KATALOG FIRIEM

Teherán spravoval jedny z najväčších zásob energetických surovín na planéte. Ich zásoby a stále nenásytnejšie trhy, ktoré boli od nich závislé, dávali iránskej vládnucej elite dobré pozície pre vyjednávanie. V jasnom protiiránskom postoji, preto hľadali USA ďalších spojencov len veľmi ťažko. S novou energetickou stratégiou Teheránu súvisel najmä enormný záujem Pekingu na stabilných dodávkach iránskych surovín. Značne nestabilné námorné trasy, mala vystriedať nová pozemná trasa. Pakt štyroch: Irán – Pakistan – India – Čína, predstavoval tak mohutnú vojensko-hospodársku silu, že už len zmienka o jeho vzniku, vyvolávala v celom Západnom svete takmer hysterické reakcie. Do čela opozície voči „ Paktu štyroch“ sa postavili USA, presnejšie Druhá vláda prezidenta G. W. Busha a celý jej mocenský aparát. Šlo o všetko. Ak by sa podarilo Iránu spojiť svoje ropné zariadenia novou energetickou cestou, a ak by sa mu naviac podarilo zapojiť do tohto ohromného hospodárskeho podniku štyri (!!!) nukleárne mocnosti (Irán v tej dobe pracoval na vývoji svojej atómovej technológie), bol by to bezpochyby najmocnejší Pakt na planéte, sebestačný tak v technologickom , výrobnom, ako aj surovinovom meradle, s ktorými sa potýkali ostatné krajiny.

Pakistan

Z iránskymi ambíciami v oblasti súviseli tak otrasy na pakistanskej politickej scéne, kde na poste hlavy štátu vystriedal prezidenta Parvíza Mušaráfa. Ten sa veĺmi aktívne veansnoval vstupu svojej krajiny do Paktu Štyroch. Sľuboval si od neho nielen stabilitu na hraniciach s Indiou, ktoré by počiarkol spoločný ekonomický profit a zabezpečenie zdrojov surovín, ale aj obrovské transportné poplatky. Tajné služby západných krajín brojili proti tomuto plánu, už od jeho počiatkov. V predvolebnom boji došlo k atentátu na obľúbenú opozičnú političku. Objednávateľ vraždy bol neznámi, západné krajiny však z jeho uskutočnenia obvinili (nepriamo) prezidenta Mušaráfa a krajina stála razom na pokraji občianskej vojny. Generál Mušaráf ( Pozri: ■ Pakistan 6. október 2007 - Prezidentské voľby vyhral generál Parvíz Mušaraf, ■ Pakistan 6. september 2008 - Pakistanský parlament zvolil do funkcie prezidenta Asifa Alího Zardárího, manžela zavraždenej opozičnej líderky Bénazír Bhuttovej.)

Čína

Aj iné aktivity tajných služieb západu mali naštrbiť politické upevňovanie vo vnútri Paktu štyroch. Povstanie v Tibete v roku 2007 malo širokú podporu verejnej mienky obyvateľstva Západu a otázka Tibetu vôbec sa stala barometrom diplomatických vzťahov Pekingu. Už samotnú zmienku o širšej politickej nezávislosti považovala Čína za vyhlásenie diplomatickej vojny. Rovnako tomu bolo aj 5. júla 2009, kedy vypukli násilnosti a organizované pogromy Ujgurov v hlavnom meste provincie Sin-ťiang, ktoré mali za úlohu destabilizovať situáciu v tejto kľúčovej oblasti. Zásah vládnych jednotiek si vyžiadal viac ako dvesto obetí a stovky zranených. Išlo o najhoršie etnické násilie v Číne za uplynulých niekoľko desaťročí. Ujguri v Číne obdobia Globalizácie tvorili polovicu obyvateľstva provincie Sin­ťiang, ktorú nazývali Východný Turkistan. Bolo ich osem miliónov.

Peking bojovala proti separatistickým snahám týchto provincií svojským spôsobom. Do oblastí organizoval mohutné presídľovanie etnických Číňanov, ktoré podporovala tak budovaním infraštruktúry (Najvyššie položená železnica: Peking – Tibet)

Situácia v Indii bola obdobná. Bolo to aj napriek tomu, že vzťahy Indie a USA neboli nikdy príliš blízke a veľké ambície v tomto smere nemala ani administratíva prezidenta Busha. Prehovoriť Indiu, aby ustúpila od stratégie Paktu štyroch a aby sa tým vzdala energetických kontraktov z Iránom, politickej stabilizácie v regióne Džammú a Kašmír na hraniciach s Pakistanov a okrem toho ohrozila príjem z transportných poplatkov od Číny, bolo nemysliteľné. Ľahšie bolo vyvolať vnútropolitické turbulencie, ktoré by rokovania o novom spojenectve aspoň spomalili.

Nezabúdajme pritom na skutočnosť, že Pakt Štyroch by mohol fungovať s viac než priteľskými kontaktmi na Ruskú Federáciu. 

Vojna v Afganistane - Hra o Stredný východ

Okupáciou Afganistanu si Spojené štáty zabezpečili prístup k energetickým surovinám z Kaspického mora. V roku 2002 začali Spojené štáty z výstavbou plynovodu Kaspické more - Turkménsko - Afganistan - Pakistan - Arabské more. Spoločne s vojenskou inváziou do Iraku, ktorú uskutočnili USA a krajiny z tzv skupiny „ Koalície ochotných“ v marci 2003, bola vojna v Afganistane zameraná na získanie lokálnej kontroly v strategickej oblasti, ktorá sa – následkom vysokých cien ropy na svetových trhoch - dostávala čoraz viac podideologickú a v konečnom dôsledku aj politickú kontrolu Teheránu. Iránsky vodcovia sa upevňovali v oblasti svoje pozície od druhej polovice 90. rokov 20. storočia raketovým tempom. Priamo úmerným k tempu ch narastajúce vplyvu, bol úpadok vplyvu západu.

Vláda v Teheráne sa dostala do hľadáčika amerických stratégov, okamžite po tom, čo Biely dom pochopil, že ich bývalý vojenský spojenci ako Pakistan, Japonsko, či Južná Kórea, sú ochotný pristupovať v otázkach jednania s Iránom ku značným kompromisom. Krajiny pritom sledovali vlastné a pochopiteľné záujmy, ktorých cieľom bolo zabezpečenie dostatočného množstva energetických komodít (Pozri viac: Prvá a druhá vláda prezidenta Mahmúda Ahmadinedžáda).

Ak by sa podarilo Teheránu vybudovanie energetickej cesty Irán – Pakistan – India – Čína a ak by udržal dobré obchodno-politické spojenectvo s Tokiom, jeho ekonomický rast by sa stabilizoval do takej miery, že by mohol pomýšľať na obchodnú a ideologickú expanziu do susedných krajín. V vzhľadom ku etnickej a náboženskej rovnosti v oblasti tzv „ šiitskeho polmesiaca“ by mohol byť tento prienik úspešný v krajinách ako Irak, Sýria, Libanon. Teherán by tak rozšíril svoj vplyv až po samotné hranice Európskej únie a mohol by začať budovať energetické mosty Irán – Stredozemné more a prístavné terminály v Talianku. Mulahovia v Iráne by tak dosiahli afrických brehov, otvorili by sa im obchodné príležitosti v krajinách ako Líbya, Niger, Nigéria a v neposlednom rade Egypt, balansujúci celé stáročia na hranici medzi západom a východom. Obchodné partnerstvo krajín tohto typu, by neznamenalo len ohrozenie hospodárskej stability Západného sveta, ale aj koniec dominancie USA a v konečnom dôsledku aj začiatok úpadku celej Západnej civilizácie.

Čiastočným riešením pre túto potrebu mal byť vyššie spomínaný plynovod, ktorý by pokryl čiastočné potreby spotrebiteľov a odrezal Teherán od svojich vývozných trhov. Suroviny z Kaspického mora, dopravené k prepravným terminálom, sa mali stať nástrojom na hospodársku izoláciu Teheránu. V ceste jej úspešného vybudovania stála nepokojná krajina a skupina náboženských fanatikov na jej čele. Washington sa preto v roku 2001 rozhodol, že Taliban musí padnúť.

Zapojte sa do diskusie na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook - Priestor) 

------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ