Choď na obsah Choď na menu
 


Vojna vo Vietname I. Počiatky konfliktu

25. 10. 2009

Obrázok Vietnamská vojna v rokoch 1957 – 1975 bol konflikt vedení v rámci Studenej vojny. Na jednej strane bojoval vojenský zväzok Spojených štátov amerických, Vietnamskej republiky (Južný Vietnam), Austrálie a Kórejskej republiky. Na strane druhej to bol vojenský zväzok Vietnamskej demokratickej republiky (Severný Vietnam) a Národného oslobodzovacieho frontu (Vietkong), povstaleckej komunistickej organizácie infiltrujúcej Južný Vietnam. ZSSR a Čína poskytovali Severnému Vietnamu a Národnému oslobodzovaciemu frontu vojenskú pomoc, do bojov však nezasahovali. Od roku 1970 rozšírili USA svoje vojenské akcie na celú oblasť bývalej Indočíny, zahŕňajúce najmä ničivé bombardovania susedných štátov Kambodže a Laosu, ktoré poskytovali Vietkongu a severovietnamskej armáde pozície pre prípravu útokov na Južný Vietnam. Obdobie vojny v rokoch 1964 a 1975 bolo charakterizované pozemnou ofenzívou v Južnom Vietname, hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, spojená s leteckými útokmi západných mocností (USA) nad Severným Vietnamom (tzv. Rolling Thunder). Intervencia USA vo Vietname znamenala vlastne poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch 1945 až 1946 odporom vietnamských povstalcov.

 

Po porážke Francúzov bola Indočína roku 1954 rozdelená na niekoľko menších štátnych celkov: Kambodžu, Laos, Severný Vietnam (Vietnamskú demokratickú republiku na čele s komunistami v hlavnom meste Hanoj) a Južný Vietnam (Vietnamskú republiku – s vedením v Saigone). Na severe sa komunistom, prevažne vďaka solidárnej pomoci ostatných socialistických krajín, hlavne ZSSR a Číny darilo rýchlo vybudovať silnú armádu a už po dvoch rokoch boli schopní posielať do Južného Vietnamu inštruktorov, ktorí cvičili povstalecké skupiny Vietkongu. Armádne sily Južného Vietnamu boli podporované dodávkami zbraní a vojenského materiálu z USA. Povstalci z Vietkongu začali so svojimi teroristickými a diverznými aktivitami v Južnom Vietname koncom 50. rokov. Cieľom ich činnosti bolo destabilizovanie politických pomerov, ochromenie národného hospodárstva, zjednotenie oboch krajín a nastolenie socialistického zriadenia.

 

Zo Severného Vietnamu viedla sieť infiltračných ciest, chodníkov a iných provizórnych komunikácií, kopírujúc západnú juhovietnamskú hranicu, prechádzajúcu pohraničnými oblasťami susedného Laosu a Kambodže, pričom tieto oblasti boli napriek svojej oficiálnej neutralite pod plnou kontrolou severovietnamskej armády (Vietnamskej ľudovej armády – VĽA) a partizánov. Komunistov podporovalo miestne obyvateľstvo, ktoré v nich videlo východisko zo zlej situácie, do ktorej uvrhla krajinu vláda v Saigone. Juhovietnamská armáda (ARVN – Army of the Republic of Vietnam) nebola schopná z rovnakých dôvodov zastaviť postup partizánov. Vodca Južného Vietnamu Ngo Dinh Diem dosiahol samotné dno politickej popularity a začal byť preto nepohodlný pre svojich bývalých donorov z USA. Desaťročné účinkovanie na juhovietnamskej politickej scéne ukončil za tichej americkej podpory prevrat skupiny dôstojníkov ARVN 1. novembra 1963, pri ktorom bol Diem a jeden z jeho bratov zavraždený.

 

Tragédia Vojny vo Vietname

 

Podľa vietnamských údajov padlo počas 15 rokov bojov v juhovýchodnej Ázií 1,1 milióna vojakov Severného Vietnamu a ďalších 600 000 bolo ranených. Južný Vietnam stratil 223 000 vojakov. Zahynuli 2 milióny civilistov, z toho 100 000 na území Vietnamskej Demokratickej republiky (Severný Vietnam). Niektoré štatistiky ukazujú, že počas vojny zahynulo 16% obyvateľov Vietnamu, 57% zostalo bez strechy nad hlavou a vyše milióna detí sa stalo sirotami. Spojené štáty odhadli straty nepriateľa na 2,5 miliónov padlých (v štatistike bolo započítaní aj padlí príslušníci Vietkongu, teda obyvatelia Južného Vietnamu). Sovietsky zväz priznal stratu 13 poradcov, Južná Kórea, Austrália a Nový Zéland stratili spolu 5200 vojakov. Americká strana oznámila stratu 58 202 vojakov (asi 8000 padlých tvorili letci). Toto číslo zahŕňalo aj 2400 nezvestných vojakov. 300 000 vojakov bolo ranených, 153 000 z nich ťažko. 10 000 Američanov muselo podstúpiť amputáciu končatiny. Približne 10 800 Američanov prišlo o život pri nebojových situáciách, ako boli havárie vrtuľníkov, lietadiel, či pri dopravných nehodách. Zhruba 20% amerických strát (čiže asi 10 000 padlých) bolo spôsobených streľbou do vlastných radov. Pri výkone svojho povolania zahynulo vo vojnovom konflikte 66 novinárov.

 

Amerika vstúpila do vojny s armádou, ktorá neprehrala žiadnu väčšiu bitku. Z Vietnamu sa však vrátila ako porazená. Vietnamom prešlo 2,6 milióna Američanov, z ktorých zhruba 1 až 1,6 milióna bolo vystavených pravidelne alebo sa viackrát stretlo v boji s nepriateľom. Asi 60 000 veteránov do roku 1982 spáchalo samovraždu alebo zomrelo na predávkovanie drogami. Množstvo z nich si desiatky rokov nemohlo nájsť adekvátne zamestnanie. Priemerný vek Američana bojujúceho vo Vietname bol 19 rokov (cez 2. svetovú vojnu to bolo 26 rokov). Pričom 61% padlých bolo mladších ako 21 rokov. Na mladých ľudí negatívne vplývala brutalita vojny, po príchode domov sa ale stretli s tým, čo dovtedy nezažili žiadny iní americkí vojaci a veteráni. Ich vlastný národ ich považoval za narkomanov, psychopatov a vrahov detí, ktorí prehrali vojnu. Až v roku 1984 bola vo Washingtone postavená „Stena“ - pamätník, na ktorom sú zapísané mená všetkých padlých a nezvestných amerických vojakov, ktorí bojovali vo Vietname.

 

Vojna sa viedla sčasti veľmi neľudskými, ukrutnými a životné prostredie poškodzujúcimi prostriedkami. Napríklad USA použili na odlisťovanie džungle obsadenej partizánmi herbicíd agent orange, veľmi silný jed, ktorý spôsobuje rakovinu a poškodzuje dedičný materiál. Aj po desaťročiach sa preto vo Vietname rodia znetvorené deti a aj americkí vojaci, ktorí sa s Agent orange dostali do kontaktu, splodili poškodené deti. Používala sa tiež kyselina dimethylarsinová (Agent blue) na ničenie úrod ryže, v oblastiach obsadených partizánmi.

 

  • Vojna mala za následok aj zmenu konskripčného systému v Spojených štátoch, ktorým sa doplňovali americké ozbrojené sily, najprv na žrebovací systém a nakoniec na dobrovoľnú profesionálnu armádu. Ukázalo sa že odvodu do armády sa v priebehu vojny vyhlo pol milióna mužov, medzi nimi aj budúci prezident Bill Clinton. (prezident George Walker Bush sa jej vyhol nepriamo – tým, že vstúpil do jednotiek Národnej gardy).

 

Použitie chemických zbraní

 

Obrázok Spojené štáty Americké vyslali do Vietnamu poslali početnú a výborne vyzbrojenú armádu. V juhovýchodnej Ázií zvrhli ich intervenčné vojská 14 miliónov ton bômb a inej munície. Po desiatkach neúspešných vojenských misiách amerických jednotiek si velenie americkej armády uvedomilo, že v efektívnom boji s jednotkami Vietkongu im bráni hustá džungľa. V snahe odhaliť nepriateľské úkryty bolo na husté lesy južného Vietnamu v rokoch 1962 až 1974 zvrhnutých 72 miliónov ton toxických chemikálií na báze defoliantov. Pätnásť percent vnútrozemia južného Vietnamu sa z hustých lesov premenilo na spúšť. Látka Agent Orange bola toxická nielen pre rastliny, ale aj pre živočíchov a ľudí. Ku komponentom látky Agent Orange patrí dioxín. Jeho zákernosť je umocnená tým, že po zamorení je v prostredí dlhé desaťročia. V čase vojny prenikol do potravinového reťazca Vietnamcov žijúcich v postihnutých oblastiach a následne sa ukladal v ich telách. Vojnová generácia trpela dlhé roky na bolesti hlavy, kožné a nádorové ochorenia.

V Hočiminovom Meste (Saigon) bolo zriadené múzeum, kde lekári po celé desaťročia zhromažďovali znetvorené telá novorodencov a malých detí. Ich štúdie naznačili, že tri štvrtiny detí s vrodenými chybami pochádzali z Američanmi zamorených oblastí. Novorodencom chýbali orgány či končatiny, častý bol rázštep chrbtice a mentálne poruchy. 24. novembra 1979 priznal použitie Agenta Orange v bojoch Vietnamskej vojny generál Accounting Office, keď upozornil, že tisíce amerických vojakov bolo vo počas vojny vystavených účinkom tohto herbicidu. Vážne zdravotné problémy oznámilo viac ako päť tisíc veteránov vojny vo Vietname.

 

Pacifistické hnutie

 

Odpor proti vojne v USA pred rokom 1968 a falšovanie reality médiami V USA sa od polovice 60. rokov rozmohlo pacifistické hnutie, ktoré žiadalo ukončenie vojny vo Vietname. Vojna sa práve v tejto dobe stávala čoraz viac nepopulárnou, do Vietnamu bolo vysielaných čoraz viac Američanov. Koncom roku 1967 ich tam bolo 463 000, z toho väčšiu časť tvorili povolaní 18 a 19–roční branci.

 

Proti vojne prebehlo niekoľko veľkých demonštrácií po celom svete. Na demonštráciách pred Bielym domom pritom ľavicovo orientovaná mládež mávala vlajkami Vietkongu a svojich krajanov bojujúcich vo Vietname označovala za vojnových zločincov.

 

14. novembra sa uskutočnila najväčšia protivojnová demonštrácia v histórii USA, zúčastnilo sa na nej 250 000 demonštrantov. Veľa protestujúcich proti vojne vzišlo z radov vracajúcich sa vojakov, ktorí boli sklamaní z toho akým spôsobom sa vojna vo Vietname vedie. V tej dobe povinná vojenská služba v USA trvala 1 rok, po tom sa každý branec mohol rozhodnúť, či si ju nechce predĺžiť o ďalší rok, alebo sa vráti domov. Nedostatkom skúsených vojakov trpeli hlavne bojové jednotky, neskúseným nováčikom zväčša nikto nepomáhal a tí sa museli prehrýzť rovnakými problémami ako ich predchodcovia. Do konca roku 1969 odišlo z Vietnamu 115 000 amerických vojakov, dovtedy už prekročili americké straty 40 000 padlých.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

 

 

 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

  

 

Autor textov a správca webovej loklaity

 

 

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Super

(J, 4. 6. 2012 16:30)

Ano,je to velmi dobre napisane.Cez zimu som precestovala Vietnam,kde som navstivila mnoho miest, zname tunely z cias vojny, ale najma to vojenske muzeum v Saigone.Z vstavenych fotiek deformovanych deti ma mrazi dodnes.Vietnam je velka a krasna krajina,ale vojna ich poznacila a je tam stale silny komunizmus.Historicke a prirodne pamiatky su nadherne.Kto to neuvidi a nezazije na vlastnej kozi,nema predstavu aka ta krajina naozaj je.

vdaka

(exot, 24. 8. 2010 3:59)

dobre napisane informacie, vdaka

supeer

(Sifoon, 13. 5. 2010 19:15)

je to velmi dobree...mne to pomohlo :)...dakujem