KATALOG FIRIEM

■ USA 12. apríl 1945 - Harry S. Truman, 33. prezident USA, nastúpil do úradu po zosnulom prezidentovi F. D. Rooseveltovi. Viceprezident Harry S. Truman prevzal právomoci prezidenta USA. Stalo sa tak, krátko po tom, čo vo svojom rodinnom sídle vo Warm Springs zomrel prezident Spojených štátov amerických Franklin Delano Roosevelt (73). Prezident umrel štyri týždne pred víťazstvom spojeneckých vojsk nad nacistickým Nemeckom. Niekoľko hodín po Rooseveltovej smrti zložili prezidentský sľub viceprezident Harry S. Truman. Nový prezident sa stal jednou z kľúčových osobností studenej vojny.

Trumanova doktrína

Trumanova doktrína bola vyhlásená 12. marca 1947 americkým prezidentom Harrym Trumanom. Prezident navrhol pred americkým Kongresom plán novej protikomunistickej zahraničnej politiky obsahujúci finančnú výpomoc pre Grécko a Turecko. Išlo o poskytnutie vojenskej a hospodárskej pomoci týmto dvom štátom, čím chceli USA predísť socializácii republík. Obsahovala však aj záväzok Spojených štátov brániť demokraciou vždy a všade. Trumanova doktrína znamenala skutočný začiatok Studenej vojny. Finančná a vojenská dodávka americkej vlády znamenala posilnenie národných protikomunistických vlád. Trumean vo svojom posolstve tvrdil, že socialistické krajiny prostredníctvom priamej, alebo nepriamej agresie podkopávajú základy medzinárodného mieru a teda ohrozujú bezpečnosť Spojených štátov Amerických. Zastavením týchto snáh malo v konečnom dôsledku spôsobiť rozpad celého Sovietskeho bloku. (Viac. ■ USA 12. marrec 1947)

Reorganizácia štátneho aparátu

Krátko po vyhlásení kľúčovej doktríny, podpísal prezident 26. júla 1947 na palube prezidentského lietadla aj Zákon o národnej obrane USA, ktorý deň pred tým potvrdil vo svojom hlasovaní aj Kongres USA. Na základe tohto zákona tohto zákona prebehla najväčšia reorganizácia štátneho aparátu USA, ktorá ho mala urobiť akcieschopnejším v boji proti medzinárodnému komunizmu. Zákon zriadil Ministerstvo obrany, súčasťou ktorého sa stalo ministerstvo pozemných vojsk, vojenského námorníctva a vojenského letectva, Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a Radu národnej bezpečnosti.

Rada národnej bezpečnosti sústredila pod prezidentovým skupinu významných predstaviteľov administratívy. V čele RNB stál prezident, jej členom bol napríklad viceprezident, štátny tajomník, minister obrany, riaditeľ CIA atď.

Vo vláde Trumana vykonávali ministerské funkcie Edward Stettinius, syn Morganovho partnera a bývalého prezidenta United States Steal Company, Ch. Wilson – prezident General Electric, L. Lowet a A. Harriman významný obchodníci z Wall Street, P. Nitze a tiež S. Symington.

Marshallov plán

Krátko po Druhej svetovej vojne vypracovali USA plán obnovy Európy. Pomoc spočívala vo finančnej pôžičke najviac zničeným európskym krajinám.

Finančné investície trvali do roku 1952, pokračovali však aj nadaľej. Prebytok amerických finančných rezerv, nadobudnutý počas Druhej svetovej vojny, kedy USA zásobovali svojim tovarom vojnovú Európu, sa rozlial do investícií a ovládnutia európskych podnikov. Jedna strana mince bol enormný ekonomický rast, druhou bola ekonomická závislosť Západnej Európy od USA. Centralizové hospodárstvo západného svete kritizoval francúzsky prezident Chárles de Gaul, ktorý nazval Britániu „trojskym koňom“ amerického kapitálu v Európe. Narážal pritom najmň na fakt, že 70 percent všetkých zanraničných investícií v Británii pokrývali USA, tieto podniky predstavovali na konci 60. rokov 20 storočia, 13 percent priemyselnej produkcie krajiny, zamestnávali desať percent populácie a podieľali sa 20 percentami na britskom exporte.

Chronológia udalostí:

12. apríl 1945 – Smrť prezidenta Franklina Delano Roosevelta. Novou hlavou USA sa stal rooseveltov viceprezident, Harry S. Truman.

16. júl 1945 - V púšti Alamogordo (Nové Mexiko), asi 150 kilometrov juhozápadne od Albuquerque, vybuchla prvá plutóniová atómová bomba. Dostala pomenovanie Trinyty (Sväťa trojica). Vybuchla vo vzduchu, bola zavesená na železnej konštrukcii. Vedci aj vojaci sledovali výbuch zo vzdialenosti 50 kilometrov.

2. august 1945 - Americký prezident Harry Truman, vydal rozkaz k ostrému použitiu atómovej bomby. Na prvý atómový útok zvažovala americká armáda päť miest. Pre Hirošimu sa nakoniec rozhodli pre vyhovujúce poveternostné podmienky a skutočnosť, že v meste sa nenachádzali žiadni americkí zajatci. Dva dni pred zvrhnutím bomby, varovali Američania obyvateľov miest pred chystaným útokom.

6. august 1945 - Americké vojnové letectvo zhodilo na japonské mesto Hirošima atómovú bombu. Explózia usmrtila 71-tisíc ľudí. Ďalších 129-tisíc osôb umrelo do piatich rokov na následky choroby z ožiarenia. V meste bolo úplne zničených 68 percent budov a ďalších 24 percent bolo poškodených. (Viac: Svet vo vojne / Rok 1945 / ■ Japonsko 6. august 1945)

9. august 1945 - Druhá atómová bomba, zhodená americkou armádou na Japonsko, usmrtila v meste Nagasaki 135-tisíc. Prezident USA Harry Truman, vo svojom prejave krátko po zhodení atómovej bomby, pohrozil Japonsku úplným zničením ak nepristúpi na podmienky kapitulácie. Japonská najvyššia vojanská rada vyslovila ešte v ten deň neskoro večer súhlas s bezpodmienečnou kapituláciou. (Viac: Svet vo vojne / Rok 1945 /■ Japonsko 9. august 1945)

2. august 1945 - Postupimská konferencia, posledné stretnutie zástupcov víťazných mocností sa konala v meste Postupim pri Berlíne. Zúčastnil sa jej J. V. Stalin (ZSSR), H. Truman (USA) a Churchill/Attleem (UK). Mocnosti na nej schválili zásadné parametre spojeneckej politiky voči porazenému Nemecku. Dohodli sa na rozdelení vojnových reparácií, západných hraníc Poľska, odsunu nemeckého obyvateľstva z oslobodených území a založili Radu ministrov zahraničných vecí. (viac: Svet vo vojne / Postupimská konferencia)

8. september 1945 - Americké jednotky námornej pechoty sa vylodili na pobreží Južnej Kórei a zahájili okupáciu krajiny na juh od 38. rovnobežky. USA tak urobili podľa dohôd z Postupim.

15. marec 1946 - Raketové oddelenie Námorného výskumného laboratória, zriadeného pod patronátom námorníctva US Army, uskutočnilo 15. marca 1946, prvú statickú skúšku motorov vylepšených V-2 a 28. júna 1946 aj vypustenie prvej rakety V-2 z americkej pôdy. Výskum viedol tým profesora von Brauna.

1. júl 1946 - Operácie „Crossroads“, skúška amerických atómových zbraní v atole Bikini, ktorý patrí pod sústavu tichomorských Marshallových ostrovoch.

1. september 1946 - Grécky kráľ Juraj II získal v plebiscite o zachovaní monarchie sedemdesiat percent hlasov. Komunistický blok odmietol prijať výsledky hlasovania, vyvolával nepokoje a demonštrácie, ktoré prerástli do otvorené konfliktu a občianske vojny.

12. marca 1947 - Trumanova doktrína. (pozri: Hore)

26. júl 1947 - Reorganizácia štátneho aparátu. Zákon zriadil Ministerstvo obrany, Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a Radu národnej bezpečnosti (RNB). (pozri: Hore)

18. september 1947 - Oficiálny vznik americkej Ústrednej spravodajskej služby CIA.

1948 – Marshallov plán.

25. jún 1950 - Kórejská vojna. Severokórejské jednotky, prekročili v skorých ranných hodinách 38. rovnobežku, deliacu poloostrov podľa dohôd z Jaltskej konferencie, na sovietsku a americkú záujmovú sféru. V priebehu necelých troch dní sa útočiacim jednotkám podarilo obsadiť hlavné mesto Kórejskej republiky Soul a čoskoro prenikli ešte hlbšie do vnútrozemia. (Viac: kap. Kórejská vojna)

26. jún 1950 - Kórejská vojna. Americký prezident Truman, splnomocnil Americké námorné a vzdušné sily Spojených štátov Amerických k vojenskej pomoci juhokórejským jednotkám, operujúcim na juh od 38. rovnobežky. Koncom júna 1950 súhlasí administratíva prezidenta Trumana aj s vyslaním pozemných vojsk, nariadila námornú blokádu kórejského pobrežia a vydala rozkaz, ktorým rozširila odvody amerických ozbrojených síl pre celý rok 1951. (Viac: kap. Kórejská vojna)

30. september 1950 - Vláda schválila smernicu Rady národnej bezpečnosti č 68, nazvanú Ciele a programy USA v oblasti národnej bezpečnosti. Smernica konsolidovala prostriedky v boji proti medzinárodnému komunizmu a hlásala nevyhnutnosť dosiahnuť vojenskú prevahu USA nad ZSSR.

10 január 1953 - Spojené štáty americké skonštruovali svoju prvú vodíkovú bombu. Prezident Harry S. Truman, vyzval komisiu pre atómovú energiu, aby urýchlila vývoj vodíkovej bomby už vo svojom prejave z 31. januára 1950. (viac. Rok 1953 / ■ USA 10 január 1953)

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook - Priestor) 

------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ