Grécko - Grécka kríza a všetko, čo s ním súvisí
Grécko sa stalo pre svet, Európsku úniu a najmä Európsku menovú úniu problémom číslo 1, krátko po prepuknutí Globálnej hospodárskej krízy, ktorá uvrhla priemyselný svet do hlbokej depresie, a samotnú helénsku republiku do neúnosnej dlhovej špirály. Čím viac peňazí lievalo svetové a Európske spoločenstvo do deravého košu nazvaného Grécko, tým viac z neho vytekalo.
Grécke vlády žili dlhé roky na dlh, žili tak na úkor svojich občanov a daňových poplatníkov. Z požičaných peňazí budovalo grécko prebujnelý štátny aparát, ktorý požíval všetky dostupné slasti, a robil tak na úkor ostatnej spoločnosti. Z rastom neproduktívnych úradníkov oslabovala stredná trieda, a v snahe zvrátiť tento trend sa štát pokúsil prostredníctvom predražených pôžičiek vybudovať novú strednú triedu, mnohokrát však aj z tých najnižších vrstiev spoločnosti.
Prebujnelý štátny aparát bol pod silným tlakom lobbystov, Tí zastupovali hneť dve strany, a nieje pritom vylúčené, že išlo o tie isté záujmové skupiny z rozsiahlym portfóliom podnikania: Išlo o bankový a zbrojný sektor. Obchodníci najskôr skorumpovali štátnych úradníkov, ktorý odsúhlasili nevýhodný úver - povedzme od nemeckej bankovej skupiny, iný a možno ten istý úradník rozhodol o nákupe zbrojných systémov od nemeckej spoločnosti. Grécka pôžička v podstate nikdy neopustila nemeckú banku, no bankové a zbrojné konzorcium požadovalo svoje splátky a úroky. Zbrojné systémy boli drahé, rovnako tak drahé boli úvery, a všetko to hradili Grécki daňoví poplatníci. Zarobili Konzorciá, lobbysti a grécki úradníci. Dlhé roky sa tento cyklus opoakoval, dlhé roky nakupovalo Grécko zbrojné systémy, ktoré nielenže nedokázalo ovládať, ale mnohokrát ku nim nedostalo ani muníciu.
Premiér George Papandreo a jeho socialistická vláda priznala krátko po nastúpené do úradu, že jej predchodcovia opakovane falšovali štatistiky a za rok 2009 mala krajina deficit 12,7 percenta HDP. To bolo dvakrát viac, ako sa predpokladalo, a vyše štyrikrát viac ako povoľovali pravidlá Európskej únie.
Francúzsko a Nemecko (Rozumej hlasné trúby Konzorcí, ktoré participovali n olúpení grécka) vyzývali Grécko na prísne úsporné kroky (Rozumej vyššie dane pre najnižšie vrstvy obyvateľstva), no v rovnakom čase vyvíjali nátlak grécku vládu, aby im potvrdila miliardové zbrojné kontrakty. Dodržaním veľkých kontraktov, ktoré podpísal Papandréov predchodca, údajne podmieňovali svoje príspevky do balíka finančnej pomoci zadlženej krajine. K nátlaku malo dôjsť aj počas cesty gréckeho premiéra do Paríža, kde ho francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a premiér François Fillon upozornili, že Atény dostanú peniaze iba vtedy, ak budú platiť za dohodnuté dodávky zbraní. Išlo o zbrojné kontrakty v hodnote niekoľkých miliárd Eur. Išlo o francúzske fregaty za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky, lietadlá a nemecké ponorky.
Zbytočné zbrojenie ??? Nie !!!
Grécko malo s ohľadom na počet obyvateľov najväčšiu armádu v Európe a najväčšie výdavky na zbrojenie na hlavu v Európskej únii. Na 11 miliónov obyvateľov Grécka pripadalo 133 000 vojakov. V roku 2004 upozornil Eurostat ministrov financií EÚ na to, že Grécko vydalo od roku 1997 do roku 2003 o 9 miliárd eur viac na zbrojenie, ako predtým pripustilo. Napriek tomu, že v tom čase bola už kríza v dohľade, kúpili Atény 6 fregát za 2,5 miliardy eur, vrtuľníky za 400 miliónov eur, bojové vozidlá a 6 ponoriek v hodnote miliardy eur. Grécko tiež dávalo objednávku nemeckej spoločnosti na výrobu ponoriek Howaldtswerke-Werft (HDW).
Len v roku 2008 vydalo na zbrojenie viac než 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Bolo to viac než armádne výdavky ostatných krajín Európskej únie a rovnako tak aj Turecka ( 1,8 % HDP).
Francúzsky poslanec Európskeho parlamentu Daniel Kohn-Bendit, obvinil v tejto súvislosti vlády Francúzska a Nemecka z toho, že ako podmienku poskytnutia finančnej pomoci Grécku si stanovili pokračovanie v rokovaniach o nákupoch zbraní. "Za ostatné tri mesiace sme prinútili Grékov potvrdiť niekoľko zbrojárskych kontraktov za miliardy eur: predali sme im francúzske fregaty, vrtuľníky, lietadlá či nemecké ponorky. To je neuveriteľné farizejstvo."
V roku 2010 uviedlo Grécko pre vojenský register Spojených národov, že platí takmer 135.000 aktívnych vojakov a vlastní 1612 tankov. Vyše 1000 z nich boli nemecké tanky Leopard-1 a Leopard-2. Gréci kúpili tieto tanky za viac ako 2 miliardy eur. Vôbec ich prito netrápilo, že vyše 330 najmodernejších tankov udržiavali celé roky bez munície. Grécko-nemecký obchod začal už na začiatku 90. rokov, kedy prevzalo Grécko od Nemecka prvý tank Leopard-1. V novom storočí sa rozhodlo uskutočniť nákladnú modernizáciu tankovej armády. V marci 2003 objednalo v mníchovskej zbrojárskej firme KMW 170 Leopardov-2. Z nich sa 30 % vyrobilo v Nemecku a zvyšok v gréckej zbrojovke HDS. Hodnota kontraktu dosiahla 1,72 miliardy eur. V roku 2005 sa dohodla grécka vláda s nemeckou spolkovou vládou na nákupe 330 jazdených Leopardov-1 a 2. Tanky dostali novú elektroniku a stáli 270 miliónov eur. V rovnakom roku kúpilo Turecko v Nemecku takmer 300 tankov Leopard-2. Do septembra 2008 KMW dodala Grécku takmer 100 tankov. Gréci za ne dokázali zaplatiť len 20 miliónov Eur. A nemeckej firme ostali dlžný 480 miliónov eur.
Grécky minister obrany Evangelos Venizelos tvrdil, že Grécko zníži náklady v sektore obrany až o 25 %, no zároveň dodal, že sa to nedotkne programov v oblasti štátneho obstarávania. Grécka vláda kupovala v tom období 40 bojových lietadiel. Nemci ponúkli stíhačky Eurofighter, ktoré vyrábalo konzorcium firiem z Nemecka, Talianska, Španielska a Británie . Francúzi ponúkli Aténam stíhačky Rafale vyrábaných firmou Dassault.
Podľa štúdie Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI) Grékov zásobovalo zbraňami najmä Nemecko, ktoré dodalo Aténam v roku 2009 35 % z celkového objemu nakúpených zbraní. Z pohľadu Nemecka bolo Grécko druhým najväčším zákazníkom v nákupe jeho zbraní (Berlín do Grécka predával ročne okolo 13 % produkcie - Najväčším bolo Turecko !)
Francúzsko ponúkalo Grécku predaj šiestich bojových fregát FREMM. O predaj fregát Grécku malo záujem Francúzsko, Španielsko a Holandsko, teda krajiny, ktoré Grékom schválili záchranné úvery na udržanie krachujúcej ekonomiky.
Napriek prosbám o finančnú pomoc pumpovalo Grécko do armády miliardy Eur aj v roku 2009. Grécke výdavky na zbrojenie dosiahli v roku 2009 dokonca viac ako 4 percentá HDP. Podľa štúdie Švédskeho medzinárodného inštitútu pre mierový výskum (SIPRI) patrili Atény medzi päť najväčších zbrojných importérov na svete.
Republika na bode Varu
5. november 2009 - Nová grécka vláda oznámila, že rozpočtový deficit štátu za rok 2009 dosiahne až 12,7 % HDP, čo je viac než dvojnásobok hodnoty, ktorú udávala predchádzajúca vláda. Pôvodne uvádzané čísla boli priaznivejšie, ale nová grécka vláda odhalila, že sa tak stalo len vďaka štatistickým "trikom". Následne ratingové agentúry znížili Grécku hodnotenie schopnosti splácať jeho záväzky. Náklady na financovania dlhu tak Aténam výrazne vzrástli.
8. decembra 2009 - Agentúra Fitch znižila rating Grécka na BBB+, prvýkrát za 10 rokov sa tak rating krajiny dostal pod investičné pásmo.
22. decembra 2009 - Moody's znižil rating Grécka z A1 na A2 pre rastúci deficit.
24. december 2009 - Grécky parlament schválil štátny rozpočet na rok 2010, ktorý počítal s výraznými škrtmi vo verejných výdavkoch. Tlak na ekonomické reformy a protikrízový rozpočet verejných financií vyvíjala na Grécko najmä Európska únia, ktorá schválením potrebných opatrení podmieňovala svoju finančnú pomoc. Dlh krajiny bol odhadovaný na 300 miliárd eur.
20. januára 2010 - Európska komisia označila za "nezmyselné" dohady o možnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu.
3. február 2010 – Európska komisia s Aténami začala vyšetrovať sfalšované štatistiky, ktorými Grécko v minulosti vylepšovalo obraz vlastného hospodárenia.
11. február 2010 – Mimoriadny summit EÚ sa dohodol na pomoci zadlženému Grécku, neschválil však žiadnu konkrétnu ponuku. Grécka vláda vtedy od únie ešte pomoc nežiadala.
5. marec 2010 - Grécke reformy a protesty. Poslanci schválili zvýšenie spotrebných daní a krátenie platov štátnych zamestnancov o osem percent. Grécky premiér George Papandreou cestoval v snahe o nový podporný finančný balík do Nemecka. Grécku nedáme „ani cent“, povedal v tejto súvislosti nemecký minister hospodárstva Rainer Bruederle. Verejná mienka bola jeho ostrej rétorike naklonená. Nemeckí politici z vládnej CDU a liberálnych demokratov FDP Grécku navrhli, aby predalo svoje ostrovy. Iný názor na stabilitu Grécka mali nemecké banky, ktoré mali v krajine investované množstvo prostriedkov a v prípade bankrotu by hrozilo, že o svoje investície prídu. Banky lobovali u predstaviteľov najväčších krajín Eurozóny: rokovali s kancelárkou Angelou Merkelovou aj francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym.
Ľudia protestovali proti úsporným opatreniam, ktoré zavádzala vláda v snahe o oživenie ekonomickej stability a odvrátenia štátneho bankrotu. Gréci protestujúci proti úsporným opatreniam pod vedením komunistických odborárov vniklo do ministerstva financií. Obsadili budovu, uzavreli ju pred prichádzajúcimi zamestnancami a rozvinuli na nej veľký transparent vyzývajúci k povstaniu. Grécko sa v priebehu najťažších mesiacov krízy, travjúcich od roku 2007 do roku 2011, prehnala vlna štrajkov a protestov. Štrajkovali štátni zamestnanci, zdravotníci, učitelia, vodiči MHD či novinári. Polícia zasahovala proti protestujúcim slzotvorným plynom.
12. marec 2010 - Summit eurozóny schválil zníženie úrokov z úveru Grécku o jedno percento na 4,2 percenta a prisľúbil krajine viac času na splatenie úveru – sedem rokov namiesto pôvodného 3,5 roka.
25. marec 2010 - Pomoc pre Grécko. Predstavitelia Európskej únie sa dohodli na podmienkach pomoci pre zadlžené Grécko. Zástupcovia štátov spoločnej Európskej menovej únie (eurozóny) sa dohodli na tom, že ak nastane situácia, že Grécko nezoženie pôžičky na trhu, pomôžu mu z väčšej časti pôžičkami krajiny únie a asi tretinou prispeje Medzinárodný menový fond. V problémoch vysokých schodkov rozpočtov a nízkej konkurencieschopnosti boli aj iné štáty eurozóny: Španielsko, Taliansko, Portugalsko či Írsko.
Európska únia a Medzinárodný menový fond poskytli Grécku 110 miliárd eur, čím odvrátili hroziaci jeho bankrot. Grécke banky čelili odlevu peňazí, pretože ľudia presúvali úspory do bezpečia veľkých zahraničných bánk. V januári a februári takto odišlo z grécka o 8 miliárd eur.
11. apríl 2010 - Ministri financií eurozóny sa dohodli na mechanizme pomoci Grécku za 30 miliárd eur.
22. apríl 2010 - Eurostat oznámil, že rozpočtový deficit Grécka dosiahol za rok 2009 až 13,6 % HDP.
23. apríl 2010 - Grécko oficiálne požiadalo MMF a inštitúcie EÚ o aktiváciu medzinárodného balíka finančnej pomoci.Grécky premiér Jorgos Papandreu požiadal o aktiváciu záchranného balíka EÚ/MMF.
27. apríl 2010 - Ratingová agentúra S&P znížila rating Grécka o 3 stupne do špekulatívneho pásma na BB+, rating Portugalska znížila o dva stupne na A- pre nedostatočnú konkurencieschopnosť krajiny.
2. máj 2010 - Grécko sa dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach záchranného balíka. Grécku schválili trojročnú pomoc vo výške 110 miliárd eur. Eurozóna prispela 80 miliardami eur a zvyšok poslal do Grécka MMF. Podmienkou poskytnutia pomoci bol trojročný plán rozpočtových škrtov, zvyšovania daní a štrukturálnych reforiem, ktorý v ten istý deň schválila grécka vláda.
5. mája – Grécko ochromil generálny štrajk, ktorý odbory zvolali kvôli plánovaným úsporným opatreniam vlády. Krajinu po ňom zasiahlo ešte niekoľko ďalších generálnych štrajkov.
Traja pracovníci banky zahynuli po tom, čo uviazli v budove podpálenej demonštrantmi. K tragédii došlo v Aténach počas masových protestov proti vládnym úsporným opatreniam. Smrť muža a dvoch žien, vrátane jednej tehotnej, šokovala verejnosť. Do ulíc Atén vyšlo 100.000 ľudí v rámci celonárodného štrajku proti reformám. Polícia uviedla, že pri násilnostiach v Aténach utrpelo zranenia 41 policajtov a 15 civilistov. Celkovo bolo zadržaných 70 osôb. Zamestnanci gréckych bánk vstúpili v reakcii na tragédiu do 24-hodinového štrajku.
6. máj 2010 – Grécky parlament schválil vládny balík razantných úsporných opatrení, zahŕňajúcich napríklad zníženie miezd štátnych zamestnancov, reformu dôchodkov a zvýšenie daní.
Vládny balík úsporných opatrení schválil grécky parlament. Úsporný balík predpokladal trojročné zmrazenie platov vo verejnom sektore, zníženie sociálnych dávok, zrušenie mimoriadnych sezónnych dávok pre dôchodkov a zvýšenie priemerného veku odchodu do dôchodku z terajších 53 na 67 rokov.Návrh podporilo 172 z 296 prítomných poslancov. V centre Atén sa zhromaždilo vyše 30-tisíc demonštrantov. Polícia musela použiť proti skupine mladíkov pred parlamentom slzotvorný plyn.
10. máj 2010 - Ministri financií sa dohodli na vytvorení stabilizačného mechanizmu na podporu krajín eurozóny v prípade núdze, jeho hodnota je 750 miliárd eur, pričom 250 miliárd eur poskytne Medzinárodný menový fond.
11. máj 2010 - Desaťtisíce ľudí demonštrovali v uliciach gréckych miest v rámci generálneho štrajku, ktorý vyhlásili odborové zväzy na protest proti vládnym úsporným opatreniam. Manifestáciu v Aténach sprevádzali potýčky medzi časťou protestujúcich a poriadkovými silami.
30. máj 2010 - Inflácia v Grécku dosiahla 5,4 %. Išlo o najvyššie číslo od augusta 1997. Hlavnou príčinou bolo zvýšenie daní z pohonných látok, tabakových výrobkov a alkoholu. Zvýšenie daní bolo výsledkom dohody Grécka s Európskou úniou a Medzinárodným menovým fondom (MMF), ktoré poskytli bankrotujúcej krajine záchranný balík len pod podmienkou prísnych úsporných opatrení a zvýšenia príjmov do štátneho rozpočtu.
13. jún 2010 - Medzinárodná agentúra Standard & Poor˙s zrazila rating Grécka o tri stupne do vysoko rizikovej kategórie C. Grécko sa tak u nej stalo krajinou s najhorším ratingom na svete.
14. jún 2010 - Moody's znížila úverový rating Grécka o 4 stupne na Ba1 (špekulatívne pásmo). Ako dôvod uviedla riziká záchranného programu EÚ a MMF pre Grécko a neistotu, či sa krajina z krízy dostane.
20. júna 2010 - Ministri financií eurozóny rozhodli, že eurozóna Grécku zatiaľ nedá ďalšie miliardy eur zo záchranného balíka. Podmienkou pre uvoľnenie 12 miliárd eur je schválenie ďalších nepopulárnych škrtov. Eurozóna sa súčasne zhodla, že zadlžené Grécko bude musieť dostať nový záchranný balík. Zapojiť by sa do neho na dobrovoľnej báze mal aj súkromný sektor.
22. jún 2010 - Nový kabinet gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea ustál hlsovanie o dôvere.
23. jún 2010 - Grécko sa s inšpektormi EÚ a MMF dohodlo na pláne úsporných opatrení, ktorými medzinárodné spoločenstvo podmieňuje akúkoľvek ďalšiu pomoc Grécku.
25. jún 2010- Grécko začalo ponúkať na predaj svoje ostrovy. Išlo o časť z ostrova Mykonos, ostrov Nafsika v Iónskom mori s rozlohou okolo 500 ha (cena 15 miliónov eur), mnohé ďalšie boli na predaj za podstatne menej peňazí, niektoré za približne 2 milióny eur. Z celkovo asi 6000 ostrovov a ostrovčekov Grécka bolo iba 227 obývaných. Potenciálni investori sa zaujímali o ostrov Rhodos, väčšinou išlo o obchodníkov z Ruska a Číny. Investori z obidvoch krajín mali záujem o získanie nehnuteľností a oblastí pri Stredozemnom mori, ktoré by boli pre nich ideálnymi dovolenkovými destináciami.
28. jún 2010 - V násilné strety medzi políciou a demonštrantami prerástol protest tisícok ľudí pred parlamentom v Aténach.
29. jún 2010 - Grécky parlament schválil úsporné a privatizačné opatrenia, ktoré majú štátnej pokladnici priniesť vyše 78 miliárd eur. Ich odsúhlasenie bolo nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie ďalších pôžičiek od eurozóny a MMF.
8. júl 2010 - Grécky parlament schválil zákon o dôchodkovej reforme. Vek odchodu do dôchodku sa zvyšuje na 65 rokov a obmedzia sa aj predčasné dôchodky.
28. júl 2010 - Štrajk gréckych vodičov cisterien. Protestná akcia spôsobila, že drvivá väčšina čerpacích staníc v krajine nemala dostatok pohonných látok. Do štrajku sa zapojilo približne 35.000 vodičov. Šoféri protestovali proti zmene licenčných pravidiel, ktoré sa mali zosúladiť s európskymi pravidlami. Ich liberalizácia bola súčasťou gréckeho úsporného programu a podmienkou pre získanie ďalšej splátky z úveru od členov eurozóny a Medzinárodného menového fondu.
5. august 2010 – Po dvojtýždňovej inšpekcii zástupcovia EÚ a MMF konštatovali, že Grécko plní dohodnuté podmienky a môže tak čerpať ďalšiu časť záchranného úveru. Deväť miliárd eur prisľúbili na september. Prvú časť úveru (20 miliárd eur) krajina dostala v máji.
1. september 2010 - Nemecká spolková vláda schválila finančnú pôžičku Grécku. Prvá časť nemeckej pôžičky dosiahla 4,43 miliardy eur, druhá 1,5 miliardy eur. Peniaze vláde poskytne štátna banková skupina Kredit für Wiederaufbau (KfW). Nemecký podiel na záchrannom balíku eurozóny, ktorého hodnota bola 110 miliárd eur, predstavoval 22,4 miliardy eur.
14. december 2010 – Grécky parlament schválil ďalší reformný balík, znižujúci mzdy v niektorých štátnych podnikoch.
23. december 2010 – Grécki poslanci schválili rozpočet na rok 2011, ktorý predpokladá deficit 7,4 percenta HDP.
20. január 2011 – Európska komisia označila za "nezmyselné" dohady o možnej reštrukturalizácii gréckeho dlhu.
12. marec 2011 – Mimoriadny summit eurozóny schválil zníženie úrokov z úveru Grécku o jedno percento na 4,2 percenta s ľúbil krajine viac času na splatenie úveru – sedem rokov namiesto pôvodného 3,5 roka.
15. marec 2011 - Medzinárodný menový fond (MMF) uvoľnil Grécku ďalších 4,1 mld. eur v rámci úverového programu, na ktorom sa podieľa spolu s EÚ. Vládu v Aténach zároveň vyzval na pokračovanie dôležitých hospodárskych reforiem.
11. máj 2011 – Desaťtisíce ľudí demonštrovali v uliciach gréckych miest v rámci generálneho štrajku, ktorý vyhlásili odborové zväzy na protest proti vládnym úsporným opatreniam. Manifestáciu v Aténach sprevádzali potýčky medzi časťou protestujúcich a poriadkovými silami.
13. jún 2011 – Medzinárodná agentúra Standard & Poor˙s zrazila rating Grécka o tri stupne do vysoko rizikovej kategórie C. Grécko sa tak podľa jej hodnotenia krajinou s najhorším ratingom na svete.
20. jún 2011 – Ministri financií eurozóny rozhodli, že eurozóna Grécku zatiaľ nedá ďalšie miliardy eur zo záchranného balíka. Podmienkou pre uvoľnenie 12 miliárd eur je schválenie ďalších nepopulárnych škrtov. Eurozóna sa súčasne zhodla, že zadlžené Grécko bude musieť dostať nový záchranný balík. Zapojiť by sa do neho na dobrovoľnej báze mal aj súkromný sektor.
22. jún 2011 – Obmenený kabinet gréckeho premiéra Jorgosa Papandrea ustál hlsovanie o dôvere.
23. jún 2011 – Grécko sa s inšpektormi EÚ a MMF dohodlo na pláne úsporných opatrení, ktorými medzinárodné spoločenstvo podmieňuje akúkoľvek ďalšiu pomoc Grécku.
28. jún 2011 – V násilné strety medzi políciou a demonštrantami prerástol protest tisícok ľudí pred parlamentom v Aténach.
29. jún 2011 – Grécky parlament schválil úsporné a privatizačné opatrenia, ktoré majú štátnej pokladnici priniesť vyše 78 miliárd eur. Ich odsúhlasenie bolo nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie ďalších pôžičiek od eurozóny a MMF.
Grécki poslanci hlasovali v atmosfére zvýšeného napätia, ktoré vyvolal 48-hodinový generálny štrajk. Odporcovia vládnych úspor sa na aténskom centrálnom námestí Syntagma dostali do potýčok s políciou. Počas nepokojov bolo zranených niekoľko desiatok ľudí. Protestujúci zaútočili na budovu ministerstva financií. Policajti museli k budove ministerstva privolať aj hasičov, pretože skupina mladých útočníkov podpálila poštový úrad v prízemí budovy. Uhasiť požiar sa dlho nedarilo, pretože prístup k horiacej budove blokovali demonštranti. "Vláda nám vyhlásila vojnu, a odpovieme na ňu vojnou," Boli vyhlásenia demonštrantov.
3. júl 2011 - Nemecký poisťovací koncern Allianz rozhodol, že sa bude podieľať na novom programe finančnej pomoci Grécku sumou 300 miliónov eur. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že finančné inštitúcie v krajine prispejú na pomoc Aténam sumou 3,2 mld. eur vo forme súhlasu s predĺžením splatnosti časti gréckych štátnych dlhopisov, ktoré držia vo svojich portfóliách.
1. júl 2011 - Grécky parlament prijal detaily implementácie päťročného plánu úsporných opatrení, čo bol nevyhnutný krok na získanie mimoriadnych prostriedkov od EÚ a MMF. Išlo o podmienku pre to, aby Aténam poskytli ďalšiu časť pôžičky, ktorú krajina dostáva, aby sa zabránilo jej bankrotu. Bez úverov od EÚ a MMF, ktorých celková výška dosahuje 110 miliárd eur, by Grécko nebolo schopné plniť svoje záväzky už v júli.
3. júl 2011 - Ministri financií členských štátov Európskej menovej únie (EMÚ) schválili uvoľnenie ďalšej časti záchrannej pôžičky Grécku v hodnote 12 miliárd eur. Euroskupina sa na uvoľnení v poradí piatej tranže dohodla na telekonferencii koordinovanej z Bruselu, pričom Atény by peniaze mali dostať už 15. júla. Šéfovia rezortov financií krajín eurozóny zároveň súhlasili s tým, že podrobnosti druhého núdzového úveru pre Grécko dohodnú "v nasledujúcich týždňoch".
„ Grécko sa musí zmieriť s výraznou stratou suverenity a privatizovať štátne aktíva v rozsahu, ktorý bude podobný výpredaju štátnych podnikov v niekdajšom východnom Nemecku po páde komunizmu v 90. rokoch.“ (Jean-Claude Juncker, predseda skupiny ministrov financií Eurogroup)
Zbytočné zbrojenie ??? Nie !!! Hurá na Turecko
Problémy domácej oligarchie, ako aj trasúca sa stolička zamestnancov štátneho aparátu, pocítili prvú vlnu nespokojnosti gréckej spoločnosti v roku 2009. V záujem upriamiť pozornosť od vnútorných problémov, obrátil štát hnev svojich občanov proti nepriateľovi spoza hraníc.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
行星地球空間
فاصله برای سیاره زمین
Priestor pre planétu zem
Planeta terrae spatium
Space for planet earth
Простор за планету Земљу
Космические для планеты Земля
Espace pour la planète terre
Raum für Planet Erde
Espacio para el planeta tierra
Miejsce na planecie Ziemia
ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष
الفضاء لكوكب الأرض
שטח עבור כדור הארץ
Komentáre
Prehľad komentárov
Irán a jeho spriatelené štáty vedia, že to, o čo sa tu skutočne hrá, je americký dolár. Oficiálne stanoviská Spojených štátov a Európskej únie znejú, že Teherán musí byť potrestaný za svoje pretrvávajúce snahy vyvinúť jadrovú zbraň. Trest má mať formu sankcií na iránsky export ropy, ktorými sa má docieliť izolácia Iránu a znehodnotenie jeho meny, čo by malo pre krajinu ďale-kosiahle následky. Sankcie však svoj cieľ nedosiahnu. Irán má ďaleko od izolácie a jeho spriatelené štáty – ako napríklad India – budú stáť po jeho boku, pretože vedia, že to, o čo sa v skutoč-nosti hrá, je americký dolár a jeho štatút svetovej rezervnej meny. V 70. rokoch sa dolár stal jedinou menou, ktorou sa mohlo platiť za kúpu, resp. predaj ropy. Z tohto monopolu začal dolár ťažiť a pomaly, ale isto sa stal rezervnou menou pri medzi národ-ných obchodoch s väčšinou komodít. Nasledoval obrovský dopyt po dolári, čím sa jeho hodnota zvyšovala. Krajiny dokonca ukladali svoje prebytočné dolárové rezervy u amerického ministerstva financií, čím poskytovali americkej vláde obrovské množstvo úveru , z ktorého mohla čerpať. Všetci vieme, kam toto všetko viedlo – k zaduseniu americkej ekonomiky hromadou dlhu, vysokej nezamestnanosti jej obyvateľstva, prehriatemu trhu s nehnu teľnosťami, prebujnenému bankovému systému a množstvu ďalších neduhov. Takýto je dnes obraz svetovej superveľmoci plynúci z privilégií získaných používaním dolára ako jedinej meny pri svetovom obchode. Ostatné krajiny celej situácii veľmi dobre rozumejú a začínajú opúšťať vo svojich transakciách dolár, počnúc ropou.Ak dolár stratí svoju pozíciu globálnej rezervnej meny, konzekvencie budú pre Ameriku katastrofálne. Takýto prechod vo svetových vzťahov fiat mien bude pre niektoré meny vyhovujúci, zatiaľ čo iné budú trpieť, avšak je veľmi náročné, zrejme až nemožné predpovedať výsledky takéhoto vývoja. Jeden záver však predsa len môžeme vysloviť takmer s úplnou istotou: hodnota zlata vzrastie. Neistota okolo papierových mien vždy zlatu nahrávala a dnešné dní sú akékoľvek, len nie isté.
Re: Tu máš Peťo, o tomto hovorím vo všetkých mojich príspevkoch - 1 diel
(peter mišove, 19. 2. 2012 13:35)áno, a toto všetko vedie, k izolácii Iránu. Otázkou je, kto bude v tejto hre škodovať viac, či Irán, ktorý bude prinútený hľadať, nové - odbytiská svojho nerastného bohatstva, alebo USA a jeho spojenci, ktorí ešte viac oslabia, už aj tak tak slabý vplyv v oblasti. Irán má kde predávať: na východ od jeho hraníc sú noví potencionálni záujemcovia - ako India, a Čína. Noví obchodní partneri, nielen nebudú zasahovať do vnútornej politiky Iránu - tak ako jeho západní odberatelia, dokážu rešpektovať jeho inakosť, a nebudú ohrozovať jeho lokálnu , či už politickú, alebo obchodnú hegemóniu v oblasti,,, o ktorú sa Irán dlhé roky usiluje. naproti tomu USA vystavujú seba aj svojich partnerov hrozbe, že Izolovaním Iránu, vytvoria (nechtiac) platformu pre alianciu krajín, ktoré sa práve po vzore Iránu, vymania z moci Petrodolárového systému.
RE - furino
(belweder, 18. 2. 2012 9:37)sorry - je to analytika - ja za správanie iných nemôžem - a ak ťa tie tvrdenia bolia - asi by si bol rád - tak ako Kosovo - americkou kolóniou. Neviem však, či ťa tak dobre platia, aby si bol tak úžasne proamerický. Záujmy EÚ nie sú totožné so záujmami USA. Sme v Euroázijskom priestore a od USA nedostávame energetické zdroje - ale z Ázie áno. Aj teba sa možno opýtajú tvoje deti - oci - prečo je nám zima? A vtedy im iste odpovieš - to preto, lebo som bol papagájom systému spoza mora.
5.diel
(belweder, 18. 2. 2012 9:32)
Irán teda bude aj naďalej mať svojich priateľov, ktorí budú pokračovať v nakupovaní jeho ropy. Čo je však dôležitejšie, môžete sa spoľahnúť na to, že za túto ropu nebudú platiť dolármi. Objavujú sa informácie, že India momentálne rokuje s Iránom o platení za ropu z tejto krajiny zlatom. Irán už prestáva používať dolár pri obchodovaní s Ruskom v prospech rialu a rupie. India zas v styku s Čínou používa juan; Čína a Rusko obchodujú v rubľoch a v juane už viac ako jeden rok; Japonsko a Čína tiež začínajú inklinovať vo vzájomných obchodoch k svojim vlastným menám. A čo všetky tie energetické obchody medzi Iránom a Čínou? Tie budú prebiehať v zlate, juane a v riali. So všetkými týmito informáciami, ktoré sú k dispozícii, je pochopiteľné, že skutočnou príčinou tenzií hromadiacich sa v Perzskom zálive je zúfalá snaha Spojených štátov zastaviť torpédo, ktoré sa na ne valí. Na čele zrušenia petrodolárového systému stojí Irán, ktorý je krytý Indiou, Čínou a Ruskom. To je pre Washington nepochybne dostatočný dôvod na to, aby si našla výhovorky na zvrhnutie režimu v Iráne. Ak by sme na základe tohto vývoja chceli učiniť investičné rozhodnutia, musíme mať neustále na pamäti, že Rusko, India a Čína – traja členovia zoskupenia BRIC, kam spadá ešte Brazília – sú spojencami Iránu a sú tiež významní producenti zlata. Ak sa prestane platiť petrodolármi a obchodovanie v iných menách sa stane príliš komplikovaným, budú musieť použiť svoje zlato, aby nebol zastavený kohútik s ropou. Zlato vždy bolo a aj vždy bude akousi „núdzovou“ menou a keď sa vzťahy medzi jednotlivými menami zmenia a ich hodnota sa bude len ťažko odhadovať, obchodovanie v zlate je overený a bezpečný spôsob ako sa vyrovnať s touto zložitou situáciou. Rok 2012 sa možno stane známy tým, že svet prestane akceptovať dolár ako rezervnú menu. Predstavte si, že si zvyšok sveta zráta koľko je 2 + 2 a postupnými krokmi začne obchodovať vo vlastných menách a čoraz menej svojich prebytkov bude investovať do amerických dlhopisov. Takýto vývoj by znamenal isté zničenie dolára.
Paradoxne, možno práve to Spojené štáty potrebujú. Kolosálny dlh tejto krajiny nemôže byť nikdy splatený, pokiaľ si dolár udrží svoju súčasnú hodnotu. Ak sa pozrieme na reálny stav USA, zistíme, že všetko čo podporuje hodnotu dolára je jeho štatút rezervnej meny. Ak sa to zmení, USA možno budú schopné splatiť svoje dlhy a začať odznova. Pri tomto novom štarte by už viac nemohli využívať doterajšie privilégiá a hlboko zakorenené subvencie, na ktoré si Američania tak zvykli. Je tiež zaujímavé, že petrodolárový systém vydržal takú dlhú dobu. Bolo iba otázkou čase, kedy sa rozpadne. A ten čas nastal možno práve teraz.Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker.
Zdroj: Casey Research
4.diel
(belweder, 18. 2. 2012 9:30)
Ak by tieto obchody začali prebiehať v inej mene, krajiny na celom svete nebudú už viac potrebovať menu Spojených štátov. Následný výpredaj amerického dolára by oslabil menu dramatickým spôsobom. Vykonajme teraz jeden zaujímavý myšlienkový experiment. Takmer každý si myslí, že USA vstupujú do vojen, aby ochránili svoje ropné dodávky, ale nie je skutočným dôvodom snaha udržať pri živote petrodolárový systém?
Irak nám poskytuje dobrý príklad. Až do novembra 2000, žiadna z krajín OPECu sa neodvážila pomyslieť na predaj svojej ropy v inej mene ako americký dolár a keďže bol dolár ešte stále najsilnejšou menou sveta, existovalo len málo dôvodov na spochybňovanie existujúceho systému. Avšak koncom roku 2000, Francúzsko a niekoľkí ostatní členovia EU presvedčili Saddáma Husajna, aby vzdoroval petrodolárovému procesu a začal predávať irackú ropu v eurách. Niekoľko ďalších krajín taktiež naznačilo svoj záujem obchodovať s ropou bez použitia amerického dolára, vrátane Ruska, Iránu, Indonézia i Venezuely. V apríli 2002 bol predstaviteľ OPECu, Javad Yarjani, pozvaný Európskou úniou do Španielska, aby predstavil detailnú analýzu ako by OPEC v určitom momente v budúcnosti mohol predávať svoju ropu v eurách a nie v dolároch. Spojené štáty na tento vývoj zareagovali napadnutím Iraku v marci 2003, náhoda? Existuje viac príkladov, kedy USA vkročilo na scénu, aby obránilo petrodolárový systém, častokrát tajne. Vo februári 2011 sa najvyšší predstaviteľ MMF, Dominik Strauss-Khan, vyslovil za vznik novej svetovej meny, ktorá by oslabila dominanciu dolára. O tri mesiace bol obvinený zo znásilnenia slúžky v jednom z new yorských hotelov a musel odstúpiť zo svojej funkcie, náhoda?
Vojny a rafinované intervencie môžu byť síce nákladné, ale náklady spojené s koncom petrodolárového systému by boli pre USA oveľa väčšie. Ak by bolo euro, jen, renminbi, rubeľ, alebo hneď zlato všeobecne akceptované pri platbách za ropu, americký dolár by sa rýchlo stal bezvýznamným, a prakticky bezcenným. Ak si zvyšok sveta uvedomí (a prvé kroky v tejto oblasti už môžeme pozorovať), že existujú aj iné možnosti okrem amerického dolára pri medzinárodných transakciách, USA nečaká veru nič príjemné.
ránska dilema
Irán môže byť izolovaný v západnom svete, ale Teherán má stále dosť spojencov. Irán a Venezuela majú spoločné projekty v hodnote $4 miliardy a India sľúbila, že bude pokračovať v nákupoch iránskej ropy, keď označila Teherán za výborného obchodného partnera. Grécko je proti sankciám EU, pretože Irán je jedným z mála dodávateľov, ktorý umožňoval skrachovanému Grécku kupovať ropu na úver. Južná Kórea a Japonsko sa tiež nepripoja k uvaleniu sankcií. Ekonomické väzby medzi Ruskom a Iránom sú z roka na rok silnejšie. Potom je tu Čína. Iránske energetické zdroje sú pre Čínu záležitosťou národnej bezpečnosti, keďže iránske dodávky ropy a zemného plynu predstavujú pre Čínu 15% celkového importovaného množstva týchto komodít. Irán je preto pre Čínu dôležitejší ako Saudská Arábia pre USA. Nemali by sme preto očakávať, že bude Čína venovať pozornosť sankciám EU a USA – Čína nájde spôsob ako sa vyhnúť týmto sankciám, ktoré by zhoršili obojstranný obchod s Iránom, ktorý dosahuje $30 miliárd a pri ktorom sa očakáva, že v roku 2015 dosiahne $50 miliárd. V skutočnosti, Čína bude zo sankcií ťažiť, keďže bude možné nakupovať iránsku ropu a zemný plyn za nižšie ceny.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker.
Zdroj: Casey Research
3.diel
(belweder, 18. 2. 2012 9:29)
.„Petrodolárový“ systém bol brilantným politickým a ekonomickým ťahom. Prinútil, aby všetky peniaze, čo majú niečo spoločné s ropou pretiekli cez prsty Fedu, čím vytvárali neustály medzinárodný dopyt po amerických dolároch aj americkom dlhu a umožnili tak Spojeným štátom vlastniť ropu zadarmo, keďže hodnota ropy je denominovaná v mene, ktorú kontroluje a tlačí Amerika. Petrodolárový systém však nezostal iba pri rope: väčšina medzinárodného obchodu prebieha v amerických dolároch; od Ruska, cez Čínu až po Brazíliu alebo Južnú Kóreu, každá krajina sa zameriava na maximalizáciu svojich dolárových prebytkov, aby mohla kupovať ropu a ostatné komodity.USA priniesol tento systém množstvo výhod. Po tom, ako sa používanie ropy v 80.tych rokoch zvýšilo, dopyt po dolároch tiež rástol a americká ekonomika prekvitala. Avšak americká mena by zvyšovala svoju hodnotu aj bez tohto domáceho úspechu, pretože petrodolárový systém vytvoril konzistentný medzinárodný dopyt po americkej mene. Silný dopyt umožnil Američanom kupovať dovážané produkty v obrovskej zľave – tento systém prakticky poskytoval dotácie americkým spotrebiteľom na úkor zvyšku sveta. Ale predsa len, všetko má svoje pre i proti. Dostupnosť lacného importu zasiahla americký priemysel veľmi tvrdo a úbytok pracovných miest v priemysle ostáva jednou z najväčších výziev, s ktorou sa americká ekonomika dnes musí vyrovnať. Existuje však i ďalšie potenciálne riziko ukrývajúce sa zatiaľ ešte niekde v tieni. Hodnota dolára je z veľkej časti ovplyvnená faktom, že sa ropa predáva práve v tejto mene. alebo spoločnosti TRIM Broker.
Zdroj: Casey Research
2.diel
(belweder, 18. 2. 2012 9:27)
Petrodolárový systém
Aby sme mohli celú mozaiku správne poskladať, musíme začať rokom 1973. To je totižto obdobie, kedy prezident Nixon požiadal kráľa Saudskej Arábie, aby pri platbách za ropu akceptoval iba americké doláre a aby následné prebytočné zisky investoval do amerických dlhopisov. Výmenou za toto privilégium, Nixon sľúbil Saudskej Arábie ochranu ich ropných polí pred Sovietskym zväzom a ostatnými národmi ako napríklad Iránom alebo Irakom. Pre USA to bol začiatok niečoho veľkolepého.Do roku 1975, všetci členovia OPECu súhlasili s predajom svojej ropy výlučne v dolároch. Každá krajina dovážajúca ropu začala ukladať svoje úspory do americkej meny, aby bola schopná nakupovať ropu; je zrejmé, že s takým vysokým dopytom po dolároch, americká mena posilňovala. Okrem toho, veľa národov exportujúcich ropu použilo prebytky nahromadeného doláru na nákup amerických vládnych cenných papierov, poskytujúc tak hlbokú studňu úverov pre americké míňaniespoločnosti TRIM Broker.
Zdroj: Casey Research
re - aký útok?
(belweder, 9. 9. 2011 21:56)Peter - útok Dolára proti Euru je neustály odkedy Euro vzniklo. Tým, že vzniklo stalo sa najsilnejším platidlom sveta zosadilo Dolár z trónu svetového platidla č.1. Keď sa diplo úsilím nepodarilo zastaviť prijatie Eura v Európe - muselo sa pristúpiť k ďalším konaniam. Prvé bolo rozpútanie vojny v Európe - ad 1 - aby sa európske štáty rozhádali v názore na vojnu, ad 2 - aby klesla cena Eura - ako novej meny - a vieš iste, čo to v obchode s akciami znamená. Po počiatočných problémoch Európa obedovala Juhosláviu, Kosovčania dostali za spojenectvo a pomoc od Ameriky vlastný štát, v ktorom však dali amíkom základne a pod. S týmto súvisí Clinton a Lewinská - keď Clinton nechcel podpísať útok - lobby na neho vytiahla Lewinskú s jej šatami odloženými v mrazáku - buď podpíšeš pre nás potrebnú a nami rozpútanú - rozumej - podporujeme demokratocké národné oslobodzovacké hnutie - a buď podpíšeš - alebo budeš odvolaný - podpísal - a všetci mu odpustili....Kennedyho nemali ako donútiť - museli ho zastreliť - už sa poučili a Clintona si nachytali so spustenými nohavicami. Jeden z ďalších útokov Dolára na Euro bolo zastavenie ruského plynu proamerickou Tymošenkovou do Európy...teraz ju za (velezradu a službu amerike) idú súdiť. Zase klesla hodnota Eura stúpol dolár - zase sa dali kupovať lacnejšie akcie, že?Tomu, kto vedel, že toto nastane. A tak podobne bolo akcií viacej. Aj kríza bola nachystaná, a aj Grécko. Premýšľaj Peťo - čo všetko divné sa deje v eurozóne od prijatia Eura???
Re: belweder
(Futrino, 14. 2. 2012 7:48)Ruska hlasna truba,treba ta izolovat ako skodlivu!
ruské zbrane 2
(peter mišove, 9. 9. 2011 20:17)
Začiatok rusko-gréckej spolupráce sa datuje do roku 1993. Medzivládna dohoda, ktorá túto spoluprácu spečatila, bola podpísaná o dva roky neskôr. Na základe tejto dohody bolo do gréckej armády zaradených množstvo ruských zbraňových systémov. Išlo napríklad o protivzdušnú obranou štátu, ktorú takmer celú zaisťujú ruské komponenty. Išlo o z ramena odpaľovaný systém Igla, či pojazdné systémy OSA-AKM, Tor-M1, Buk-M1 a Buk-M2.
Významný politicko-vojenský dopad pre Grécko malo zakúpenie strategického ruského raketového systému S-300-PMU-1, ktorý bol v gréckej protivzdušnej obrane presadený i napriek veľkému americkému tlaku. USA neúspešne presadzovali zakúpenie vlastného systému Patriot PAC-3. Gréckym pozemným silám boli v tom období dodané i protitankové strely typu Kornet a Fagot.
Ďalším grécko-ruským kontraktom bolo obstaranie rusko-ukrajinských obrích vznášadiel Zubr. Najväčšie vznášadlo svojho druhu na svete, bolo dodané v roku 2001 a stalo sa tak prvým plavidlom vyrobeným v Rusku, ktoré do svojich stavov zaradilo námorníctvo členského štátu NATO. Okrem Grécka ho používa už len ruská a ukrajinská armáda.
Grécka vláda vynaložila na nakúpenej ruskej výzbroje iba v rokoch 1998 – 2007 celkovo až 1,4 miliardy USD. Jeden z najväčších obchodov medzi Ruskom a Gréckom sa začal rysovať na gréckom veľtrhu obranného priemyslu Defendory 2008. Grécka armáda tu predstavila svoj záujem o nákup bojových vozidiel pechoty BMP-3M. Najskôr prenikli do médií informácie o možnom nákupe 415 strojov, ktorých počet bol neskôr navýšený až na 1 000 kusov. Podľa posledných informácií sa zmluva o predaji momentálne nachádza tesne pred podpisom. BMP-3M je nástupca vozidla BMP-3. To prešlo zásadnou modernizáciou, v ktorej dostalo nové motory, prídavné pancierovanie a rekonštruovanú vežičku s digitálnym systémom riadenia paľby.
Príkladom spolupráce Ruska a Grécka môže byť i kontrakt pre grécke firmy, na základe ktorého budú produkovať určité súčiastky na výrobu nových ruských lietadiel MS-21, určených pre prepravu pasažierov na stredné vzdialenosti. Lietadlo MS-21 by sa malo dostať na trh v roku 2012 a konkurovať predovšetkým podobne veľkým strojom Airbus A-320 a Boeing 737. Vyvíjané je zo strany troch veľkých ruských leteckých výrobcov - Iljušin, Tupolev a Jakovlev.
ruské zbrane 1
(peter mišove, 9. 9. 2011 20:13)
Grécko dráždi západ a Kupuje ruské zbrane
Grécko sa stalo jedným z popredných partnerov Ruskej federácie v oblasti obranného priemyslu medzi štátmi NATO. Vojensko-technologická spolupráca, ktorá začala krátko po konci studenej vojny, však nabrala na omnoho vätšej intenzite: Zahŕňala nákupy ruskej výzbroje, ale tiež zakladanie spoločných zbrojárskych podnikov. Proti tejto kooperácii brojili najmä USA a krajiny západnej Európy, ako nemecko, či Francúzsko, ktoré takto prichádzali o možné odbytiská svojich zbraní.
Grécko bolo dlhé roky ovplyvňované, zastrašované a neskôr aj potrestané, za to, že si dovolilo nakupovať zbrojné systém ruských štátnych podnikov. Výroba a predaj zbraní boli totiž priveľmi lukratívnym biznisom na to, aby či už USA, Južná Kórea, Francúzsko alebo Nemecko nechali naskytujúcu sa príležitosť bez povšimnutia. Túto situáciu najlepšie vystihujú slová Sergeja Chemezova, šéfa Rosoboroexportu - ruského štátneho monopolu na vývoz zbraní: "Nerobíme si žiadne ilúzie. Pokiaľ nebudeme predávať zbrane my, urobí to ktokoľvek iný. Obchod so zbraňami je príliš výnosný na to, aby sa ho svet vzdal. Vojna bola a aj bude neobmedzeným priestorom pre výnosný obchod, a ako taký potrebné ho ovládať bez zbytku. To sa záapdným zbrojným konglomerátom takmer podarilo na prelome 80 a 90 rokov 20. storočia. Premrhaná šanca ich rozhnevala na toľko, že sa rozhodli pre potrestanie vinníkov. K Turecku sa pridalo Grécko.
aký útok?
(ak47, 28. 8. 2011 8:30)belweder, aký útok máš na mysli a prosím ťa aký zmysel by to malo pre USA, či iných doláristov ???
Ruské zbrane
(peter mišove, 14. 8. 2011 16:29)
samozrejme, časom by som chcel doplniť aj tieto veci, Popravde sa o tom vela nepíše a nehovorí. Všetci, ktorí chcú vedieť pravdu o gréckom probléme sa ju môžu dozvedieť. Ludia sa však radšej nechajú klamať o podliehať bludu, o akýchsi zmyslených príčinách Kolapsu Európy - ako ju poznáme. V dejinách sa nikdy nestalo nič, čo by nesúviselo s majetníckym pudom a finančným prospechom niekoho na úkor toho druhého. Už tisíc krát som napísal, vojny nevyvolávajú štátnici - Hitlerovia , či Buschovia, ale obchodníci, ktorí z nich profitujú.
Pošli mi na seba nejaký mail.
a čo ruské zbrane kúpené Gréckom?
(belweder, 8. 8. 2011 20:39)Ahoj Peter, výborný článok, čo sa týka chronológie - ale !!! - kde je PRApodstata gréckeho problému? Veď sa všetci judejskí bankári celého sveta nekonečne nasr-dili, že si Grécko dovolilo nakúpiť ruské zbrane - rozsah a druhy si ľahko nájdeš na nete - a teda - dať peniaze judejských bánk nie naspäť judejcom - ale dať ich Rusom....za čo bolo Grécko "exeeeeeemplárne" potrestané - pozri sa kam to došlo....a zámerne....neveríš?......daj si do súvisu všetky problémy Únie vyplývajúce z tejto situácie - a prídeš ľahko na to, že je to ďaľší - a veľmi - veľmi vážny útok DOLÁRA na EURO. Tento má dokonca takú silu a vážnosť, že je možný zánik Eura a znovu svetovú nadvládu DOLÁRU - so všetkými dôsledkami na svetové trhy - a najmä na akciové trhy a najmä - ako emitent Doláru aké má možnosti - samozrejme celosvetové - ovplyvňovať ceny celosvetových akcií a diania........ Mal by si otvoriť tému - Studená vojna Doláru proti Euru.
Tu máš Peťo, o tomto hovorím vo všetkých mojich príspevkoch - 1 diel
(belweder, 18. 2. 2012 9:26)