KATALOG FIRIEM

Betelgeuze patrí do skupiny červených nadobrov spektrálneho typu M2, triedy svietivosti Ia. Je to veľmi hmotná hviezda v záverečnom štádiu svojho vývoja, ktorá sa nafúkla do gigantických rozmerov.

Druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a desiata najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag.

Od Slnka je vzdialený 500 až 652 ly, a je teda naším najbližším nadobrom. Nápadná oranžovo-červená farba hviezdy Betelgeuze, ktorá je ľahko pozorovateľná aj voľným okom, svedčí o jej nízkej povrchovej teplote, 3000 K, čo je asi 2 730 °C. Na jej povrchu sa nachádza obrovská biela škvrna, ktorej teplota dosahuje 5000 K. Obklopujú ju tri obálky, ktoré sú intenzívnym zdrojom infračerveného žiarenia. Svietivosť predstavuje asi 14 000 až 50 000-násobok žiarivosti Slnka. Objem hviezdy je miliónkrát väčší ako objem našej hviezdy.

Patrí medzi spetroskopické dvojhviezdy. Predstavuje jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd, zaraďuje sa medzi chladných nadobrov, ktorí už v jadre spálili vodík a nafúkli sa do obrovských rozmerov. Nafukovaním sa povrch hviezdy ochladil na 3000 K. Maximum vyžarovania tak má pri nízkej teplote v infračervenej oblasti okolo 1000 nm. Betelgeuze patrí medzi infračervené hviezdy. Priemer je premenlivý, od 730 do 1000 slnečných polomerov.

Povrchová teplota bola určená z jej spektra a z nej bol potom pomocou Stefanovho zákona odvodený priemer hviezdy. Ten je asi 1,5 miliardy kilometrov, čo je viac, ako priemer dráhy Jupitera.

Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu sa 3. marca 1995 podarilo zobraziť Betelgeuze ako disk. Bol to prvý obrázok disku hviezdy (aj keď s dosť zlým rozlíšením), ak nepočítame Slnko.

Červený nadobor je jedno zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. Kým bola Betelgeuze na hlavnej postupnosti, mala až 40-násobok hmotnosti Slnka. Polovicu tejto hmoty stratila prostredníctvom hviezdneho vetra. Ďalší vývoj hviezdy bude pokračovať explóziou supernovy a skolabované jadro sa následne premení na čiernu dieru.

Hviezda má rozsiahlu atmosféru s priemerom okolo 2 miliárd kilometrov. Obklopujú ju tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila. Najväčšia z nich má polomer 4,5 ly, čo je viac ako vzdialenosť Slnka od jeho najbližšej hviezdy. Obálky emitujú silné infračervené žiarenie. V zdanlivej vzdialenosti 40“ od Betelgeuze sa nachádza sprievodca 14. magnitúdy.

Táto hviezda sa z dosiaľ neznámych príčin rýchlo zmenšuje. Astronómovia na observatóriu Mount Wilson v Kalifornii (USA) zistili, že sa jej priemer od roku 1993 do 2008 znížil o 15%. Jej svietivosť sa však za túto dobu nezmenila. Príčiny tohto javu nie sú známe a existuje viac teórií, ktoré ho vysvetľujú. Niektorí astronómovia si myslia, že by mohlo ísť o začiatok gravitačného kolapsu, vďaka ktorému by sa z hviezdy stala extrémne jasná supernova a následne neutrónová hviezda či dokonca čierna diera. Ďalšie možné vysvetlenie pripisujú javu pravidelnej pulzácií, nie je vylúčená ani chyba merania.

V polovici 19. storočia zistil John Herschel, syn legendárneho Williama Herschela,, že Betelgeuze vlastne „bliká". Zistil, že je premennou hviezdou. Od tej doby sa astronómovia hviezde venovali. V roku 2009 objavili astronómovia pomocou ďalekohľadov na Európskom južnom observatóriu v Čile, že z hviezdy vyrážajú veľké výtrysky hmoty. Podľa štúdie v magazíne Astronomy & Astrophysics boli dôvodom fenomény na povrchu hviezdy. Dôsledkom boli obrovské plynové bubliny, niekedy veľké ako samotné slnko. Z hviezdy naviac vytryskovali ohromné mračná rozpáleného plynu. „Betelgeuze strácal hmotu a blížila sa tak jeho premena na supernovu.

Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premennosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.

Označenie: Betelgeuze, Betelgeuse, Betelgeux, Beteigeux Alpha Orionis, Alfa Orionis, α Ori, α Orionis, 58 Ori, HR 2061, BD+7°1055, HD 39801, SAO 113271, FK5 224, HIP 27989. Hlavné označenie pochádza z arabského 'ibl al-džawzā', čo znamená „plece hrdinu“ alebo „obrovo podpažie“.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)