KATALOG FIRIEM

■ Líbia 21. november 1988 – Lockerbie - Bombový teroristický útok na lietadlo americkej leteckej spoločnosti Pam Am nad škótskym mestom Lockerbie. Pri teroristickom útoku zahynulo 270 ľudí. Medzi obeťami bolo 259 pasažierov lietadla a jedenásť osôb, ktoré usmrtili trosky lietadla padajúce na obytnú štvrť.

Lietadlo typu Boeing 747 na trase z Frankfurtu do New Yorku, explodoval krátko po svojom medzipristátí na londýnskom letisku Heathrow o 19.00 hod. miestneho času. Nachádzalo sa vo výške šesť kilometrov a mal za sebou zhruba pol hodinu letu. Vyšetrovanie označilo za vinníkov útoku dvoch agentov líbyjskej tajnej služby, ktorí umiestnili bombu do batožinovej časti lietadla, počas medzipristátia v Londýne. O príprave útoku vedel podľa vyšetrovateľov aj líbyjský prezident Muammar Kaddáfí. Cieľom útoku malo byť 180 amerických občanov na jeho palube. Tajná služba tak reagovala na útok americkej vojnovej lode Vincennes v Perzskom zálive, ktorá 5. júna 1988 zostrelila iránske lietadlo Airbus. Pri tragédii zahynulo všetkých 290 osôb na palube. Irán podporil akciu Líbye sumou 10 miliónov US dolárov.

Nasledujúce udalosti:

14. november 1991 - USA vo svojom oficiálnom vyhlásení obvinili líbyjskú vládu zo zodpovednosti za teroristický atentát nad Lockerbie.

31. marec 1992 - BR OSN uvalila rezolúciami č. 731 a 748 na Líbyu sankcie, pre odmietnutie spolupráce s medzinárodným spoločenstvom, pretože odmietla vydať osoby podozrivé z účasti na teroristických útokoch. Išlo o dvoch líbyjských občanov Abdela Magrahiho a Lamena Khinu. Rezolúcie zakazovali export zbraní do Líbye a vyzývali zahraničných vojenských expertov k opusteniu krajiny. Netýkali sa obchodovania a neobmedzovala vývoz ropy.

2001 - Bývalého líbyjského agenta Abdala Bassita Alího al-Migráhího odsúdili vo Veľkej Británii na doživotný trest odňatia slobody.

2002 - Líbyjská strana priznala svoju účasť na atentáte.

12. september 2003 - Líbyjská vláda rozhodla o vyplatení finančných kompenzácií pre pozostalým po obetiach z Lockerbie a útoku na francúzske dopravné lietadlo v Nigérii. Odškodné vo výške troch miliárd US dolárov vyplatila líbyjská vláda v priebehu troch rokov. OSN po tomto kroku zrušila všetky ekonomické a hospodárske sankcie proti Líbyjskej vláde. Vláda Spojených štátov Amerických obnovila s Tripolisom diplomatické styky v plnom rozsahu. Postup americkej strany, ktorá od roku 2001 (viac o pozadí kompromisu v kap. Globalizmus - Globálna vojna s terorizmom 20. september 2001) iniciovala rozhovori s prezidentom Kaddáfím, sledovala dva pragmatické ciele. Prvou bola spolupráca líbyjskej tajnej služby pri eliminovaní islamských povstaleckých skupín na Strednom východe (2001 -2007) a druhá rozsiahle energetické záujmy západných spoločností v oblasti. Americkí investori prefinancovali na poddimenzovanom líbyjskom trhu desiatky miliárd amerických dolárov, výmenou za čo dostali americké ropné koncerny slobodný prístup k strategickým náleziskám ropy na Africkom kontinente.

2007 - Britská vláda sa v roku 2007 dohodla s Tripolisom na vydaní Migrahího a krátko na to získal BP objednávku na hľadanie ropy v Líbyi. Jeho ropné investície tam dosiahli 20 miliárd USD. O lukratívne ťažobné koncesie Líbye prejavovali záujem aj americké koncerny. Vláda Georgea W. Busha ich zámer podporovala.

20. august 2009 – Oslobodenie atentátnika z Lockerbie. Tisícky ľudí privítali na vojenskom letisku v Tripolise Abdala Bassita Alího al-Migráhího , atentátnika z Lockerbie. Líbyjské médiá oslavovali jeho príchod ako "návrat milovaného syna". Bývalého agenta prepustili zo škótskeho väzenia z humanitárnych dôvodov. Mal rakovinu prostaty v konečnom štádiu a lekári očakávali, že do troch mesiacov zomrie. O jeho prepustení rozhodol napriek protestom USA škótsky minister spravodlivosti Kenny MacAskill. Diagnóza hlavného aktéra útoku sa neskôr ukázala ako zavádzajúca. Lekár, ktorého posudok dopomohol k prepusteniu bombového atentátnik, neskôr povedal, že s touto diagnózou mohol prežiť aj niekoľko rokov.

Britská vláda otvorene priznala už v septembri 2009, že pri prepustení atentátnika z Lockerbie Abdala Bassita al-Migráhího zohrali úlohu ropné obchody. Minister spravodlivosti Jack Straw uviedol pre denník Daily Telegraph, že obchodné vzťahy s Líbyou prispeli "výrazným dielom" k tomu, že Lýbijčan bol zahrnutý do dohody o výmene väzňov z roku 2007. Táto dohoda mala aj hospodárske motívy. Prepustenie bolo podmienkou pre uzavretie kontraktu britského ropného koncernu z roku 2008 v hodnote 900 miliónov dolárov. Americkí senátori vzniesli v roku 2010 obvinenia voči britskému koncernu BP. Spoločnosť mala mať podiel na tom, že sa dostal z britského väzenia na slobodu líbyjský atentátnik Abdal Bássat Migrahí. BP údajne loboval za jeho prepustenie preto, aby si s Tripolisom zabezpečil miliardový ropný obchod.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)