Hviezda Vega / Lýra
Najjasnejšia hviezda Lýry je zároveň piata najjasnejšia hviezda oblohy a druhá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Je to veľmi mladá a žiarivá hviezda, jej žiarivosť je 50-krát väčšia ako žiarivosť Slnka. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd. Hviezdu obklopuje plynoprachový protoplanetárny disk, v ktorom sa pravdepodobne tvoria planéty.
Názov je arabského pôvodu a znamená "strmhlav sa rútiaci orol". Podľa čínskej povesti to bola nebeská krajčírka.
Spolu s hviezdami Deneb v Labuti a Altairom z Orla tvorí Letný orientačný trojuholník. Vzdialenosť od Zeme je určená na 27 ly a svojou svietivosťou 53x prevyšuje naše Slnko, absolútna magnitúda = +0,5. Dvaja slabí spoločníci netvoria súčasť fyzického systému. V letných mesiacoch sa nachádza takmer priamo nad našimi hlavami. Pri hornej kulminácii je totiž len okolo 10° vzdialená od zenita, takže jej svetlo prechádza cez podstatne tenšiu vrstvu atmosféry, ako keď kulminuje Arktúr.
Žiarivosť Vegy je 50-krát väčšia než žiarivosť Slnka. Zároveň je to jedna z našich najbližších hviezd. Jej vzdialenosť od nás je len 25 svetelných rokov. V roku 1983 infračervená družica IRAS zistila, že hviezdu pravdepodobne obklopuje plynoprachový disk zahrievaný Vegou na priemernú teplotu -190°C. Ukázali ho aj snímky z Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu. Okrem infračerveného sa dá pozorovať aj v rádiovom žiarení. Tento disk je veľmi rozsiahly a siaha asi 2-krát ďalej, než je vzdialenosť Pluta od Slnka. Je pravdepodobné, že z neho práve vzniká planetárna sústava. Vega je však pomerne mladá hviezda (asi 300 miliónov rokov) a planetárna sústava sa ešte nestihla utvoriť. Z jeho deformácie sa dá usudzovať, že sa vytvorila už jedna veľká protoplanéta.
Z historického hľadiska je zaujímavé, že bola zhruba pred 13 tisíc rokmi polárnou hviezdou, čiže sa v jej blízkosti nachádzal severný svetový pól. Ten sa však v dôsledku precesie (zmeny priestorového smerovania zemskej rotačnej osi) presunul k Polárke . Opäť sa ňou stane približne v roku 14 500 nášho letopočtu.
V roku 1983 družica IRAS - Infrared Astronomical Satellite - zistila, že je obkolesená chladným materiálom, z ktorého by mohla vzniknúť planetárna sústava. Naveky je vyznamenaná tým, že sa stala prvou fotografovanou hviezdou - v roku 1850 na Harvardskom observatóriu 15" refraktorom.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku
Diskusia na konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)