KATALOG FIRIEM

Enviromentalizmus, hnutie ochrancov planéty a ekologických aktivistov vystúpilo do popredia záujmu širokých vrstiev spoločnosti v druhej polovici deväťdesiatych rokov 20.storočia. Hnutie upozorňovalo na výrazné klimatické zmeny, spôsobené, podľa ich názorov, vypúšťaním škodlivých (skleníkových) plynov do ovzdušia. Klimatické zmeny kladené do súvislosti s nadmernou priemyselnou aktivitou najrozvinutejších štátov sveta, mali podľa hnutia za následok zmeny v poveternostných podmienkach na planéte Zem, ako boli masívne záplavy, kyslé dažde, skleníkový efekt, nepredvídateľné výkyvy počasia, teplé zimy vo vyššom pásme a stým spojené topenie ľadovcov. Hnutie a jeho vplyv silnej najmä v bohatých – západných štátoch, teda krajinách, ktorých prínos k znečisťovaniu planéty trval desaťročia a bol najmarkantnejší.  

Kjótsky protokol 

Spoločné stretnutie priemyselne najvyspelejších krajín planéty v roku 1997, malo priniesť návrhy spoločného riešenia a stanoviť normy, ktoré by boli pre všetkých zúčastnených záväzné. Rokovanie o Kjótskej dohode medzi predstaviteľmi Európskej komisie (EK) a USA však skončilo neúspechom. Administratíva amerického prezidenta Georga W. Busha trvala na tom, že medzinárodný dokument o znížení emisií skleníkových plynov je voči USA a ostatným priemyselne vyspelým krajinám "nespravodlivý" a dohodu z japonského Kjóta označovali za bezvýznamný kus papiera. USA požadovali rovnaké pravidlá pre všetkých, aj pre krajiny, ktoré rozvinuli svoj priemysel iba v tej dobe a boli od jeho rastu závislí. Jednalo sa predovšetkým o Čínu a Indiu, ktoré nemohli s pochopiteľných dôvodov akceptovať pripomienky USA.

Dohoda v skutočnosti neukladala menej rozvinutým krajinám sveta povinnosť participovať na záveroch Kjótskej dohody, Spojené štáty, ako najväčší svetový "producent" oxidu uhličitého a najvyspelejšia priemyselná krajina, však hľadela pri ignorovaní medzinárodnej snahy o znižovanie environmentálnej záťaže planéty na vlastné ekonomické záujmy, a odsúdili preto celý projekt na neúspech. Do Kjótskeho protokolu sa napokon zapojilo len 37 krajín sveta.

Kodaň 2009 

Klimatická konferencia OSN sa konala v dňoch od 7. do 18. decembra 2009. Summit OSN o klimatických zmenách V Kodani, kde rokovalo až 15-tisíc delegátov z desiatok krajín sveta, neprinieslo žiadny významnejší pokrok v riešení nadmernej priemyselnej produkcie škodlivých látok. Aj napriek tomu, že ho niektorí vedci označovali za najdôležitejšiu konferenciu, akú kedy svet zažil, dva týždne rokovaní nepriniesli žiadny záväznejší plán ani stratégiu, ktorá by bola schopná osloviť najväčších hriešnikov znečisťovania planéty. „ Ľudstvo čelí vážnej situácii a ak nespojí svoje sily pre rozhodné kroky, klimatické zmeny zničia Zem.“ To to a mnohé iné posolstvá zo stretnutia propagovali už v prvých dňoch desiatky mienkotvorných tlačených médií v 45 štátoch sveta. Vydavatelia sa k tomuto kroku rozhodli preto, aby vyzvali svetových lídrov k prijatiu "správnych rozhodnutí"

Za hlavnú príčinu klimatických zmien považovala väčšina vedcov a politikov skleníkové plyny. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC), ktorý mal najväčší vplyv na rozhodovanie politikov, tvrdil, že globálna teplota bola o 0,7 stupňa Celzia vyššia ako v predindustriálnom obdobím. Zároveň dodali, že aby do roku 2050 nestúpla o viac ako 2 stupne, je potrebné znížiť produkciu uhlíkových plynov o 30 percent .

Čína podpísala dohodu o klimatických zmenách z Kodane marci 2010. V oficiálnom liste zaslanom Úradu OSN pre klimatické zmeny so sídlom v nemeckom Bonne Peking uviedol, že medzinárodné spoločenstvo môže zaradiť Čínu na zoznam krajín podporujúcich dohodu Kodaň 2009. Čína bola poslednou veľkou krajinou, ktorá pristúpila na dohodu.  

Ochrana lesov 

V rámci projektu ochrany svetových lesov, vznikla na severovýchode Brazílie v decembri 2006, najrozľahlejšia prírodná rezervácia na svete. Pod priamu ochranu štátu sa dostalo 150-tisíc štvorcových kilometrov dažďového pralesa v štáte Pará, ktorý bol celé desaťročia poškodzovaný nelegálnou ťažbou dreva. Do nového ochranného pásma bolo zaradených aj niekoľko ochranných pásiem. Rozšírili sa prísne strážené zóny, kde žili vzácne druhy vtákov, opíc a šeliem. 

Obnoviteľné zdroje energií 

Obnoviteľné zdroje energie tvorili v roku 2008 v Európskej únii 10,3 % celkovej spotreby energií. Podiel tzv. zelených zdrojov tak oproti roku 2007 stúpol o 0,6 percentuálneho bodu. V roku 2006 tvoril podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe EÚ 8,8 %.

Najväčší podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií malo v roku 2008 Švédsko (44,4 %), Fínsko (30,5 %), Lotyšsko (29,9 %) a Rakúsko (28,5 %). Naopak najmenší podiel mala v rámci EÚ Malta (0,2 %), Luxembursko (2,1 %), Veľká Británia (2,2 %), Holandsko (3,2 %) a Belgicko (3,3 %). 

Obnoviteľné zdroje energie tvorili v roku 2008 v Európskej únii 10,3 % celkovej spotreby energií. Podiel tzv. zelených zdrojov tak oproti roku 2007 stúpol o 0,6 percentuálneho bodu. V roku 2006 tvoril podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej energetickej spotrebe EÚ 8,8 %.

Technologické inovácie 

Technologické postupy a inovácie mali odbremeniť planétu od zbytočných energetických záťaží, mali tlačiť na znižovanie hodnôt spotrebovaných pohonných látok a ich efektívneho využívania v praxi. 

Americká automobilka General Motors predstavila v roku 2006 svoje prvé elektrinou poháňané vozidlo Chevrolet Sequel s vodíkovými palivovými článkami, ktoré dokázalo na jednu nádrž vodíka prekonať vzdialenosť 483 kilometrov. Automobil využíval pre svoj pohyb čistý vodík a do ovzdušia emitoval len vodnú paru.

Solárna energia 

Zisk energie z alternatívnych zdrojov bola alfa a omega celého úsilia environmentálneho hnutia. Podľa údajov hamburskej Energetickej informačnej služby (EID), investovalo do výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v rokoch 1995 až 2010, päť najväčších ropných spoločností viac ako 15 miliárd USD. Ich podiel na celkových investíciách v uvedenom období dosiahol 10 %. Z tejto oblasti podnikania sa takmer úplne stiahla spoločnosť Shell, kým Exxon Mobil svoje investície zvyšoval. 

Gigantická slnečná elektráreň, postavená uprostred olivových plantáží pri portugalskom meste Serpa začala dodávať energiu pre osemtisíc domácností v marci 2007. Solárne panely, pozostávajúce z 52-tisíc fotovoltaických článkov, stáli dva metre nad zemou a pokrývali plochu šesťdesiatich hektárov. Elektráreň vyprodukovala jedenásť megawattov energie a podľa odhadov ušetriť produkciu 30-tisíc ton oxidu uhličitého. Slnečnú elektráreň postavila spoločnosť Renewable Energy GE.

Uprostred hospodárskej krízy investovala do rozvoja solárnych zariadení aj britská ropná spoločnosť British Petroleum. V prvých mesiacoch roka 2009 uzavrela spoločnosť kontrakty za 990 miliónov eur. BP predala solárne zariadenia, ktorých inštalovaný výkon bol 320 megawattov. Tržby BP z predaja ropy a inej činnosti dosiahli v roku 2008 takmer 242 miliárd eur. Šéf divízie BP Solar Reyad Fezzani uviedol, že koncern investuje do výroby solárnych zariadení len toľko, koľko je trh schopný prijať. BP investoval do sektoru za roky 2007 až 2009 3 miliardy eur. Rozvíjanie tohto sektora bolo súčasťou programu BP Beyond Petroleum. 

Miniatúrne fotovoltické články z kryštalického kremíka, ktorých výroba a prevádzkové náklady boli nižšie ako pri bežných fotovoltických zberačoch, predstavili vedci v roku 2009. Miničlánky mali priemer jeden milimeter a hrúbku 14-20 mikrometrov. Pracovali s účinnosťou 14,9 percenta staré fotočlánky iba s účinnosťou 13 až 20 percent. Paleta možných využití bola široká: mohli sa zabudovať do fasád domov, využiť ako poťahy" dočasných príbytkov (stany), či špeciálnych odevov.

Vyvinul ich výskumný tím na čele s Gregom Nielsonom zo Sandia National Laboratories pri ministerstve energetiky USA v Albuquerge v štáte Nové Mexiko. 

Významný podiel v modernizácii solárnej techniky malo aj Nemecko, ktoré v roku 2010 rozhodlo, že výrobcovia solárnych zariadení dostanú od vlády na vývoj slnečných kolektorov subvenciu takmer 100 miliónov eur. Výrobcovia fotovoltickej techniky poberali prostriedky v nasledujúcich štyroch rokoch. Podpora výrobcov elektrickej energie zo slnka viedla k tomu, že sa v roku 2009 zvýšila kapacita panelov na 3800 megawattov. 

Termosolárna la Florida bola vybudovaná na západe Španielska a svojho času sa stala najroziahlejšou slnečnou elektrárňou na svete. Do prevádzyk bola spustená v júly 2010. Španielsko sa vďaka nej stalo najväčším producentom termosolárnej energie na svete. Po zapojení elektrárne la Florida na západe krajiny dosiahli maximálny výkon 432 MW. Dovtedy najlepší Američania vyrábali takýmto spôsobom 422 MW. Dosahovala výkon 50 MW a jej 768 solárnych kolektorov zohrievalo tekutinu až na 400 stupňov Celzia. Efektívne využívať slnko pomáhalo 184–tisíc zrkadiel.

Termosolárna na rozdiel od fotovoltaickej nemení slnečnú energiu priamo na elektrickú. Sytém funguje ako klasická tepelná elektráreň. Slnko pomocou zrkadiel zohrieva tekutinu, ktorej para roztáča turbíny, a tak vytvára energiu. 

Talianska spoločnosť Enel otvorila v júly 2010 v Syrakúzach na Sicílii prvú elektráreň na svete využívajúcu tekutú soľ ako médium na akumuláciu a prenos tepelnej energie slnka. Kapacita solárnej elektrárne bola 5 megawattov. Projekt znamenal ročnú úsporu fosílnych palív rovnajúcu sa 2 100 tonám ropného ekvivalentu a zníženie emisií oxidu uhličitého o 3 250 ton ročne. 

Veterná energia 

Spoločnosť Statoilu, uviedla v roku 2009 na trh technológiu turbín Hywind, ktorá mala umožniť posunúť veterné parky ďalej na otvorené more, čím by sa vyriešili aj časté spory s ochranármi a obyvateľmi pobrežných lokalít. Prvá takáto turbína s výkonom 2,3 megawattu, ktorú pre Statoil vyrobila nemecká spoločnosť Siemens, spájala technológie využívané v produkcii elektriny z vetra a v produkcii ropy a plynu. Väčšiu časť zariadenia ukryli konštruktéty pod hladinou mora, pričom k morskému dnu bola upevnená káblami na troch miestach. Káble boli dlhé až 700 metrov a turbínu bolo možné umiestniť na otvorené more s takouto hĺbkou.N áklady na plávajúce veterné parky boli omnoho vyššie než na tie umiestnené na pevnine. Statoil preto ponúkal turbíny trhom, kde boli peniaze a vysoký dopyt po energii.  

V tom istom roku predstavila svoj projekt aj spoločnosť E.ON, respektíve jej divízia alternatívnych energií Climate and Renewables, ktorá dokončila výstavbu a spustila do prevádzky najväčší veterný park na svete. Celkovo 627 veterných turbín od firiem Mitsubishi, General Electric a Siemens s inštalovaným výkonom 781,5 MW na rozlohe 40.469 ha neďaleko texaského mesta Roscoe začalo vyrábať prvú elektrickú energiu v roku 2009. Podľa E.ON bol park schopný zásobovať elektrinou až štvrť milióna domácností.

Nemecko uviedlo v apríli 2010 do prevádzky svoj prvý veterný park na otvorenom mori. Park Alpha Ventus pozostával z 12 veterných turbín a nachádza sa v Severnom mori, približne 45 kilometrov od nemeckého ostrova Borkum. Spoločnosti EWE, E.ON a Vattenfall do projektu investovali približne 250 miliónov eur. Projektanti museli čeliť problémom, ktoré spôsobovala najmä 30-metrová hĺbka v lokalite a ukotvenie 155 metrov vysokých veterných turbín. Nemecko následne schválilo novú výstavbu v Severnom a Baltskom mori, kde plánovalo uskutočniť 25 projektov veterných parkov. 

Enviromentálnu politiku Európy podporil aj švédsky podnik Vattenfall, ktorý spustil v septembri 2010 svoj gigantický veterný park Thanet. Svojho času najväčší veterný park na svete sa nachádzal pri britskom pobreží. Na 100 pilieroch, ktorých vrcholom bolo 115 metrov nad morom, boli generátory s inštalovaným výkonom po tri megawatty. Veterný park Thanet vyrábal elektrickú energiu, ktorá pokryla spotrebu 250-tisíc moderných domácností.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ