KATALOG FIRIEM

Národné zhromaždenie zvolené v slobodných voľbách výhlásilo v Belehrade federatívnu ľudovú republiku Juhosláviu. Prezidentom nového štátu sa stal maršál Josip Broz Tito.

 V horách a lesoch oslobodenej Juhoslávie sa ešte vždy skrývali zvyšky chorvátskych fašistov, ustašovcov a iných nepriateľov nových pomerov. V horách sa skrýval aj generál Mihajlovič (pozri: Svet vo vojne / Rok 1941 / ■ Juhoslávia 2. september 1941). Zatkli ho až rok po oslobodení, odsúdili na trest smrti a popravili. Krátko pred oslobodením Belehradu utiekol aj generál Nedič, predseda kolaborantskej srbskej vlády. Neskôr ho však vypátrali, zatkli a uväznili. Vo väzení spáchal samovraždu. 

Koncom roku 1945 sa konali voľby do ústavodarného národného zhromaždenia. Opozícia ich bojkotovala. Znamenali jej porážku. Začalo sa vyvlastňovanie majetku Nemcov, vojnových zločincov a kolaborantov konfiškáciami a dosadzovaním nútenej správy. Takto sa urýchlene dostali do rúk štátu štyri pätiny všetkého priemyslu. Uskutočnila sa pozemková reforma v duchu litery zákona - pôda nemôže patriť tým, ktorí na nej nepracujú. Vláda vyvlastnila pôdu Nemcom, ich kolaborantom, veľkostatkárom a cirkvi. Celkove bolo vyvlastnených pol druha milióna hektárov. Pri rozdeľovaní pôdy uprednostňovali účastníkov vojny, invalidov a obete fašistického teroru z radov poľnohospodárskych robotníkov a maloroľníkov. Pôdu prideľovali nielen jednotlivcom, ale aj skupinám záujemcov, ktorí sa rozhodli získanú pôdu obrábať spoločne.

Deklarácia, ktorú koncom novembra 1945 prijalo ústavodarné národné zhromaždenie, znamenala koniec monarchie. Kráľovi Petarovi II. a celej dynastii Karadjordjevičovcov odňali všetky práva, ktoré jej ako panovníckemu rodu patrili. Juhoslávia bola vyhlásená za Federatívnu ľudovú republiku. Tvorilo ju šesť republík: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko, Srbsko a dve autonómne oblasti - Kosovo-Metohija a Vojvodina.

V januári 1946 schválil parlament novú juhoslovanskú ústavu. Zakotvila už existujúcu štruktúru štátnej moci, potvrdila rovnoprávnosť národov Juhoslávie a federatívny princíp ako spôsob úpravy vzťahov medzi nimi. Ústavám jednotlivých republík umožnili, aby si upravili základné otázky ich vnútorného života, uzákonili vedúcu úlohu štátu v ekonomike a vyzdvihli úlohu družstevného hospodárstva.

Do úzadia sa vplyvom sovietskej politiky internacionalizácie a prísneho centristického riadenia dostali národnostné a náboženské konflikty predvojnovej a vojnovej éry balkánskych zemí. V čele Juhoslávie stál Chorvát - socialista, presadzujúci program vládnutia bez emotívnych a ťaživých otázok minulosti.

V otázke Kosova mal Tito svoju vlastnú víziu. Nepresadzoval návrat vyhnaných občanov, najmä kosovkých Srbov, ktorí boli počas vojny pripravení o svoje domovy. A nemal námietky proti príchodu ďalších Albáncov. Dôvodom bola Titova snaha o vytvorenie akejsi veľkej Balkánskej federácie, ktorej piliermi by bola Juhoslávia, Albánsko, možno aj Bulharsko. To bol dôvod jeho zvláštneho vzťahu k Albáncom, jeho snahy nakloniť si ich. Životná úroveň Kosova vplyvom týchto okolností stúpala. Federálna vláda uvoľňovala na rozvoj tejto zasitalej oblasti približne tridsať percent svojich výdavkov. Budovala sa infraštruktúra. Cesty, mosty, nemocnice, školy (904 Zakladaných a 69 stredných škôl, Univerzita v Prištine). Impulz dostal aj zaostalý priemysel. Postavili sa elektrárne, elektrifikácia, vodovod.  

Kľúčové udalosti: 

11. novembra 1945 – Národné zhromaždenie zvolené v slobodných voľbách vyhlásilo v Belehrade federatívnu ľudovú republiku Juhosláviu. Prezidentom nového štátu sa stal maršál Josip Broz Tito.

31. január 1946 - Federatívna ľudová republika Juhoslávia prijala novú Ústavu sovietskeho typu.

7. apríl 1963 - Juhoslávia bola vyhlásená za socialistickú republiku. Josip Broz Tito bol menovaný jej doživotným prezidentom.

1963 - Zmena ústavného zákona v Juhoslávii. Nová socialistická ústavu znamenala premenovanie Juhoslávie na Socialistickú federatívnu republiku Juhoslávia.

1974 - Zmena ústavného zákona v Socialistickej federatívnej republike Juhoslávia. Nová ústava garantovala provincii Kosovo a Metohija rozšírené autonómne právomoci.

Takmer nezávislá samosprávna oblasť niesla názov Kosovo. Mala vlastnú diplomaciu na čele z ministrom zahraničných vecí, ministerstvo národnej obrany s právom organizácie vlastných ozbrojených síl a Vrchný súd so sídlom v Prištine. Parlament s rozsiahlymi právomocami zasahujúcimi do federálnych zákonov a teda správy celej Juhoslávie. V tomto prostredí dochádzalo k častej izolácii a vytláčaniu srbskej menšiny na okraj spoločnosti. Skupiny majetných albánskych prisťahovalcov vykupovali srbské pozemky a osídľovali ich svojimi rodinami z Albánska. Násilný aj nenásilný exodus obyvateľstva vrcholil v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. V Prištine žilo pred Druhou svetovou vojnou 336 srbských rodín, ich počet klesol za štyri desaťročia na necelých osemdesiat: V Kosovskej Kamenici z 212 na 29, v Podujeve z 1566 na 163.

4. máj 1980 - Vo veku rokov zomrel úradujúci juhoslovanský prezident Josip Broz Tito. Ústavné zmeny nastolili v Juhoslávii systém rotujúceho prezidenta, zastupujúceho vždy jednu zo šiestych juhoslovanských republík (Srbsko, Chorvátsko, Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko a Čierna hora). 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity

行星地球空間

فاصله برای سیاره زمین

Priestor pre planétu zem

Planeta terrae spatium

Space for planet earth

Простор за планету Земљу

Космические для планеты Земля

Espace pour la planète terre

Raum für Planet Erde

Espacio para el planeta tierra

Miejsce na planecie Ziemia

ग्रह पृथ्वी के लिए अंतरिक्ष

الفضاء لكوكب الأرض

שטח עבור כדור הארץ