Povstanie v Indočíne

Povstanie v Indočíne, politické otrasy a nepokoje, do ktorých boli zainteresované tak platformy vietnamských nacionalistických hnutí, ako aj Britské jednotky, ktoré v oblasti zaisťovali japonskú kapituláciu, Čína - deklarujúca rovnaké dôvody, Japonsko - sťahujúce z oblasti svojich posledných vojakov, USA - podporujúce vietnamských nacionalistov, vietnamskí komunisti na čele s Ho Či Minom a Francúzsko, ktoré si do oblasti prišlo uplatniť svoje koloniálne práva. Viet Minh bol postupne vytláčaný z veľkých aj menších provinčných sídiel a začal svoju gerilovú vojnu proti francúzskym jednotkám v riedko osídlených oblastiach Vietnamu. (18. január 1945)

Po porážke Francúzska v júny 1940 a následnom páde jeho koloniálnej ríše vo Východnej Ázii, vypuklo vo francúzskej Indočíne národnooslobodzovacie povstanie proti japonskej prítomnosti v oblasti. Japonsko kapitulovalo v roku 1945 a do oblasti sa s cieľom dobiť svoje stratené územia vrátili jednotky francúzskej armád. Protijaponské povstanie sa zmenilo na revoltu protifráncúzsku a jedným z jej kľúčových hráčov sa stalo Komunistické povstalecké hnutie Vietminh, na čele s Ho Či Minom. Ten vyhlásil v auguste 1945 na území kontrolovanom svojimi jednotkami samostatnú Vietnamskú demokratickú republiku, ktorú Francúzi a ich spojenci odmietli uznať. Svoje základne si povstalecké gerily pod velením Vo Nguyen Giapa vybudovali na severe krajiny pri čínskych hraniciach. So svojich opevnených pozícií podnikali povstalci útoky proti francúzskym jednotkám.

Boje trvali celých osem rokov, počas ktorých nedokázala dobre vybavená a vycvičená francúzska armáda ani s pomocou armády USA oslabiť vojenský vplyv povstalcov v oblasti. Francúzsko operovalo vtom čase v oblasti s 517-tisíc členným vojenským kontingentom (z toho 369-tisíc Vietnamcov).

Francúzska verejnosť bola stratami na životoch a výdavkami na vojnu znechutená. Velenie v oblasti preto prevzal v roku 1953 americký generál Henri Eugéne Navarre.

Chronológia:

18. august 1945 - Skupina protifrancúzskych povstalcov vyhlásila nezávislú Vietnamskú republiku.

6. marec 1946 - Francúzsko uznalo nezávislosť Vietnamu v rámci Francúzskeho spoločenstva. Ani tento ústupový krok však neuspokojil komunistického vodcu Ho Či Mina, usilujúceho o zjednotenie celej Indočíny do jednotného Vietnamského štátu, bez francúzskej prítomnosti.

23. november 1946 - Francúzska armáda bombardovala Haiphong, pričom usmrtila vyše šesť tisíc civilistov.

8. marec 1949 - Francúzska vláda vyslovila súhlas s vyhlásením Vietnamu za nezávislý štát v rámci Francúzskeho spoločenstva. Za nacionalistický blok podpísal dohodu Bao-Dai, bývalý cisár Ammánu. Francúzsko si podľa dohody ponechalo svoje vojenské základne v krajine. Ho Či Min, povzbudený úspechom čínskej komunistickej revolúcie, dohodu z Francúzskom odmietol a naďalej trvá na svojich požiadavkách.

9. október 1950 - Francúzski predstavitelia v Saigone, priznali stratu troch tisíc vojakov cudzineckých légií, v boji proti jednotkám komunistického vodcu Ho Či Mina v okolí miest Cao Bangu a Thatke na čínskej hranici. Transformovaná vietnamská komunistická armáda zároveň prerušila dodávky vody do druhého najväčšieho mesta Indočíny, Haiphongu.

14. apríl 1953 - Komunistami vedení Viet Minh obsadil so 40-tisíc vojakmi Laos. Ešte v máji toho roku však svoje jednotky stiahol na pôvodné pozície.

8. máj 1953 - Americký prezident Eisenhower oznámil, že USA poskytnú Francúzsku na ich vojnu v Indočíne 60 miliónov dolárovú finančnú výpomoc. Do septembra 1954, hradili Spojené štáty Americké už tri štvrtiny všetkých francúzskych vojenských výdajov vo vojne proti vietnamským komunistom.

7. máj 1954 - Počas francúzsko - vietnamských mierových rokovaní na ženevskej konferencie, dobili jednotky Vieth-Minhu po 55 dňovom vojenskom obliehaní, francúzsku pevnosť Dien-bien-phu. Zo 16-tisíc obrancov pevnosti bolo šesť tisíc zabitých, alebo zranených a zvyšok posádky odvlečení do zajatia.

18. júna 1954 - Predsedom novej francúzskej vlády sa stal radikálny odporca francúzskej vojenskej angažovanosti v Indočíne Pierre Mendés-France.

21. jún 1954 - Ženevské dohody pochovali francúzske teritoriálne ambície v Indočíne. Konferencia súhlasila s provizorným rozdelením územia pozdĺž 17. rovnobežky, s komunistickým režimom na severe a prozápadným režimom na juhu krajiny. (Pozri: Vojna vo Vietname)

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ