KATALOG FIRIEM

Tri mesiace trvajúca občianska vojna a genocída hutuskej vlády voči kmeňu Tutsiov i umierneným Hutuom pripravila o život státisíce ľudí. Podľa neoficiálnych odhadov bolo v čase od 6. apríla do 4. júla 1994 zavraždených vyše 800 000 Tutsiov a umiernených Hutuov.

Genocídu uskutočnili členovia rwandskej armády a ozbrojených síl extrémistov z kmeňa Hutuov, známe ako Interahamwe. Vraždenie sa zastavilo, keď povstalci pod vedením Tutsiov za vlády prezidenta Paula Kagameho v júli 1994 zosadili vládu extrémistov.

Vyvražďovanie Tutsiov začalo v apríli 1994, krátko po zostrelení lietadla s prezidentom z radov Hutuov Juvenalom Habyarimanom a prevzatí moci hutuskými milíciami. Krvavo tak vyvrcholil stáročný spor dvoch kmeňov o územie a politický vplyv na území Rwandy.

Územie ovládali a obhospodarovali dlhé roky kmene Hutuov, ktorých v 14. storočí ovládli výbojné kmene Tutsiov. Tutsijská aristokracia vytvorila feudálne kráľovstvo a dlhé roky kolaborovala na úkor zotročených Hutuov s koloniálnou mocou reprezentovanou Nemeckom, po 1. svetovej vojne Belgickom. V roku 1959 sa však Hutuovia, ktorí tvorili deväťdesiat percent obyvateľstva vzbúrili a vyhnali tutsijského kráľa. O tri roky neskôr vznikla nezávislá rwandská republika a moci sa chopili Hutuovia. V roku 1963 vtrhli do krajiny Tutsiovia z Burundi (←14.8.1988), útok sa nevydaril a veľa Tutsiov bolo zavraždených. Dlhotrvajúce násilie viedlo až k vojenskému prevratu v roku 1973, po ktorom sa chopil moci generál Habyariman a zaistil v krajine relatívnu stabilitu. Tá trvala až do atentátu v roku 1994.

Podľa vládnej správy, čiastočne zverejnenej v roku 2008, boli do priebehu občianskej vojny v Rwande zainteresovaný aj príslušníci francúzskej tajnej služby. Francúzsko účasť na genocíde odmietlo, priznalo len politické chyby. Rwandská vládna komisia pripravovala správu približne dva roky, počas ktorých vypočúvala priamych aktérov masakry, výskumníkov aj novinárov. Rwandský prezidenta Paul Kagame vyhlásil, že má silné dôkazy o tom, že za genocídou stáli práve Francúzi. Rwandská vláda ich vinila, že vyzbrojili a vycvičili extrémistov z kmeňa Hutu, ktorí stáli za genocídou.

O rozpútanej brutalite a neľudskosti konfliktu svedčia aj výpovede očitých svedkov. V čase občianskej vojny sa zabíjalo mačetami, železnými kolmi a nožmi. Topilo sa v riekach a studniach. V oblastiach ovládaných milíciami dohliadali na vraždenie dosadení komisári. V oblasti Butare mala svoj prechodný úrad aj ministerka pre rodinu a ženy Pauline Nyaramasuhuková. Podľa správy organizácie na ochranu ľudských práv poštvala milicionárov na prenasledovaných, ktorí u nej hľadali útočisko. Mladé ženy dávala znásilňovať vládnym vojakom.

Neskorší tribunál OSN riešil aj prípad muža, ktorý bol obvinený z vraždy civilistov. Starosta mesta Kivumu Gregoire Ndahimana nariadil buldozérom zrovnať kostol, v ktorom sa ukrývali ľudia pred násilnosťami sprevádzajúcimi občiansku vojnu. Spojené štáty vypísali neskôr za jeho dolapenie odmenu päť miliónov dolárov. Zatknúť sa ho napriek tomu podarilo až 11. augusta 2009, počas vojenskej operácie vo východnom Kongu. Konžské lesy sa stali útočiskom mnohých náčelníkov hutuských milícií, ktorí tam odišli po tom, čo moc v Rwande začali preberať etnickí Tutsiovia.

Súdny tribunál pre Rwandu (ICTR)

V roku 1996 začala na potrestaní vinníkov rwandskej genocídy pracovať pobočka Medzinárodného súdneho tribunálu v Haagu so sídlom v tanzánijskej Aruši. V roku 1997 odsúdil tribunál na doživotný trest odňatia slobody bývalého rwandského premiéra Jeana Kambandu.

Spravodlivosti sa nedočkal veliteľ rwandskej milície Georges Rutaganda, ktorý stál na čele milícií Interahamwe a rozhlasovej stanice Mille Collines, ktorá vyzývala obyvateľstvo na zabíjanie Tutsiov. Medzinárodný trestný tribunál ho síce odsúdil za úlohu v genocíde na doživotie, zomrel však krátko po vynesení rozszudku v roku 2009.  

18. decembra 2008 odsúdil Medzinárodný trestný tribunál OSN pre Rwandu (ICTR), bývalého armádneho plukovníka Theonestea Bagasoru na doživotný trest. Plukovník bol uznaný vinným z genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov. Bagosoru mal pod kontrolou jednotky a milície Hutuov, ktorí zmasakrovali približne 800-tisíc menšinových Tutsiov, ako aj umiernených Hutuov. Tribunál tiež odsúdil na 20 rokov väzenia obchodníka a Habyarimanovho švagra Protaisa Zigiranyiraza, známeho ako "Monsieur Z".

20. januára 2009 vymeral Rwandský súd doživotný trest odňatia slobody bývalej ministerke spravodlivosti Agnes Ntamabyarirovej, obvinenej z toho, že nechala zabiť tutsijského predstaviteľa, ktorý protestoval proti genocíde v Rwande v roku 1994. Jeana Baptista Habyariman bol prefektom mesta Butare na juhu krajiny.

V januári 2009 odsúdil tribunál na 30 rokov väzenia bývalého ministra vnútra. Callixte Kalimanzira nahovoril tisícky ľudí, aby sa ukryli v kopcoch pohoria Kabuye Hill, kde ich potom zmasakrovali ozbrojené jednotky.

Súd v belgickom Bruseli odsúdil v decembri 2009 Ephrema Nkezabera prezývaného aj "genocídny bankár" na 30-ročný trest odňatia slobody. Nkezaberu usvedčili z viacnásobných vrážd a znásilnení. Nkezabera mal blízke vzťahy s predstaviteľmi vlády počas genocídy v roku 1994. Ešte pred samotným súdnym pojednávaním sa priznal k podpore extrémistickej rozhlasovej stanice, ktorá hrala pri rozpútaní krviprelievania významnú úlohu. Tvrdil však, že žiadnych znásilnení sa nedopustil. V roku 2004 ho zadržali v Bruseli na základe zatykača vydaného Medzinárodným trestným tribunálom pre Rwandu so sídlom v Tanzánii.

Francois Bazaramba, bol v roku 2010 odsúdený vo Fínsku na doživotný trest odňatia slobody. Baptistický pastor sa do Fínska presťahoval v roku 2003 a zatkli ho v apríli 2007 na základe podozrenia, že plánoval, viedol a vykonal masakru. Vo vyšetrovacej väzbe sa nachádza od svojho zatknutia. V júli 2009 odvysielala televízna stanica zábery z policajného vypočúvania, na ktorom obžalovaný ostro poprel všetky obvinenia. Bazaramba, ktorý bol Hutu, vypovedal, že s Tutsijmi nemal nikdy žiadne problémy a že niektorí jeho príbuzní sú Tutsiovia.

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)