Srbsko 1903 – Vláda Petra I. Karadjordjeviča a Atentát na Alexandra Obrenoviča

■ Srbsko 11. jún 1903 – Vláda Petra Karadjordjeviča. Výmene na srbskom tróne predchádzal armádny puč a vražda monarchu. Atentát na Srbského kráľa Alexandra Obrenoviča a jeho manželku Dragu, zorganoizovala skupina 28 armádnych sprisahancov, ktorí obkľúčila 11. júna 1903 so svojimi vojenskými jednotkami kráľovský palác v Belehrade. Dynamitom rozbili bránu a vošli do kráľovských komnát. V boji s kráľovskou gardou bolo niekoľko dôstojníkov ranených, medzi nimi aj vodca sprisahania Dragutin Dimitrijevič (Apis). Alexandra a jeho manželku Dragu našli schovaných v kráľovskom budoári. Atentátnici do nich vyprázdnili zásobníky svojich pištolí a telá dosekané šabľami vyhodili von oknom.
Sprisahania sa na zvrhnutie kráľa Alexandra Obrenoviča pripravovali už od jeho nástupu na trón v roku 1893. V roku 1901 skupina mladých srbských dôstojníkov založila tajný spolok, ktorý mal krajina zbaviť nenávideného tyrana. V skupina dôstojníkov bol aj Dragutin Dimitrijevič (Apis), ktorý sa už celkom mladý stal dôležitou osobnosťou politického života. Na sprisahaní v roku 1903 sa zúčastnilo spolu 180 dôstojníkov a niekoľko civilov.
Zavraždenie kráľa Alexandra Obrenoviča ukončilo dominantný rakúsky vplyv v krajine. Srbsko hospodársky aj politicky posilnilo svoje pozície a stalo sa centrálnou mocnosťou južnoslovanských národov. Na trón po zavraždenom monarchovi zasadol kráľ Peter Karadjordjevič, rozdelil správu krajiny medzi civilné a vojenské úrady. O civilných otázkach rozhodovali politické strany, zatiaľ čo armádu ovládla skupina srbských nacionalistov. Konštitučná monarchia zaručila svojim občanom politickú slobodu, slobodu tlače a volebné právo pre všetkých vrátane roľníctva. Robotníci sa organizovali v odboroch. V prvom desaťročí dvadsiateho storočia Srbsko hospodársky rástlo. Francúzske investície umožnili rozvoj priemyslu. Belehrad prostredníctvom obrovských finančných pôžičiek od francúzskych bánk reorganizovali a prezbrojovali armádu. O priazeň srbských odberateľov zvádzali tvrdý boj podniky ako rakúska Škoda, britský Armstrong, nemecký Krupp a Erhard, francúzsky Schneider-Creusot a Société francaise des munitions de guerre St. Chaumond.
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku
Diskusia na konci článku
(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)

