KATALOG FIRIEM

Prezident Spojených štátov Amerických Barack Hussein Obama sa oficiálne ujal svojho úradu 20. januára 2009, po slávnostnej - 44. inaugurácii vo Washingtone. Krátko po poludní miestneho času, zložil prísahu ako prvý afroamerický prezident v histórii. Na slávnostnom akte uvedenia do úradu a prezidentskej prísahe sa zúčastnili milióny ľudí. V pohotovosti bolo 40­tisíc vojakov, policajtov i tisícky tajných agentov. Bezpečnostné zložky uzatvorili centrum, všetky mosty cez rieku Potomac i hlavné diaľnice. Do ulíc nasadili uniformovaných policajtov i agentov v civile, na strechách striehli ostreľovači. Zo vzduchu hliadkovali stíhačky, na rieke Potomac bolo sústredená pobrežná stráž.

Prezidentské voľby sa konali 4. november 2008. Víťazom sa stal kandidát Demokratickej strany Barack Hussein Obama (47). Prvý Afroameričan v Bielom dome, porazil vo voľbách republikánskeho kandidáta Johna McCaina. V amerických prezidentských voľbách hlasovalo vyše 131 miliónov voličov, čo bolo vôbec najviac v prezidentských voľbách (V roku 2004 hlasovalo vo voľbách niečo vyše 122 miliónov voličov) a predstavovalo 61,6 percenta oprávnených voličov. Bolo to najväčšie číslo od roku 1968, kedy republikán Richard Nixon porazil demokrata Huberta Humphreyho.

Štáty, v ktorých zvíťazil Obama: Vermont (3 voliteľské hlasy), Massachusetts (12), Illinois (21), New Jersey (15), Maine (4), Delaware (3), Maryland (10), District of Columbia (3), Connecticut (7), Pensylvánia (21), New Hampshire (4), Rhode Island (4), Michigan (17), Wisconsin (10), Minnesota (10), New York (31), Ohio (20), Nové Mexiko (5), Iowa (7), Virgínia (13), Washington (11), Oregon (7), Kalifornia (55), Havaj (4), Florida (27), Colorado (9)

Štáty, v ktorých zvíťazil McCain: Kentucky (8), Západná Virgínia (5), Oklahoma (7), Tennesee (11), Južná Karolína (8), Arkansas (6), Alabama (9), Georgia (15), Wyoming (3), Severná Dakota (3), Kansas (6), Louisiana (9), Texas (34), Mississippi (6), Utah (5), Idaho (4), Arizona (10), Južná Dakota (3), Nebraska (5).

Prezident Barack Obama nastúpil do úradu zo 79 percentnou podporou obyvateľstva. Hlavným krédom obamovej predvolebnej stratégie bola zmena. Zmena vnútornej a zahraničnej politiky USA. Novozvolený americký prezident povedal vo svojom víťaznom prejave v Chicagu: "Trvalo to dlhý čas. Ale dnes, vďaka tomu, čo sme v týchto voľbách urobili, prišla do Ameriky zmena.  Zmena však potreboval politickú podporu, základy reforiem a tie Obama nemal. Demokrati v Senáte disponovali 58 hlasmi. Senát má veľké právomoci a potrebujete 60 hlasov zo 100, aby ste niečo presadili. Na Najvyššom súde navyše vládli konzervatívci, ktorí boli skeptickí k prezidentským návrhom.

Entuziazmus ohľadom úradovania Baracka Obamu opadol už po prvom roku vlády a nepozdvihla ho ani Nobelova cena, udelená prezidentovi – na prekvapenie svetovej verejnosti – už krátko po nástupe do úradu. Za zásluhy v oblasti udržaniu svetového mieru ju Obama prijal s veľkou pompou a prisľúbil urýchlené napĺňanie predvolebných hesiel.

Post viceprezidenta USA obsadil senátor Joe Biden.

Chronológia vlády:

5. novembra 2008 - Voľby do Kongresu potvrdili politickú dominanciu Demokratickej strany, ktorí obsadili v stočlennom Senáte 58 kresiel a republikáni 42.

29. január 2009 - Senát Spojených štátov amerických schválil návrh prezidenta Baracka Obamu, aby sa novým riaditeľom národnej tajnej služby stal admirál v dôchodku Dennis Blair. Senát zároveň potvrdil Jamesa Steinberga do funkcie námestníka ministerky zahraničných vecí.

13. február 2009 - Riaditeľom americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) sa stal Leon Panetta, dlhoročný kongresman za Kaliforniu, šéf kancelárie Bieleho domu za prezidenta Billa Clintona, členom Irackej študijnej skupiny, ktorá sa zaoberala pôsobením americkej armády v Iraku. Panetta prebral funkciu od Michaela Haydena.

17. február 2009 - Americký prezident Barack Obama podpísal v coloradskom Denveri ekonomický balíček vyčlenený štátom na stabilizovanie americkej ekonomiky zasiahnutej globálnou hospodárskou krízou. Balík stimulov hodnote 787 miliárd USD pred tým schválil americký Kongres, Snemovňa reprezentantov a Senát (pozri viac: Globálna hospodárska kríza 17. február 2009)

17. február 2009 - Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová podpísala v Tokiu dohodu, podľa ktorej presunie americká armáda 8000 vojakov z japonskej Okinawy na tichomorský ostrov Guam. Presun príslušníkov námornej pechoty na americké teritórium Guam by sa mal ukončiť do roku 2014. Japonská vláda prispela na presun sumou viac ako šesť miliárd dolárov (4,7 miliardy eur), a to formou priamych platieb, pôžičiek a investícií. Dohodu začali obe strany pripravovať už v roku 2006. Na juhojaponskom ostrove Okinawa pôsobila polovica zo 40.000 amerických vojakov rozmiestnených v Japonsku.

11. marec 2009 – Kongres USA schválil uvoľnenie niektorých zákazov a obmedzení voči Kube. Zmiernenie opatrení sa týkalo cestovania, predaja liekov a potravín. Kongres tak vyhovel iniciatíve amerického prezidenta Baracka Obamu. Dôsledkom schválenej legislatívy mohla Havana nakupovať od Washingtonu lieky a potraviny bez toho, aby museli zaplatiť vopred. Vláda USA odmietla však odmietla zmierniť desaťročia trvajúce obchodného embargo.

27. marec 2009 - Americký prezident Barack Obama predstavil novú americkú stratégiu pre Afganistan a Pakistan, ktorej hlavným cieľom bolo zničenie základní teroristickej siete al-Káida v oblasti.

Bombový útok na pešávarskom trhovisku usmrtil 28. októbra 2009 92 ľudí. Silná explózia úplne zničila autá a výklady obchodov v okolí. Útok sa odohral v čase oficiálnej návštevy americkej ministerky diplomacie. Hilary Clintonová zdôraznila, že administratíva Baracka Obamu chce urobiť viac na podporu Pakistanu vo viacerých oblastiach vrátane ekonomického rozvoja, výroby elektrickej energie, vzdelávania a životného prostredia. Podľa ministerky prispejú USA na zlepšenie výkonnosti pakistanskej ekonomiky 90 miliónmi USD.

Prezident Obama oznámil vo svojom prejave, že schvaľuje vyslanie dodatočných 21-tisíc vojakov do Afganistanu. Zverejnený počet predstavuje iba "bojové sily" bez ďalšieho personálu. (skutočný počet posíl dosiahol 34-tisíc. Nárast tvorili "podporné sily", ako sú ženisti, zdravotníci, experti spravodajských služieb a vojenskí policajti.)

3. apríl 2009 - Americký Kongres schválil návrh rozpočtu na rok 2010 s predpokladanými výdavkami na úrovni 3,41 biliónov USD. Rozpočtový deficit v roku 2009 bol odhadovaný na rekordných 1,8 bil. USD.

5. apríl 2009 - Týždňová cesta amerického prezidenta Baracka Obamu po Európe. Prezident USA sa zúčastnil rokovaní na summite G20 v Londýne, summitu NATO vo Francúzsku a Nemecku, ako aj stretnutia USA-EÚ v Českej republike. Prezidenta Obamu vítali v Európe nadšené davy ľudí.

15. august 2009 - Zastavenie kozmického projektu Orion a krátenie rozpočtu NASA. Na Floride zaniklo po zrušení programu Orion sedem tisíc pracovných miest a samotná NASA bola nútená prepustiť tisícky vysokokvalifikovaných odborníkov. Projekt Orion si vyžiadal do svojho zrušenia 9 miliard USD, 2,5 mld. USD stálo jeho ukončenie. NASA stratila možnosť dopravy vlastných astronautov do kozmu, po ukončení prevádzky prvej generácie raketoplánov. Jeden let a jedno miesto na trase Zem - ISS platili USA ruskej kozmickej agentúre až 50 miliónov USD.

2. september 2009 - Ropný koncern British Petroleum (BP) ohlásil objav nových ložísk v Mexickom zálive. V ložisku Tiber, ktoré bolo jedným z najhlbších na svete, sa pod morským dnom v hĺbke 1,2 kilometra nachádzal vrch ložiska, ktoré siahalo do hĺbky 10,6 kilometra. Podľa odhadov sa v ňom nachádzalo 4 až 6 miliárd barelov ropy.

Ložisko Tiber sa nachádzalo 400 kilometrov od amerického Houstonu. Ložisko spravovali BP ( 62-% podiel), brazílsky štátny koncern Petrobras s podielom 20 % a 18 % patrí americkej spoločnosti ConocoPhillips.

5. november 2009 - Major Nidal Malik Hasan zabil na základni Fort Hood trinásť ľudí a ďalších tridsiatich zranil. Základňa Fort Hood *, ktorá zažila jednu z najkrvavejších masakier v americkej armáde, bola najväčšou vojenskou základňou  v Spojených štátoch. Vojenské centrum, v ktorom sa odohrala streľba, bolo zvyčajne poslednou zastávkou vojakov pred ich odchodom do vojnových zón v Iraku alebo v Afganistane. (viac: USA 5. november 2009).

16. október 2009 - Zisk americkej spoločnosti General Electric klesol o 42 %. Globálna hospodárska kríza oslabila jeho divíziu finančných služieb a narušila dopyt po ťažkej technike. Zisk General Electric predstavoval 2,49 mld. USD, čiže 23 centov na akciu, v porovnaní so ziskom 4,31 mld. USD, alebo 43 centov na akciu v treťom štvrťroku 2008. Úverová kríza zasiahla najmä finančnú divíziu konglomerátu GE Capital, ktorá investovala vo veľkom do komerčných nehnuteľností.

13. november 2009 - Bývalého amerického kongresmana Williama Jeffersona odsúdili na 13 rokov väzenia za prijímanie úplatkov, vydieranie a pranie peňazí. Išlo o najvyšší trest udelený kongresmanovi pre obvinenia z korupcie. Demokrat, ktorý v Snemovni reprezentantov takmer 20 rokov zastupoval časť New Orleans, bol v auguste uznaný vinným z toho, že prijal úplatky vo výške 500.000 USD a požadoval ďalšie peniaze za využitie svojho vplyvu pri sprostredkovaní obchodných dohôd v Afrike. Prípad Jeffersona sa stal známym po tom, ako vyšetrovatelia našli v jeho mrazničke ukrytých 90.000 USD. Jefferson sa sám vymanil z chudoby a stal sa prvým černochom zastupujúcim štát Louisiana vo federálnom Kongrese od čias Rekonštrukcie.

27. november 2009 - Poľsko a USA sa dohodli na právnych detailoch umiestnenia amerických jednotiek na poľskom území. Dohoda o štatúte ozbrojených síl (SOFA), bola legislatívnym základom pre umiestnenie americkej raketovej batérie Patriot v Poľsku.

24. december 2009 - Americký Kongres schválil zvýšenie limitu zadlženosti krajiny o 290 miliárd USD. Suma mala postačovať na financovanie rekordného deficitu štátu. Senát hlasoval 60 hlasmi proti 39 za zvýšenie súčasnej hranice zadlženosti 12,1 bilióna dolárov. Snemovňa reprezentantov schválila zvýšenie limitu už 16. decembra.

26. december 2009 – Pokus o teroristický útok proti lietadlu americkej spoločnosti Northwest Airlines na trase z Nigérie cez amsterdamské letisko Schiphol do Detroitu (USA). Mladý Nigérijčan, Umar Farouk Abdul Mutallab (23) sa pokúsil odpáliť lietadlo v čase zostupu k letisku. Odpaľovacie zariadenie mu však zlyhalo a cestujúci ho premohli. Prezident Obama označil útok za systémové zlyhanie tajných služieb a prevzal zaň plnú zodpovednosť. (viac: GWT / GWT v roku 2009 ■ USA 26. december 2009)

30. december 2009 - Banka pre financovanie amerických automobiliek GMAC dostala od vlády 3,5 miliardy USD. Banka použila financie na krytie vlastných strát v podnikaní s nehnuteľnosťami. GMAC, ktorá bola v minulosti finančnou divíziou General Motors (GM), dostala štátnu pomoc 12,5 miliardy už v roku 2008, pretože podľa vlády zohrávala dôležitú úlohu v plánoch Bieleho domu na oživenie amerického automobilového priemyslu.

V GMAC v roku 2006 získal väčšinu finančný investor Cerberus Capital Management. Medzitým investor svoj podiel v banke zredukoval a vláda v nej dosiahla vyše 35-% podiel.

31. december 2009 - V roku 2009 skrachovalo v USA 137 bánk. V roku 2008 prestalo pôsobiť v Spojených štátoch po zásahu FDIC 26 bánk a rok predtým tri. V rokoch 2005 a 2006 neodišiel z trhu ani jeden úverový ústav. Spojené štáty registrovali vyše 8000 bánk a z nich sa podľa expertov nachádzalo v zložitej situácii ešte ďalších 300 až 400. Preto proces očisťovania sektora od neživotaschopných ústavov bude pokračovať aj v tomto roku.

23. marec 2010 – Zdravotnícka reforma. Prezident Barack Obama podpísal zákon o reforme systému zdravotnej starostlivosti, ktorá rozšírila nemocenské poistenie na takmer všetkých Američanov. Zákon pred tým schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu. Stalo sa tak po viac ako rok trvajúcom ostrom politickom boji.

Trinásť amerických štátov na čele s Floridou podalo zároveň proti zdravotníckej reforme žalobu. Štáty požiadali Najvyšší súd, aby rozhodol, či je reforma v súlade s americkou ústavou. Nepáčilo sa im, že každý Američan sa musel pod hrozbou sankcie 750 dolárov zdravotne poistiť. „Je to daň za život. Nič nerobíte, len sedíte na stoličke a musíte platiť daň alebo pokutu. Je to protiústavné,“ tvrdil Bill McCollum, štátny prokurátor z Floridy. K Floride sa pridali aj štáty Južná Karolína, Nebraska, Texas, Michigan, Utah, Pensylvánia, Alabama, Južná Dakota, Louisiana, Idaho, Washington a Colorado.

31. marec 2010 - Šrotovné na domáce spotrebiče v USA. Spotrebitelia dostali za svoju starú práčku alebo chladničku hotovosť, ak sa rozhodli kúpiť nové zariadenie. Finančné prostriedky určené na tento program sa v niektorých štátoch vyčerpali v priebehu niekoľkých hodín. V štáte Iowa dostávali zákazníci pri kúpe domáceho spotrebiča štátnu pomoc vo výške až 500 USD (370,95 eura). Washingtonská vláda na to prispela Iowe z rozpočtu sumou 2,7 milióna USD. V štáte Minnesota na program vyčlenili 5 miliónov USD, ktoré vydržali tri dni. Najväčší americký štát Kalifornia spustí program v hodnote 35,2 milióna USD 22. apríla 2010.

Mnohí experti spochybňovali zmysel programu a jej vplyv na oživenie ekonomiky USA. Spotrebitelia, ktorí si so štátnou podporou kúpili domáce spotrebiče, minuli menej v budúcnosti.

1. apríl 2010 - V USA zlikvidovali milióny dávok očkovacej látky proti vírusu H1N1. Na očkovanie sa nepoužila ani polovica z 229 miliónov dávok, pripravených vo forme injekcie alebo nosového spreja. Približne 60 miliónov dávok by mali darovať chudobným krajinám, alebo ich odložiť na ďalšie použitie. Očkovací program stál amerických daňových poplatníkov 1,6 miliardy USD. Poverená farmaceutická firma pripravila očkovaciu látku v rekordnom čase, ale pri hromadnej výrobe vznikli mnohé problémy. Väčšia časť očkovacej látky tak bola dodaná až po prekonaní vrcholu druhej vlny infekcie.

10. apríl 2010 - Nehoda v uhoľnej bani Massey Energy si vyžiadala 29 obetí. Baníci zahynuli pri explózii. V bani, nachádzajúcej sa vo vzdialenosti asi 50 kilometrov od Charlestonu, boli problémy ohľadne bezpečnosti aj v minulosti. Úrady zistili nedostatky v bezpečnosti aj v deviatich ďalších uhoľných baniach tohto koncernu vo Virgínii, Západnej Virgínii a Kentucky.

28. máj 2010 - Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu schválila rozšírené sankcie voči Iránu. Tie mali zabrániť udeľovaniu armádnych zákaziek firmám obchodujúcim v iránskom energetickým sektore alebo dodávajúcim Teheránu citlivé zbrojné technológie. Opatrenie sa bude týkali firiem, ktoré investovaliv iránskom energetickom sektore viac ako 20 miliónov dolárov ročne, predávali Iránu akúkoľvek technológiu, ktorá by mohla slúžiť pri získavaní zbraní hromadného ničenia, alebo dodávajú islamskej republike "destabilizujúce počty a typy" konvenčných zbraní. Takzvaný Kleinov dodatok požaduje od spoločností, aby svoju spôsobilosť na získanie zákaziek ministerstva obrany doložili osvedčením, že neobchodujú s Iránom. Jeho predkladateľ, demokratický poslanec Ron Klein vyhlásil: "Spoločnosti môžu podporovať nebezpečný naničhodný iránsky režim, alebo môžu uzatvárať obchody s americkou vládou a ministerstvom obrany. Nie oboje."

5. december 2010 - Rokovanie o iránskom jadrovom programe v Ženeve. Rozhovory o jadrovom programe stagnovali od októbra 2009, keď sa zástupcovia jednotlivých strán zišli rovnako v Ženeve.

Po tom, ako Teherán odmietol pristúpiť na požiadavky veľmocí, členovia Bezpečnostnej rady OSN začiatkom júna sprísnili sankcie voči islamskej republike. Tá naďalej trvá na tom, že sporný jadrový program slúži výhradne na mierové účely a jeho zastavením by sa vzdala svojho práva na mierové využívanie jadrovej energie.

21. december 2010 - Spojené štáty uvalili na Irán nový balík sankcií, ktorý mal postihnúť najmä iránske revolučné gardy. Sankcie boli namierené predovšetkým proti členov gárd, ktorí boli považuní za kľúčových hráčov pri koordinácii iránskeho programu na výrobu jadrových zbraní. Reštrikcie sa tiež dotýkali teheránskeho energetického sektoru a námornej dopravy.

4. máj 2010 - Pentagón zverejnil, že krajina má 5113 nukleárnych hlavíc. Na konci Studenej vojny v roku 1989 mali USA 22.217 jadrových hlavíc. Deklarovaný stav by tak predstavoval 75-percentné zníženie stavu strategických zbraní. Počet hlavíc zahŕňal zbrane dlhého a krátkeho doletu.

29. máj 2010 - Americký senát schválil zásadné zmeny v činnosti bankového systému krajiny. Cieľom reformy prezidenta Baracka Obamu mali vytvoriť také podmienky, aby sa neopakovali krízové udalosti z roku 2008. Išlo najmä o:

Konkurz finančných koncernov: Banky, ktoré sa dostanú do existenčnej krízy, sa majú riešiť obvyklým spôsobom. Úrady ich môžu prevziať a doviesť do stavu insolventnosti. Nesolventnosť ústavu sa bude financovať predajom častí podniku alebo z poplatkov iných veľkých finančných ústavov.

Ochrana spotrebiteľov: Senát vytvoril v rámci americkej centrálnej banky Fed (Federálny rezervný systém). Úrad mal chrániť spotrebiteľov pred ničivými účinkami úverov na nehnuteľnosti a úverov poskytovaných cez kreditné karty.

Bankový dohľad: Fed mal podľa neho kontrolovať banky s ročnou bilančnou sumou nad 50 miliárd USD.

Deriváty: Najväčšia časť derivátov sa mala realizovať na burzách, iných elektronických platformách alebo v likvidačných (zúčtovacích) strediskách.

Zákaz vlastného obchodovania: Opatrenie na obmedzenie niektorých podnikateľských činností bánk, ktoré prinášali riziko systému.

Rada pre systémové riziká: Senát vytvoril 9-člennú radu dozorných úradov. Predsedal jej minister financií. Úlohou orgánu ola kontrola finančného systému, jeho vývoj a nebezpečenstvo vytváranie rizík.

Hedžové fondy: Hedžové fondy s aktívami viac ako 100 miliónov USD vo svojom portfóliu podľa reformy podliehali registračnej povinnosti na ministerstve financií a ich účtovné doklady podliehali vládnej kontrole.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ