KATALOG FIRIEM

Súhvezdie Lýra (Lyrae, Lyr) predstavuje strunový hudobný nástroj, na ktorom hrával bájny spevák Orfeus. Lýru ako hudobný nástroj vynašiel posol bohov Hermes, ale na oblohu sa dostala vďaka bájnemu spevákovi Orfeovi. Orfeus hral na lýru, ktorú mu daroval sám Apolón, boh Slnka a umenia. Hral tak nádherne, že tíšil dravú zver a hýbal skalami. Svojím umením obmäkčil dokonca aj samotného vládca podsvetia Háda (Hádes). Nedokázal však spevom zažehnať hnev opitých bakchantiek, ktoré ho roztrhali preto, že sa po smrti svojej manželky Eurydiky stránil ostatných žien. Jeho zázračnú lýru hodili bakchantky do rieky, ale Múzy, bohyne umenia, si vyprosili, aby bola na večné časy prenesená na oblohu ako súhvezdie. Podľa niektorých povestí Lýra predstavuje prvú lýru, ktorú vyrobil Merkúr (Hermes) tak, že natiahol struny na korytnačí pancier. Preto je v starých spisoch súhvezdie Lýry znázorňované ako korytnačka.

Lýra súhvezdie, ktoré bolo už súčasťou Ptolemaiových 48 súhvezdí a je aj jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie.

Lýra je typické, výrazné súhvezdie severnej letnej oblohy ležiace na okraji Mliečnej cesty, medzi Herkulom a Labuťou. V našich zemepisných šírkach je viditeľná od polovice marca do začiatku februára. Vrcholí o polnoci začiatkom júla vo výške asi 75 stupňov nad južným obzorom. Obsahuje 45 hviezd zdanlivej jasnosti do 6m, na oblohe zaberá 0,087 sr.

Vďaka veľmi jasnej hviezde Vege nájdeme Lýru ľahko. Vegu si nemôžeme pomýliť s nijakou inou hviezdou – je totiž na letnej oblohe najjasnejšia. Môžeme ju vyhľadať aj pomocou asterizmu Letný trojuholník. Deneb a Vega v ňom tvoria tie dva vrcholy, ktoré sú k sebe bližšie, pričom Vega leží západnejšie ako Deneb. Altair je od nich ďalej na juhu. Lýra leží priamo pod západným krídlom obrazca Labute.

Z časti svojej plochy je cirkumpolárne, ale nijaká jeho jasnejšia hviezda nie je v zemepisných šírkach Slovenska cirkumpolárna. Aj Vega leží pri svojej dolnej kulminácii tesne pod obzorom. Najvyššie na nočnej oblohe vystupuje v lete.

Súhvezdie je celkom bohaté na zaujímavé a pekné objekty, hlavne pre väčšie ďalekohľady. Prstenec - M57, je typickým príkladom planetárnych hmlovín. Hviezda Sheliak je zástupcom skupiny zákrytových premenných hviezd a hviezda epsilon Lyrae je zase jednou z najpozorovanejších viacnásobných hviezd. Atraktívnymi dvojhviezdami aj pre malé ďalekohľady sú tiež δ a ζ Lyrae. Pre väčšie ďalekohľady je zase nádhernou otvorenou hviezdokopou NGC 6791 a možnosť objaviť určitý počet galaxií.

Hviezdy

Vega 

Najjasnejšia hviezda Lýry je zároveň piata najjasnejšia hviezda oblohy a druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Je to veľmi mladá a žiarivá hviezda, jej žiarivosť je 50-krát väčšia ako žiarivosť Slnka. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd. Hviezdu obklopuje plynoprachový protoplanetárny disk, v ktorom sa pravdepodobne tvoria planéty.  

Názov je arabského pôvodu a znamená "strmhlav sa rútiaci orol". Podľa čínskej povesti to bola nebeská krajčírka.

Spolu s hviezdami Deneb v Labuti a Altairom z Orla tvorí Letný orientačný trojuholník. Vzdialenosť od Zeme je určená na 27 ly a svojou svietivosťou 53x prevyšuje naše Slnko, absolútna magnitúda = +0,5. Dvaja slabí spoločníci netvoria súčasť fyzického systému. V letných mesiacoch sa nachádza takmer priamo nad našimi hlavami. Pri hornej kulminácii je totiž len okolo 10° vzdialená od zenita, takže jej svetlo prechádza cez podstatne tenšiu vrstvu atmosféry, ako keď kulminuje Arktúr.

Žiarivosť Vegy je 50-krát väčšia než žiarivosť Slnka. Zároveň je to jedna z našich najbližších hviezd. Jej vzdialenosť od nás je len 25 svetelných rokov. V roku 1983 infračervená družica IRAS zistila, že hviezdu pravdepodobne obklopuje plynoprachový disk zahrievaný Vegou na priemernú teplotu -190°C. Ukázali ho aj snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Okrem infračerveného sa dá pozorovať aj v rádiovom žiarení. Tento disk je veľmi rozsiahly a siaha asi 2-krát ďalej, než je vzdialenosť Pluta od Slnka. Je pravdepodobné, že z neho práve vzniká planetárna sústava. Vega je však pomerne mladá hviezda (asi 300 miliónov rokov) a planetárna sústava sa ešte nestihla utvoriť. Z jeho deformácie sa dá usudzovať, že sa vytvorila už jedna veľká protoplanéta.

Z historického hľadiska je zaujímavé, že bola zhruba pred 13 tisíc rokmi polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný svetový pól. Ten sa však v dôsledku precesie (zmeny priestorového smerovania zemskej rotačnej osi) presunul k Polárke . Opäť sa ňou stane približne v roku 14 500 nášho letopočtu.

V roku 1983 družica IRAS - Infrared Astronomical Satellite - zistila, že je obkolesená chladným materiálom, z ktorého by mohla vzniknúť planetárna sústava. Naveky je vyznamenaná tým, že sa stala prvou fotografovanou hviezdou - v roku 1850 na Harvardskom observatóriu 15" refraktorom.

Sheliak - β Lyr

Sheliak - β Lyr, je zástupcom zákrytových premenných hviezd typu beta Lyrae. Obidve hviezdy, ktoré okolo seba obiehajú, majú tvar rotačného elipsoidu.

Názov pochádza z arabského Sulahfá = korytnačka, lýra z korytnačieho panciera. Je to zákrytová premenná polodotyková viacnásobná hviezda. V malom ďalekohľade možno vidieť jej modravého vizuálneho sprievodcu, ktorý má jasnosť 7,8 mag. V skutočnosti leží tento sprievodca od Sheliaku veľmi ďaleko. Samotný Sheliak je veľmi tesnou dvojhviezdou, ktorú nerozlíšia žiadne ďalekohľady. Je to zákrytová premenná typu W Serpentis, no niekedy sa označuje ako prototyp premenných hviezd typu Sheliak.

Mení svoju jasnosť medzi 3,4 a 4,3 mag. s periódou 12,91 dňa. V rámci tejto periódy sa vyskytuje sekundárne minimum, pri ktorom jasnosť poklesne o 0,4 mag. Hlavná zložka je obor spektrálnej triedy B9, druhá zložka má spektrálny typ A8. Obe hviezdy svojím vzájomným gravitačným pôsobením vytvárajú spoločný plynový obal, ktorý ich obklopuje a rozpína sa. Vzniká únikom prúdu plazmy z obra. Sheliak je veľmi žeravá hviezda, takže sa v spektre prejavuje širokými emisnými čiarami, ktorých intenzita sa počas svetelných hviezd dvojhviezdy len nepatrne mení. Obal sa rozpína rýchlosťou 75 km/s. Zmeny jej jasnosti sa dajú ľahko pozorovať voľným okom. Vhodné porovnávacie hviezdy sú Sulafat (magnitúda 3,24) a kappa Lyrae (4,33). 

δ Lyr

Ľahko pozorovateľná dvojhviezda, ktorej jedna zložka je sfarbená výrazne do červena /4,5m/ a druhá do bledomodra /5,5m/. 

ε Lyra

Dvojitá dvojhviezda", viacnásobný systém v blízkosti Vegy, v ktorom môžeme už ostrým zrakom odlíšiť dve zložky. V triédri sú tieto zložky zreteľne rozoznateľné, jasnosti 5,1m a 5,4m v odstupe 208 oblúkových sekúnd, ktoré sa pri pozorovaní aspoň 60 mm ďalekohľadom a väčšom zväčšení rozpadnú na dvojhviezdy /sprievodcovia ε1 6,5m a ε2 5,3m/. Vzájomná vzdialenosť jednej dvojice je 2,6, druhej 2,3 oblúkovej sekundy a ich obežné doby sú určené na 1 166 a 585 rokov.

Táto štvorica bielych hviezd takmer rovnakej jasnosti je pozoruhodným objektom, vyskytujúcim sa na oblohe pomerne vzácne. Systém je od Zeme vzdialený 180 svetelných rokov, vzájomná odľahlosť oboch párov je 1/5 ly. Obe hlavné hviezdy musia teda okolo seba obiehať tisícky rokov, ich spoločníci jednotlivo 600 a 1 200 rokov.  

ζ Lyr

Dvojhviezda viditeľná v malých ďalekohľadoch. Hlavná hviezda jasnosti 4,3m má sprievodcu magnitúdy 5,9 v odstupe 43,7". 

Struve 2470/2474

Dvojitá dvojhviezda v súhvezdí, pozorovaná severovýchodne od γ Lyrae. Dve hlavné hviezdy ležia v odstupe len niečo cez 10 oblúkových minút. V aspoň 10 cm ďalekohľade sa Struve 2470 rozloží na dve hviezdy, ktoré ležia v odstupe 13,4": bielu a bledomodrú, prvú jasnosti 6,6m, druhú 8,6m. Bledožlté zložky Struve 2474 ležia v odstupe 16,2" a dosahujú jasnosť 6,7m, resp. 8,8m.

R Lyrae

Červeno-oranžová hviezda viditeľná voľným okom je polopravidelnou premennou hviezdou, ktorej jasnosť kolíše v rozpätí od 3,8m do 5m v priebehu približne 46 dní.

RR Lyrae

Hviezda ležiaca na hranici s Labuťou, voľným okom neviditeľná je reprezentantkou významnej triedy premenných hviezd, ktorých jasnosť sa mení v krátkej perióde. Sú to staré hviezdy vyskytujúce sa hlavne v okolí galaktického stredu a v guľových hviezdokopách, najstarších útvaroch galaxie. RR Lyrae pravidelne pulzuje, podobne ako delta Cephei, ale jej perióda je kratšia ako jeden deň - 0,567 dňa. V tomto čase - 13 hodín a 36 minút, zdanlivá jasnosť kolíše od 7m po 8,1m. Cyklus môže byť teda /z niektorých miest/ pozorovaný prakticky za jednu noc. V maxime je biela, v minime nadobúda žltkastý odtieň.

Hviezdy typu RR Lyrae sú označované ako krátkoperiodické cefeidy. Zaujímavé je, že takmer všetky vykazujú takmer rovnakú svietivosť, ktorá je ale na rozdiel od normálnych cefeíd nižšia. Väčšina premenných hviezd typu RR Lyrae má periódu menšiu ako jeden deň. Sú charakteristické rapídnym stúpaním jasnosti na maximum - v čase niekedy kratšom ako jedna hodina, a postupným poklesom späť na minimum.

Ostatné objekty

M 56

Guľová hviezdokopa takmer na rozhraní so súhvezdím Labute, na spojnici hviezd β Cyg a γ Lyrae. Charles Messier ju objavil 19. januára 1779, tú istú noc ako našiel kométu roku 1779, a popísal ju ako hmlovinu bez hviezd, podobne ako ostatné guľové hviezdokopy. Táto 31 000 svetelných rokov vzdialená hviezdokopa dosahuje priemer asi 60 svetelných rokov. V triédri sa javí ako škvrnka 8,3m zjasňujúca sa do stredu, juhovýchodne od stálice šiestej veľkosti. Najjasnejšie hviezdy dosahujú 13. magnitúdu, takže väčším ďalekohľadom rozlíšime prevažne len okrajové časti.

Guľová hviezdokopa M56 má celkovú jasnosť 8,3 mag, niekedy sa udáva až 10 mag. Ďalekohľadom nie je ťažko rozlíšiť jej vonkajšie časti. Jej uhlová veľkosť je 7,1´ a vzdialenosť 31 600 svetelných rokov.

V ďalekohľadoch s priemerom objektívu okolo 100 mm sa v bohatom hviezdnom poli zobrazí jasná, ale matná nerozlíšiteľná guľa. Nevýrazné jadro bledne postupne smerom von k nepravidelným okrajom. V 250 mm ďalekohľade je M53 jasná, ale chudobne koncentrovaná guľová hviezdokopa, na okraji dobre rozlíšiteľná. V jadre vyčnieva na hmlistom pozadí tucet hviezd, obvod je nepatrne predĺžený S-J. V 350-tke sa ukáže disk drobných, chvíľami dobre rozlíšiteľných hviezd, okrem samotného stredu jadra. Popredná hviezda 11m na západnom rozhraní kopy má slabého spoločníka v odstupe 10“.

Prstenec - M57

V súhvezdí Lýra sa nachádza jedna z najznámejších planetárnych hmlovín. Ide o tzv. Prstencovú hmlovinu (nazývanú aj Prstenec či Prsteň) označenú ako M57. Nachádza sa asi v polovičnej vzdialenosti medzi hviezdami beta (Sheliak) a gama (Sulafat).

Tento valcovitý oblak plynu vyvrhla umierajúca hviezda, ktorej skolabované jadro doteraz žiari  v centre hmloviny ako biely trpaslík. Hmlovina sa rozpína rýchlosťou asi 19 km/s. Jej rozpínanie začalo asi pred 6 000 až 20 000 rokmi. Jej priemer je 0,75 svetelného roka a jej svetlo k nám letí 4 100 rokov.

Je pomerne jasná (zhruba 9 magnitúd) a možno ju uvidieť aj v menšom ďalekohľade ako objekt podobný hviezde, v ďalekohľade s priemerom objektívu 8 cm sa premení na zjavne nezaostrenú hviezdu. Keďže plynový obal tejto hmloviny sa do okolia rozpína rýchlosťou asi 20 km za sekundu, predpokladáme, že vznikla pred 20 000 rokmi. Materská hviezda dosahuje 13,4m, takže je v teoretickom dosahuj 250 mm ďalekohľadu. Vzdialenosť sa odhaduje na 2 000 až 4 000 svetelných rokov.


Na rozoznanie charakteristického tvaru potrebujeme aspoň 150 mm ďalekohľad, v ktorom sa ukáže ako jasný disk s tmavým stredom. Hviezda 12m leží 1´V od centra planetárky. 250 mm ukáže nádherný, jasný oválny disk obsahujúci tmavý, napriek tomu nie úplne čierny stred. Okraj prsteňa na koncoch je viditeľne slabší. V 350 mm je skutočne nádherným objektom, jasný oválny dymový prsteň je v strede vyplnený slabou hmlou. Za ideálnych podmienok v ňom môže byť videná veľmi slabá centrálna hviezda. Pri veľkom zväčšení sa rozhrania prsteňa zjavujú hmlisté a môžu byť zazreté nejaké nepatrné zmeny v plošnej jasnosti.

NGC 6791

Bohatá otvorená hviezdokopa majúca 300 hviezd, celkovej jasnosti 9,5m, dobre viditeľná vo veľkom ďalekohľade. Otvorená hviezdokopa NGC 6791 je veľmi bohatá na hviezdy. Je to jedna z najstarších a najväčších známych otvorených hviezdokôp. Nachádza sa juhovýchodne od hviezdy théta. V ďalekohľade s priemerom objektívu 200 mm a 100x zväčšení je bohatým zoskupením slabých hviezd. Niekoľko tuctov jej členov 11-13m sa dá oproti hmlistému pozadiu rozlíšiť, línia troch hviezd sa ťahá pozdĺž južnej strany kopy. 400 mm ďalekohľad zobrazí slabú zrnitú koncentráciu hviezd 11-15m, z ktorých, pri 175x zväčšení a v momente dobrého seeingu, môže byť čiastočne rozlíšených. Bez problémov napočítame tri tucty hviezd 11-13m.

Stephenson 1

Otvorená hviezdokopa, veľká, ale voľná skupina /20"/ 15 hviezd pre malé ďalekohľady a binokuláre medzi δ1 a δ2 Lyrae, ktoré sú možno tiež skutočnými členmi. δ1 je bledomodrá hviezda jasnosti 5,5m, δ2 je oranžový obor jasnosti 4,5m. Členovia kopy sú rozhádzaní medzi týmito hviezdami, zvlášť západne od δ2. Stephenson 1 je jednou z najbližších otvorených hviezdokôp, leží vo vzdialenosti iba 800 svetelných rokov.

Mateorické roje Lyríd

Blízko hranice Lýry s Herkulom leží radiant meteorického roja Lyríd. Nazývajú sa aj Aprílové Lyridy, podľa dátumu maxima ktorý je 21. apríla. Činný je však celú druhú polovicu apríla, najviac medzi 16. a 25. aprílom. Jeho frekvencia môže byť až 90 meteorov za hodinu, najčastejšie je ich však len okolo 15.

Slabý meteorický roj Lyridy má radiant blízko hraníc s Herkulesom. Objavuje sa každoročne medzi 20. a 22. aprílom, s maximom 22. apríla. Prvé historicky doložené pozorovanie tohto roja pochádza z Číny r. 687 pred n.l. Materskou kométou tohto meteorického roja je kométa 1861 I. Dráha roja je voči ekliptike silne naklonená, takže roj zriedka podlieha gravitačnému rušeniu ostatných telies, je veľmi stály a pravidelný.

Tabuľka

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ