Choď na obsah Choď na menu
 


Airbus A320

4. 9. 2009
 

Obrázok Airbus A320

 

Civilné dopravné lietadlo Airbus A320 bolo určené na krátke a stredné trate. Svoj prvý let uskutočnilo 22. februára 1987. 26. februára 1988 bol typu udelený certifikát od JAA. Do pravidelnej leteckej prepravy bolo vo farbách Air France zavedené 28. marca 1988.

 

Takmer okamžite po úspechu lietadla Airbus A300 začala spoločnosť Airbus vyvíjať vlastnú alternatívu k dovtedy najpopulárnejšiemu dopravnému lietadlu na svete - Boeingu 727. Rapídny nárast cien ropy v 70. rokoch 20. storočia, spôsobený politickou krízou na Strednom východe, predurčil stratégiu spoločnosti Airbus, ktorá sa zamerala na minimalizáciu nákladu na palivo u svojho pripravovaného modelu A320. Aby toho Airbus dosiahol, použil u svojho nového typu rad najmodernejších technológií, ako systém kontroly riadenia letu fly-by-wire, rozsiahle inovácia v oblasti kompozitných materiálov, kontrola ťažiska lietadla pomocou paliva, sklenený kokpit a dvojčlennou posádku. Vďaka týmto vylepšeniam dosiahol A320 o päťdesiat percent nižšiu spotrebu ako Boeing 727.

 

V porovnaní s lietadlami v rovnakej triede mal A320 širšiu kabínu, väčší priestor pre batožinu v nadhlavnej časti, nákladový priestor s rozmernými dverami, ktoré uľahčovali nakládku a vykládku a plne digitálny fly-by-wire riadiaci systém. Vďaka týmto vlastnostiam si A320 objednali letecké spoločnosti ako Northwest Airlines (prvý zákazník v USA), United Airlines a British Airways.

Pilotná kabína bola vybavená Elektronickým letovým informačným systémom EFIS a bočnými „joystickmi“ (miesto klasických riadiacich stĺpčekov). A320 bolo zároveň prvé civilné dopravné lietadlo s digitálnym riadiacim systémom fly-by-wire (tj. z kokpitu sa prenášajú iba elektrické signály k servomotorom). Digitálne technológie použité u A320 boli symbolom dvojgeneračného technologického skoku oproti celoanalogovému Boeingu 727 a generačného voči Boeingom 737 rad -300/400/500 (Zavádzanie systému fly-by-wire bolo novou skúsenosťou pre mnohých pilotov. To mohlo prispieť k niektorým vtedajším haváriám, počínajúc haváriou letu 296 Air France počas leteckej prehliadky v Habsheime s 3 mŕtvymi. Havária sa stala, keď sa pilot pokúsil o nízky prelet. Vyšetrovanie havárie bolo komplikované zásahmi zamestnancov Airbusu, vrátane manipulácie s dôkazmi. Dôkladný pilotný výcvik a úpravy systému fly-by-wire veľmi obmedzili podobné incidenty)

 A320 používal motory dvoch dodávateľov: CFM International CFM56 a International Aero Engines V2500. 

Technické údaje A320-200

 

  • Rozpätie: 34,09 m

  • Dĺžka: 37,57 m

  • Výška: 11,76 m

  • Pohon: Dva motory General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5A alebo International Aero Engines IAE V2500 s ťahom 113 kN až 120 kN

  • Maximálna vzletová hmotnosť: 73 500-77 000 kg

  • Cestovná rýchlosť: 845 km/h

  • Dostup: 12 500 m

  • Dolet: 5 676 km

  • Kapacita: 153-179 miest

 

 

A320 sa stal základom pre celú rodinu verzií s rovnakou konštrukciou, ale rozdielnou kapacitou - o niečo menší A319, ešte menší A318 a o trochu väčší A321. Ich kapacita sa pohybuje od 100 do 220 pasažierov. Konkurujú si s Boeingami 737, 757 a 717. Technicky sa názov „A320“ vzťahuje iba na pôvodnú „stredne veľkú“ verziu lietadla, ale neformálne sa používa na označenie celej rodiny A318/A319/A320/A321. Všetky varianty spĺňajú požiadavky ETOPS. A320 má dve varianty A320-100 a A320-200. A320-200 je konečnou verziou, strojov A320-100 sa vyrobilo iba niekoľko kusov. A320-200 má na koncoch krídel malé winglety a zvýšenú kapacitu palivových nádrží oproti A320-100 (pre väčší dolet), ďalšie rozdiely sú minimálne.

Typický dolet so 153 pasažiermi pri A320-200 je asi 5 676 km. Pohon obstarávajú dva dvojproudové motory CFMI CFM56-5A alebo IAE V2500 s ťahom 113 kN až 120 kN.

Model bol v dispozícii v niekoľkých verziách pre rôzny počet cestujúcich.Od roku 1988 sa počet verzií A320 rýchlo rozrastala: výroba 185 miestneho A321 začala v roku 1989, 124 miestneho A319 v roku 1993 a 107 miestneho A318 v roku 1999.

 

 

Obrázok Airbus A319

 

Model A319 bol spolu s A320 najpopulárnejšou verziou v rade A320. Išlo o skrátenú verziu modelu A320 s minimálnymi zmenami. Zhodnou kapacitou palivových nádrží ako pri A320-200 a menej pasažiermi sa dolet (so 124 cestujúcimi v dvoch triedach) predĺžil na 6 900 km - najväčší vo svojej triede. Od roku 2003 si letecká spoločnosť easyJet objednala Airbusy A319 s menšími kuchynkami a 156 sedadlami v jednej triede. Aby sa vyhovelo bezpečnostným požiadavkám na rýchlosť evakuácie, museli byť pridané ďalšie núdzové východy nad krídlo. Pohon zabezpečovali rovnaké motory ako u A320. Certifikácia v JAA a vstup do služby, vo Swissaire prebehli v apríli 1996.

 

Technické údaje A319-100

 

 

  • Rozpätie: 33,91 m

  • Dĺžka: 33,84 m

  • Výška: 11,80 m

  • Pohon: Dva motory General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5A alebo International Aero Engines IAE V2500 s ťahom 99,7 kN až 104,5 kN

  • Maximálna vzletová hmotnosť: 64 000-75 500 kg

  • Cestovná rýchlosť: 845 km/h

  • Dostup: 11 280 m

  • Dolet: 3 400-6 900 km

  • Kapacita: 124-156 miest

 

 

Airbus A319LR

 

Obrázok Táto verzia mala všetkých 48 sedadiel v „Business triede“ a bola špeciálne navrhnutá pre medzikontinentálne lety. A319LR mala v porovnaní s modelom A319CJ štyri pridané palivové nádrže namiesto šiestich. Dolet modelu je 8 300 km, najdlhší v rodine A320 (s výnimkou A319CJ). Lufthansa prevádzkovala linku medzi Nemeckom a USA s flotilou strojov A319LR patriacich švajčiarskemu PrivatAiru. Letecká spoločnosť Qatar Airways prevádzkovala svoje A319LR vybavené štandardným počtom 110 sedadiel.

 

 

Obrázok Airbus A321-100

 

A321 bola predĺžená verzia A320 s minimálnymi zmenami oproti štandardnej verzii. Plocha krídla bola mierne zväčšená a podvozok zosilnený. Pohon zabezpečovali silnejšiu verziu motorov CFM56 a V2500. Certifikáciou v JAA úspešne prešiel v decembri 1993.

Typický dolet so 188 pasažiermi bol pre A321-100 4 352 km. Poháňaný bol dvoma dvojprúdovými motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 138 kN.

 

Technické údaje A321-100

 

  • Rozpätie: 34,09 m

  • Dĺžka: 44,51 m

  • Výška: 11,76 m

  • Pohon: Dva motory International Aero Engines IAE V2530-A5 alebo General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5B1 s ťahom 138 kN

  • Maximálna vzletová hmotnosť: 83 000-85 000 kg

  • Cestovná rýchlosť: 828 km/h alebo až 903 km/h

  • Dostup: 12 500 m

  • Dolet: 4 352 km

  • Kapacita: 188-220 miest

 

 

Obrázok Airbus A321-200

 

A321-200 s väčšou kapacitou palivových nádrží mal so 188 pasažiermi dolet 5 500 km. A321-200 bol poháňaný dvomi motormi CFM56-5 alebo IAE V2500 s ťahom 147 kN.

 

 

Technické údaje A321-200

 

  • Rozpätie: 34,09 m

  • Dĺžka: 44,51 m

  • Výška: 11,76 m

  • Pohon: Dva motory General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5B3 alebo International Aero Engines IAE V2533-A5 s ťahom 147 kN

  • Maximálna vzletová hmotnosť: 89 000-93 000 kg

  • Cestovná rýchlosť: 828 km/h alebo až 903 km/h

  • Dostup: 12 500 m

  • Dolet: 5 500 km

  • Kapacita: 188-220 miest

 

 

Airbus A318

 

A318, tiež známy ako „Mini-Airbus“, bol najmenší člen rodiny A320. Počas vývoja označovaný ako A319M3, čo znamenalo, že bol priamo odvodený z A319. „M3“ znamená „mínus tri trupové diely“. Lietadlo bolo o šesť metrov kratšie a o 14 ton ľahšie ako A319. 


ObrázokV konfigurácii s dvoma triedami mal A318 109 sedadiel. Bol konštruovaný ako náhrada starších verzií Boeingu 737 a Douglasu DC-9, ale konkuroval modelom Boeing 737-600 a Boeing 717.

A318 bola k dispozícii v niekoľkých verziách s rôznou maximálnou vzletovou hmotnosťou (MTOW) od 59 ton (dolet 3 700 km) po 68 ton (6 000 km). A318 mal o 10 % väčší dolet ako A320, čo mu dovoľoval obsluhovať niektoré linky, ktoré A320 obsluhovat nemohol (napr. Londýn-Jeruzalem a Singapur-Tokio). Najväčšie využitie ale našil na krátkych, menej obsadených letoch medzi mestami strednej veľkosti.

Počas svojho vývoja narazil A318 na niekoľko problémov. Prvým bol pokles dopytu po nových lietadlách v období po 11. septembri 2001. Druhým bol fakt, že nové motory Pratt & Whitney spotrebovávali viac paliva ako sa očakávalo a v čase, keď mal CFMI pripravené nové, úspornejšie motory, mnoho zákazníkov sa od A318 už odvrátilo, napr. Air China, Trans World Airlines (divízia American Airlines) a British Airways. Aj keď Airbus dúfal, že sa A318 na trhu presadia ako alternatíva k regionálnym dopravným prúdovým lietadlám (tzv. regional jet). Zákony ako v USA, tak aj Európe ho radili do rovnakej triedy ako väčšie lietadlá, a pretože tomu zodpovedajú i pristávacie a iné poplatky, regionálni operátori ho preto nepoužívali.

Pohon zabezpečovali dva motory CFM56-5 alebo Pratt & Whitney PW6000 s ťahom 96 až 106 kN. Prvé A318 boli dodané v roku 2003 spoločnostiam Frontier Airlines a Air France. Cena za jeden A318 sa pohybovala od 39 do 45 miliónov dolárov a prevádzkové náklady boli asi 3 000 USD na 600 kilometrov letu.

 

Technické údaje A318-100

 

  • Rozpätie: 34,09 m

  • Dĺžka: 31,44 m

  • Výška: 12,56 m

  • Pohon: Dva motory Pratt & Whitney PW 6000 alebo General Electric/SNECMA CFMI CFM56-5 s ťahom 96 kN až 106 kN

  • Maximálna vzletová hmotnosť: 59 000-68 000 kg

  • Cestovná rýchlosť: 860 km/h

  • Dostup: 12 500 m

  • Dolet: 3 705-6 000 km

  • Kapacita: 107-117 miest

 

 

Obrázok A319CJ

 

A319CJ je firemná (manažérska) verzia A319. Má inštalované ďalšie palivové nádrže v nákladovom priestore a predĺžený dolet na 12 000 km. Pri prípadnom ďalšom predaji môže byť spätne prestavaná na štandardný A319.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

  

 

Autor textov a správca webovej loklaity

 

 

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.