup pomocou elektrického písacieho stroja alebo dierovaním do štítkov. Počítač pracoval v desiatkovej sústave s pevnou rádovou čiarkou. Mark 1 dokázal sčítať dve čísla za 0,3 s, vynásobiť ich za 6 s a vypočítať hodnotu sínusu daného uhla do jednej minúty. Stroj pracoval plných 15 rokov na Harvardskej univerzite a mal mnohostranný význam. Bol teda prvým operačným počítačom. Počítač mal dĺžku 10,6 metra a výšku 2,6 metra, vážil 5 ton, bol zhotovený z 800 000 súčiastok a obsahoval 497 míľ drôtu.

Britská tajná služba zadala inžinierovi Tommy H. Flowersovi z britských telekomunikácií objednávku na počítač, ktorý by dokázal rozlúštiť nemeckú šifru Enigma. Výsledkom bol počítač COLOSSUS - Mark 1.

1944 – Britskí špecialisti prelomili nemeckú šifru za pomoci zdokonalenej verzie počítača COLOSSUS - Mark 2.

1. február 1946 – ENIAC, prvý elektronický počítač na svete oficiálne spustili do prevádzky v USA.. John Presper Eckert, John William Mauchly, Herman Goldstine a Alan M. Turing skonštruovali prvý univerzálny plne elektronický počítač s názvom ENIAC (Electronic Numerical Integrator and Computer). Tento počítač mal rozlohu 140 metrov štvorcových, vážil takmer 40 ton, obsahoval 18 000 elektróniek, 1 500 relé, 10 000 kondenzátorov, 7 000 odporov. Programovanie počítača spočívalo v prepájaní drôtov a nastavovaní prepínačov. Bez prestávky mohol byť zapnutý iba jednu hodinu, počas ktorej bol schopný vykonať toľko operácií, koľko by Aikenov mechanický počítač Mark 1 vykonával celý týždeň. Počítač bol teda zhruba 2000 krát rýchlejší. (Viac: Samostatná kapitola: Register AZ / E / Eniac)

1947 - Howard Aiken zostrojil čisto reléový počítač Mark 2 (13 000 relé). Počítač pracoval v dvojkovej sústave s číslami s pohyblivou desatinnou čiarkou. Mal operačnú pamäť na 100 čísel s desiatimi platnými číslicami. Sčítanie trvalo 0,125 s a násobenie priemerne 0,25 s.

1947 - John Von Neumann navrhol vlastnú schému počítača, spočívajúci na myšlienke aby sa program i dáta ukladali do rovnakej pamäte. Počítača EDVAC (Electronic Discrete Variable Automatic Computer), zostrojený na tejto báze, ponúkol možnosť nahrávania príkazov pomocou diernych štítkov priamo do pamäte. Jeho myšlienku začali realizovať v roku 1947 Eckert a Mauchly. Edvac však už obsahoval i tranzistory, ktoré boli objavené na konci roka 1947.

1947 - Frederic C. Williams a Tom Kilburn, zostrojili prvú pamäťovú trubicu „Williams Tube“, ktorá umožňovala náhodný zápis a čítanie. Táto trubica bola prvou pamäťou typu RAM (Random Access Memory) .

1948 - Maurice Wilkes a Frederic C. Williams na základe Von Neumanovej schémy navrhli počítač EDSAC (Electronic Delay Storage Automatic Calculator).

1948 - Frederic C. Williams a Tom Kilburn, zostrojili na základe Von Neumanovej schémy prvý počítač Small-Scale Experimental Machine, ktorý tiež volali Baby. Bol to prvý počítač, ktorý umožňoval uložiť program do pamäte. Bol to výrazný pokrok v miniaturizácii počítačov. Počítač obsahoval 2 500 elektróniek a operačnú pamäť typu RAM (Wiliamsove trubice).

1949 - Počítač Baby bol vylepšený magnetickou bubnovou pamäťou, ktorá umožňovala trvalý zápis. Takto upravený počítač dostal názov Manchester Mark 1.

1949 - John Presper Eckert, John William Mauchly zostrojili počítač BINAC (Binary Automatic Computer). Počítač pozostával z dvoch rovnakých počítačov, ktorých výsledky sa porovnávali. Bol to tiež prvý počítač schopný pracovať v reálnom čase a jeden z prvých, ktoré začali používať pre vstup a výstup dát magnetické pásky. Pre tento počítač bol prvý krát použitý vyšší symbolický jazyk s názvom Short Order Code.

1949 - Maurice Wilkes a Renwick zostrojili počítač EDSAC (Electronic Delay Storage Automatic Calculator), ktorý bol prvým počítačom navrhnutým podľa shémy Von Neumana a bol i využívaný na praktické účely. Na tomto počítači bol prvý krát použitý vyšší symbolický jazyk s názvom Assembler (symbolic assembly language), ktorý vyvinul David Wheeler.

1949 - Trevor Pearcey a Maston Beard zostrojili počítač CSIRAC (Council for Scientific and Industrial Research Automatic Computer). Bol to prvý počítač vybavený reproduktorom, ktorý dokázal hrať hudbu.

1950 - v Nemecku bol zostrojený počítač MARK 3, ktorý bol rozmermi podobný počítaču ENIAC.

1950 - Bol zostrojený prvý ruský počítač МЭСМ.

1950 - Moe Abramson a Stanislaus F. Danko vynašli plošný spoj, ktorý pozostával z laminatovej dosky s dvoma medenými fóliami, do ktorých sa leptal vzor na ktorý sa osadili a priletovali súčiastky. Tento objav bol ocenený v roku 1956 americkým patentovým úradom.

1951 - Bol zostrojený plne elektrónkový Manchester Mark 4.

1951 - Bol predaný druhý počítač Feranti Mark 1 (prvým bol Zuseho Z4).

1951 - John Presper Eckert, John William Mauchly dokončili prvý počítač určený na komerčné účely s názvom UNIVAC (UNIVersal Automatic Computer). Počítač obsahoval 5 600 elektróniek, 18 000 kryštálových diód a 300 relé. Mal taktovaciu frekvenciu 2.25 MHz a vnútornú pamäť na 12 000 znakov. Bol vybavený sekvenčnou pamäťou na báze piezo elektrických kryštálov (Mercury delay line), magnetickou páskou, a tlačiarňou. Tento počítač bol prvým počítačom, ktorý obsahoval vyrovnávaciu pamäť typu buffer.

1951 - Bol vyrobený prvý kancelársky počítač LEO 1 (Lyons Electric Office). Taktovacia frekvencia 500 kHz, čítačka dierných štítkov a pások a rýchlym výstupným tabelačným zariadením (100 riadkov za minútu), pamäť 2 KB a vyrovnávacia pamäť typu buffer.

1951 - Feritová pamäť. Vo Wangových laboratoriách bola zostrojená feritová pamäť. Feritová pamäť pozostávala zo systému medených drôtov, ktoré tvorili mriežku a boli uzavrené v ráme. V miestach, kde sa drôty krížili sa pomocou elektrického prúdu indukovalo magnetické pole, ktoré magnetizovalo feritové jadro.

1951 - William Shockley patentoval polovodičový tranzistor, ktorý sa stal základom pre 2. generáciu počítačov.

1951 - Počítač EDVAC, ktorý navrhol Von Neuman, obsahoval niekoľko tranzistorov. Prvým Počítačom obsahujúcim tranzistory (ešte však kryštálové patentované v roku 1947) bol počítač EDVAC. Počítač obsahoval 5 937 vákuových trubíc, 12 000 diód a 328 traznzisorov. Počítač dokázal násobiť a deliť približne za 0,003 sekundy s číslami s pohyblivou rádovou čiarkou. Obsahoval 5,5 kB pamäte (1000 44 bitových slov). Pre vstup používal čítačku dierných štítkov (IBM) a fotoelektrickú čítačku pások. Neskôr bol počítač doplnený feritovou pamäťou, magnetickou bubnovou pamäťou a zariadením na čítanie a zápis magnetických pások. Počítač sa využíval samozrejme prevažne na vojenské účely.

1952 - Firma IBM zostrojila svoj prvý elektronický digitálny počítač - IBM 701. Bol to prvý počítač v ktorom bolo miesto diernych štítkov použitá magnetická páska. Jedna takáto páska mala rovnakú kapacitu ako 12 000 diernych štítkov. Počítač obsahoval pamäť z Wiliamsových vákuových trubíc s kapacitou 9 kB (2048 36 bitových slov) a dokázal násobiť rýchlosťou 0,00045 s. Ako pevný disk používal magnetickú bubnovú pamäť s kapacitou 9Kb. Neskorší model IBM 704 bol vylepšený feritovou pamäťou.

1953 - Firma IBM začala úspešne predávať prvý masovo vyrábaný počítač IBM 650 (predala 1800 kusov). Počítač sa predával až do roku 1962 a servisná podpora trvala do roku 1969. Rovnako ako počítače rady 700 obsahoval IBM 650 oba druhy vstupno výstupných zariadení - zariadenie na dierne štítky a jednotku na magnetické pásky. Samotný počítač vážil 900 kg. V základnej výbave pozostával z troch samostatných jednotiek - konzolová jednotka (typ 650), napájacia jednotka (typ 650) a čítačka/razička diernych štítkov (533+537). Počítač mohol byť doplnený diskovou jednotkou (355), čítačkou diernych štítkou (543), Razičkou diernych štítkov (544), ovládacou jednotkou (652), pomocnou jednotkou (653), pomocnou alfabetickou jednotkou (654), jednotkou na čítanie a zápis magnetických pások (727) a dotazovacou jednotkou (838).

1954 - Gordon Teal z firmy Texas Instruments predstavil spôsob akým bolo možné nahradiť monokryštalické tranzistory oxidom kremíka. Tranzistory na novej báze boli cenovo dostupnejšie a mali aj podstatne menšie rozmery (najmenšie mali len niekoľko milimetrov). Firma Texas Instruments sa stala zároveň prvou firmou, ktorá začala vyrábať kremíkové tranzistory.

1954 – V USA bol skonštruovaný prvý programovateľný robot.

1955 - V Bellových laboratóriách skonštruovali prvý počítač bez vákuových trubíc s názvom TRADIC (TRAnsistorized DIgital Computer).

1955 - Firma IBM zostrojila prvý komerčný tranzistorový počítač IBM 702.

1956 - Firma IBM predstavila magnetickú diskovú pamäť RAMAC350 (Random Access Method of Accounting and Control). Toto zariadenie obsahovalo 50 oceľových platní s magnetickým povrchom, ktoré boli upevnené vo zvislej šachte, v ktorej sa pohybovali, zatiaľ čo čítacie a zapisovacie hlavy boli pevné. Disk mal kapacitu 5 000 000 bajtov.

1956 - Jack St. Clair Kilby vo firme Texas Instruments navrhol prvý integrovaný obvod.

1957 - Firma Siemens postavila prvý plne tranzistorový počítač v Európe.

1957 - Bol publikovaný programovací jazyk FORTRAN.

1957 - V Česko-Slovensku bol zhotovený prvý počítač SAPO (Samočinný Počítač). Autorom projektu bol profesor Svoboda z Výskumného ústavu matematických strojov.

Počítač SAPO obsahoval 7000 relé a 400 elektroniek. Mal magnetickú bubnovú pamäť s kapacitou 1024 32 bitových slov, pracoval v dvojkovej sústave s pohyblivou desatinnou čiarkou. Tento počítač mal dve zvláštnosti. Prvou bolo to, že každá inštrukcia mala päť adries (2 operandy, výsledok a adresy skokov pre kladný a záporný výsledok). Druhá zvláštnosť bola tá, že sa vlastne jednalo o tri rovnaké počítače, ktoré pracovali súčasne. Výsledok každej operácie sa medzi sebou porovnal a v prípade že bol zhodný aspoň na dvoch počítačoch tak sa považoval za správny. Ak sa ale všetky tri výsledky odlišovali, operácia sa opakovala.

V roku 1960 zhorel SAPO kvôli iskre z releového kontaktu, ktorá zapálila kaluž mazacieho oleja, s ktorým sa relé mastilo. Kvôli spomínaným nevýhodám sa vo väčšej miere začali konštruovať počítače na báze elektroniek.

1958 - Jean Hoerni predstavil prvý plochý polovodičový tranzistor, vyrobený z tenkých polovodičových vrstiev.

1958 - Vznikli programovacie jazyky ALGOL, FORTRAN 2 a LISP.

1958 - Prvá počítačová hra SpaceWar.

1959 – Začali sa vyrábať tranzistory pomocou výrobných liniek.

1959 – V roku 1959 bolo vytvorených vyše 200 programovacích jazykov.

1959 - Firma IBM predstavila dva veľmi úspešné typy počítačov. IBM 1401 pre obchodné využitie (predalo sa ich okolo 10 000) a IBM 1620 pre vedecké účely. Počítače boli vybavené feritovou pamäťou. Model 1401 umožňoval pripojiť pamäť s maximálnou veľkosťou 14 000 znakov (každý znak mal 6 bitov) a model 1620 až 60 000 znakov.

1960 - Spoločnosť DEC predstavila prvý minipočítač PDP-1 (Programmed Data Processor-1). Bol to prvý počítač štandardne vybavený grafickým displejom, na ktorom vznikla i prvá počítačová hra.

1960 - Programovací jazyk COBOL.

1960 - Mark Rosenblatt publikoval prácu o perceptróne, ktorá sa stala základom umelej inteligencie.

1960 - Bol skonštruovaný prvý počítač určený výhradne pre výuku s názvom PLATO. Pripájal sa k televíznej obrazovke a bol vybavený špeciálnou klávesnicou. 

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ