Utečenci - Cesta za lepším životom
Fenomén prenosu kapitálu súvisel aj z problémom migrácie. Výsledkom tejto politiky bol miliardový pochod za prácou a živobytím. Ľudia odtrhnutí od svojich koreňov, odsúdení na prenasledovanie, zhoršujúce sa podmienky práce, represie a hlad. Počet ľudí, ktorí spadali do kompetencie Komisie OSN v rámci otázky utečencov, vzrástol z 2 miliónov v roku 1975 na 27 miliónov v roku 1995.
Globálna hospodárska kríza, ktorá sa rozšírila do sveta zo Spojených štátov Amerických v podobe finančnej krízy v priebehu roku 2008, priniesla do Afriky ešte väčší hlad a choroby. Zatiaľ čo vyspelé priemyselné krajiny počítali percentuálny prepad svojich ekonomík, krajiny afrického kontinentu zápasil s nedostatkom potravín, liekov a základných životných potrieb, pitnú vodu nevynímajúc. Cholera v Zimbabwe usmrtila v rokoch 2008 až 2009 tisíce ľudí. Vojenský prevrat spojený s násilnosťami na Madagaskare takmer zruinoval národné hospodárstvo a pripravil o život desiatky osôb. Rovnako tomu bolo v Sudáne, Somálsku, Nigérii, KDR, Libérii Angole, Východnom Kongu a krajinách subsaharskej Afriky. Vážne problémy hlásil Egypt, Alžírsko a Maroko, ktoré trpeli vinou útlmu turistického ruchu, následkami najhoršej národnej recesii za ostatné desaťročie. Ekonomický motor čierneho kontinentu, Južná Afrika, prechádzala najväčším prepadom výroby za posledných 50 rokov. Produkcia zlata sa vrátila späť do roku 1922. Takto narušená štruktúra priemyselnej výroby spôsobila nezamestnanosť a zastavila príjmy zahraničných robotníkov, ktoré živili často krát desiatky osôb, bytostne závislých od týchto finančných prostriedkov.
Podľa odhadov Organizácie Spojených národov (OSN) bolo v rôznych častiach sveta na úteku približne 42 miliónov ľudí. Po viac ako dvoch miliónoch osôb utieklo v uplynulých rokoch z Iraku a Afganistanu. Iba na území Nemecka bolo nútených bývať v utečeneckých táboroch 800-tisíc ľudí.
Milióny ľudí v najchudobnejších oblastiach planéty, dovtedy odkázaní na pomoc západu, ostali odkázaní sami na seba. Masívne záplavy v marci 2009 pripravili Angole o strechu nad hlavou viac ako 20-tisíc ľudí. V prostredí s mizivou šancou na prežitie, bojovali tieto zástupy proti nákaze cholery, hladu, vyčerpania a nedostatku zdravotnej starostlivosti. V Nigérii sa zase po niekoľkých rokoch úspešného vzdorovania epidémii rozšíril zápal mozgových blán - meningitída. Od januára 2009 naň zomreli stovky ľudí, ďalšie tisícky boli nakazené.

Dôvodom pre tak silnú odozvu globálnej krízy v priemyselne málo rozvinutom africkom kontinente však bolo viac. S výnimkou zlata a kakaa sa úplne prepadli svetové ceny surovín, ktorých predaj napĺňa mnohé štátne kasy, naviac zastavil sa prísun priamych investícií, ktoré sa znížili v krajinách Afriky až o 80 percent a predovšetkým pokles objemu humanitárnej pomoci z bohatých krajín. Americký prezident Barack Obama zrušil už v prvých mesiacoch svojej vlády svoj predvolebný sľub, že zdvojnásobí pomoc Afrike. Rovnaký postoj zaujala aj Európska únia. Z marazmu africkej reality hľadali únik milióny utečencov, ktorí klopali na dvere západného sveta v nádeji na lepší život pre seba a svoje rodiny.
Podľa údajov talianskych úradov sa zo Severnej Afriky preplavilo na taliansky ostrov Lampedusa v roku 2008 približne 33.000 ľudí. Líbya bolo obľúbenou krajinou, z ktorej sa africkí imigranti z rôznych kútov čierneho kontinentu pokúšajú preplaviť do Európy a napriek tomu, že Líbya podpísala vo februári 2009 s Talianskom dohodu o zintenzívnení kontroly nelegálnej migrácie, pokusy dostať sa do EÚ pretrvávali. Utečenci z rôznych afrických krajín pracovali v Líbyi za ťažkých podmienok, aby našetrili dostatok peňazí na zaplatenie prevádzačom. Tí sa pokúšali prepraviť utečencov do Talianska, často neúspešne. Mnohé z lodí ani neboli schopné plavby cez more. Vyskytli sa prípady, kedy prevádzači hodili cez palubu svojich provizorných plavidiel desiatky ľudí, často krát celé rodiny aj s malými deťmi, ktoré ponechali v rozbúrených vodách ich osudu. Ďalšia trasa afrických migrantov smeroval cez vody oddeľujúce Somálsko a Arabský polostrov.
Smrť na úteku:
4. marec 2006 - Pri úteku pred biedou a hladom zahynulo pri pobreží Kanárskych ostrovov 45 ilegálnych imigrantov, pochádzajúcich z chudobných afrických štátov. Ich plavidlo prevrhli vlny Atlantického oceánu pri brehoch Mauretánie.
23. marec 2006 - Potopenie lode pri pobreží Kamerunu neprežilo 130 ilegálnych imigrantov. Na palube lode sa nachádzalo vyše 150 osôb, dvadsaťtri z nich sa podarilo zachrániť miestnym rybárom a záchranným člnom. Loď sa plavila z nigérijského prístavu Oron do Gentilu v Gabone.
20. jún 2007 - Správa úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) odhadovala, že počet utečencov presiahol na celom svete počet 48 miliónov osôb. Hlavnou príčinou, pre ktorú milióny ľudí opúšťali svoje domovy boli naďalej vojnové konflikty a hlad. Americká invázia do Iraku a Afganistanu vyhnali z domovou jeden a pol milióna Iračanov a vyše dva milióny Afgancov.
30. marec 2009 - Vyše 300 afrických utečencov sa utopilo pri pobreží Líbye. Podľa informácií líbyjských úradov sa v pobrežných vodách potopila jedna až tri lode, ktoré viezli stovky pasažierov. Imigranti sa snažili preplaviť zo Severnej Afriky cez Stredozemné more do Talianska a Európy. Medzi obeťami bolo najmenej desať občanov Egypta. Ostatné obete pochádzali z Líbye, ďalších severoafrických štátov, ale aj krajín subsaharskej Afriky.
11. apríl 2009 - Približne sedemdesiat somálskych a etiópskych ilegálnych imigrantov vyhodili pašeráci cez palubu v oblasti plnej žralokov pri jemenskom pobreží. Niekoľkým utečencom sa podarilo prežiť.
31. december 2009 - Na úteku pred vojnami, konfliktami a prenasledovaním bolo v roku 2009 v rámci celého sveta 43,3 milióna ľudí, čo bolo najviac za posledných 15 rokov. Počet utečencov, ktorí sa dobrovoľne vrátili domov, klesol na najnižšiu úroveň za dve desaťročia. Do vlasti sa vrátilo len 251.000 utečencov. V porovnaní s dlhoročným priemerom milióna ľudí za rok ide o najnižší počet od roku 1990. "Väčšina utečencov - približne 5,5 milióna - bola na úteku päť a viac rokov.
Počet ľudí vyhnaných z domovov v rámci svojej krajiny vzrástol do konca roku 2009 na 27,1 milióna. Dôvodom boli predovšetkým pretrvávajúce násilné konflikty v Konžskej demokratickej republike (KDR), v Pakistane a v Somálsku.
Najväčšiu skupinu ľudí na úteku - ako už uplynulé tri desaťročia - tvorilo vlani 2,9 milióna obyvateľov Afganistanu. Nasledovalo 1,8 miliónov ľudí z Iraku, takmer 800.000 zo Somálska, 456.000 z KDR a 407.000 z Mjanmarska.
Zoznam štátov, ktoré prijímali najviac utečencov, sa v roku 2009 nezmenil. Na vrchole je Pakistan s 1,75 milióna ľudí prevažne z Afganistanu. Irán poskytol útočisko vyše miliónu ľudí, taktiež takmer výlučne Afgancom. Sýria prijala 1,05 milióna Iračanov a Nemecko takmer 600.000 utečencov.
Počet žiadostí o azyl sa vo svete vlani zvýšil o takmer milión. Najviac ich zaznamenala Juhoafrická republika (222.000), sčasti pre katastrofálnu situáciu v susednom Zimbabwe. V celej Európe požiadalo o azyl 286.700 ľudí, z toho 86 percent v štátoch Európskej únie.
15. máj 2011 - Taliansky ostrov Lampedusa zaplavila druhá vlna migrácie z nepokojmi zmietanej Afriky. Prispeli k tomu najmä revolúcie v krajinách Severnej Afriky. Migranti utekali po nepokojoch a revolúciách v Tunisku, Egypte a Líbyi. Na taliansky ostrov Lampedusa ich prišlo už vyše 30-tisíc, z toho vyše 20-tisíc Tunisanov. Úrady ich presúvali do táborov na Sicílii a v Taliansku.
Šokujúcu udalosť sa odohrala na mori, priamo pod dohľadom vojenského námorníctva NATO, ktoré operovalo v oblasti.
Utečencov nechalo NATO zomrieť hladom na ich plavidle. O 72 Afričanoch vedela loď NATO viacero dní, no nepomohla im. Prežili iba deviati. Takmer všetci ostatní zahynuli hladom a smädom počas 16 dní na mori. Nepomohli im európske vojenské lode ani loď NATO. Lodi najprv zhodila vodu a sušienky, vojenská helikoptéra a dala znamenie, že majú čakať na pomoc. No tá neprišla, hoci o nich vedela aj talianska pobrežná stráž. Lietadlová loď NATO, ku ktorej sa doplavili, zasa na ich žiadosti o pomoc nereagovala.
„Každé ráno sme našli nové telá. Počkali sme 24 hodín a hodili ich cez palubu. Na konci sme sa už len modlili alebo zomierali. " (Abu Kurke, jeden z deviatich, ktorí prežili)
1. júl 2011 - Tisíce ľudí, vrátane detí zomieralo denne počas úteku pred extrémnym suchom v Somálsku. Desať miliónov ľudí, žijúcich v krajinách Afrického rohu, postihli najhoršie suchá za posledných 60 rokov. V snahe dostať sa k potravinám a vode prichádzalo asi 1700 Somálčanov denne do etiópskeho utečeneckého tábora v Sollo Ado a ďalších asi 1400 denne do tábora Dadaab v Keni.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity

