KATALOG FIRIEM

Nová socialistická vláda priznala, že jej predchodcovia opakovane falšovali štatistiky a za rok 2009 mala krajina deficit 12,7 percenta HDP. To bolo dvakrát viac, ako sa predpokladalo, a vyše štyrikrát viac ako povoľovali pravidlá Európskej únie. Prezidentom krajiny bol Karolos Papulias.

Štátny dlh a zbrojné kontrakty 

Francúzsko a Nemecko vyzývali Grécko na prísne úsporné kroky, no v rovnakom čase vyvíjali nátlak na grécku vládu, aby im potvrdila miliardové zbrojné kontrakty. Dodržaním veľkých kontraktov, ktoré podpísal Papandréov predchodca, údajne podmieňovali svoje príspevky do balíka finančnej pomoci zadlženej krajine. K nátlaku malo dôjsť počas cesty gréckeho premiéra do Paríža, kde ho francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a premiér François Fillon upozornili, že Atény dostanú peniaze iba vtedy, ak budú platiť za dohodnuté dodávky zbraní. Išlo o zbrojné kontrakty v hodnote niekoľkých miliárd Eur. Konkrétne o francúzske fregaty za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky, lietadlá a nemecké ponorky.

Grécko vydalo na zbrojenie v roku 2008 viac než 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Bolo to viac než armádne výdavky ostatných krajín Európskej únie a rovnako tak aj Turecka ( 1,8 % HDP).

Francúzsky poslanec Európskeho parlamentu Daniel Kohn-Bendit, obvinil v tejto súvislosti vlády Francúzska a Nemecka z toho, že ako podmienku poskytnutia finančnej pomoci Grécku si stanovili pokračovanie v rokovaniach o nákupoch zbraní. "Za ostatné tri mesiace sme prinútili Grékov potvrdiť niekoľko zbrojárskych kontraktov za miliardy eur: predali sme im francúzske fregaty, vrtuľníky, lietadlá či nemecké ponorky. To je neuveriteľné farizejstvo."

Grécky minister obrany Evangelos Venizelos tvrdil, že Grécko zníži náklady v sektore obrany až o 25 %, no zároveň dodal, že sa to nedotkne programov v oblasti štátneho obstarávania. Grécka vláda kupovala 40 bojových lietadiel. Nemci ponúkli stíhačky Eurofighter, ktoré vyrábalo konzorcium firiem z Nemecka, Talianska, Španielska a Británie . Francúzi ponúkli Aténam stíhačky Rafale vyrábaných firmou Dassault.

Podľa štúdie Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) Grékov zásobovalo zbraňami najmä Nemecko, ktoré dodalo Aténam v roku 2009 35 % z celkového objemu nakúpených zbraní. Z pohľadu Nemecka bolo Grécko druhým najväčším zákazníkom v nákupe jeho zbraní (Berlín do Grécka predával ročne okolo 13 % produkcie - Najväčším bolo Turecko !)

Francúzsko ponúkalo Grécku predaj šiestich bojových fregát FREMM. O predaj fregát Grécku malo záujem Francúzsko, Španielsko a Holandsko, teda krajiny, ktoré Grékom schválili záchranné úvery na udržanie krachujúcej ekonomiky. Naviac, financovanie týchto zbrojných projektov, podporovali svojimi pôžičkami, bankové domy z vyššie spomenutých krajín.

Chronológia vlády:

24. december 2009 - Grécky parlament schválil štátny rozpočet na rok 2010, ktorý počítal s výraznými škrtmi vo verejných výdavkoch. Tlak na ekonomické reformy a protikrízový rozpočet verejných financií vyvíjala na Grécko najmä Európska únia, ktorá schválením potrebných opatrení podmieňovala svoju finančnú pomoc. Dlh krajiny bol odhadovaný na 300 miliárd eur.

5. marec 2010 - Grécke reformy a protesty. Poslanci schválili zvýšenie spotrebných daní a krátenie platov štátnych zamestnancov o osem percent. Grécky premiér George Papandreou cestoval v snahe o nový podporný finančný balík do Nemecka. Grécku nedáme „ani cent“, povedal v tejto súvislosti nemecký minister hospodárstva Rainer Bruederle. Verejná mienka bola jeho ostrej rétorike naklonená. Nemeckí politici z vládnej CDU a liberálnych demokratov FDP Grécku navrhli, aby predalo svoje ostrovy. Iný názor na stabilitu Grécka mali nemecké banky, ktoré mali v krajine investované množstvo prostriedkov a v prípade bankrotu by hrozilo, že o svoje investície prídu. Banky lobovali u predstaviteľov najväčších krajín Eurozóny: rokovali s kancelárkou Angelou Merkelovou aj francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym.

Ľudia protestovali proti úsporným opatreniam, ktoré zavádzala vláda v snahe o oživenie ekonomickej stability a odvrátenia štátneho bankrotu. Gréci protestujúci proti úsporným opatreniam pod vedením komunistických odborárov vniklo do ministerstva financií. Obsadili budovu, uzavreli ju pred prichádzajúcimi zamestnancami a rozvinuli na nej veľký transparent vyzývajúci k povstaniu. Grécko sa v priebehu najťažších mesiacov krízy, travjúcich od roku 2007 do roku 2011, prehnala vlna štrajkov a protestov. Štrajkovali štátni zamestnanci, zdravotníci, učitelia, vodiči MHD či novinári. Polícia zasahovala proti protestujúcim slzotvorným plynom.

27. marec 2010 - Pomoc pre Grécko. Predstavitelia Európskej únie sa dohodli na podmienkach pomoci pre zadlžené Grécko. Zástupcovia štátov spoločnej Európskej menovej únie (eurozóny) sa dohodli na tom, že ak nastane situácia, že Grécko nezoženie pôžičky na trhu, pomôžu mu z väčšej časti pôžičkami krajiny únie a asi tretinou prispeje Medzinárodný menový fond. V problémoch vysokých schodkov rozpočtov a nízkej konkurencieschopnosti boli aj iné štáty eurozóny: Španielsko, Taliansko, Portugalsko či Írsko.

Európska únia a Medzinárodný menový fond poskytli Grécku 110 miliárd eur, čím odvrátili hroziaci jeho bankrot. Grécke banky čelili odlevu peňazí, pretože ľudia presúvali úspory do bezpečia veľkých zahraničných bánk. V januári a februári takto odišlo z grécka o 8 miliárd eur.

5. máj 2010 – Obete protestov. Traja pracovníci banky zahynuli po tom, čo uviazli v budove podpálenej demonštrantmi. K tragédii došlo v Aténach počas masových protestov proti vládnym úsporným opatreniam. Smrť muža a dvoch žien, vrátane jednej tehotnej, šokovala verejnosť. Do ulíc Atén vyšlo 100.000 ľudí v rámci celonárodného štrajku proti reformám. Polícia uviedla, že pri násilnostiach v Aténach utrpelo zranenia 41 policajtov a 15 civilistov. Celkovo bolo zadržaných 70 osôb. Zamestnanci gréckych bánk vstúpili v reakcii na tragédiu do 24-hodinového štrajku.

6. máj 2010 - Vládny balík úsporných opatrení schválil grécky parlament. Úsporný balík predpokladal trojročné zmrazenie platov vo verejnom sektore, zníženie sociálnych dávok, zrušenie mimoriadnych sezónnych dávok pre dôchodkov a zvýšenie priemerného veku odchodu do dôchodku z terajších 53 na 67 rokov.Návrh podporilo 172 z 296 prítomných poslancov. V centre Atén sa zhromaždilo vyše 30-tisíc demonštrantov. Polícia musela použiť proti skupine mladíkov pred parlamentom slzotvorný plyn.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ