KATALOG FIRIEM

Krach na Newyorskej burze v roku 1929 spôsobil, že sa hospodárska kríza rozšírila zo Spojených štátov Amerických do celého sveta. Prepad cien cenných papierov znamenal začiatok konca stabilných obchodov na amerických burzách a ich následné zrútenie. Svetová hospodárska kríza priviedla k ekonomickému kolapsu celý vtedajší priemyselný svet. Zasiahla všetky odvetvia spoločnosti, zruinovala príjme obyvateľstva, zisky bánk a prehĺbila nezamestnanosť.

V období počas aj po Prvej svetovej vojne zaznamenali USA nebývalý hospodársky rast a rozmach priemyslu. Vojnové náklady, nebývalá spotreba tovaru, zničený priemysel v Európe, to boli len niektoré z faktorov, ktoré pozdvihli ekonomiku USA na najvyššiu priečku hospodárskeho rastu. Dodávateľské firmy sa predbiehali v plnení objednávok, americké prístavy boli vyťažené na maximum, nezamestnanosť a nedostato príležitosti sa stali v rokoch krvavého európskeho konfliktu neznámi pojmami. Americká ekonomika stúpala závratným až nezdravým tempom. Desať rokov po skončení Svetovej vojny dopyt po amerických tovaroch poklesol a fabriky nestíhali plniť očakávania obchodníkov s akciami, ktorí nemienili akceptovať spomalenie hospodárstva a nadhodnocovali akcie podnikov špekulatívnymi obchodmi na amerických burzách. Americká vláda na čele s prezidentom Hooverom proti špekulatívnym obchodom na burzách v USA nezakročila a až do chvíle úplného kolapsu ekonomiky nepodnikla nič, čo by mohlo zvrátiť jej priebeh a následky.

4. marca 1929 nastúpil do prezidentského úradu Herbert Hoover, ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Hoover výrazne zvýšil vládne výdaje (Štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy USD). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala Hooverova vláda množstvo prostriedkov do verejných prác a stavebných projektov (Hooverova priehrada – svojho času najväčšia elektráreň na svete). Vláda zároveň navýšila štátne dotácie do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6%, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26% na konci roka 1932. V roku 1932 schválila americká vláda „Revenue Act of 1932“, v ktorom výrazne zvýšil dane: daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15%, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25% na 63% . 17. júna 1930 presadil najvyššie clá v dejinách USA cez Smoot-Hawleyho colnú tarifu (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.

Hospodárska kríza paralyzovala priemyselne najrozvinutejšie štáty, vrátane Spojených štátov, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Kanady, Československa a Japonska. Mestá, ktoré zažívali nebývalý rozmach a príliv obyvateľstva, nedokázali uživiť svojich obyvateľov. Rovnako ale trpali aj farmári a vidiecke oblasti, ktorých zasiahol menší dopyt a pád za úrodu o 40-60 %. Pravdepodobne najťažšie boli zasiahnuté banícke a drevárenské oblasti, pretože v nich ostro poklesol dopyt a existovalo málo alternatívnych ekonomických aktivít.

Dva týždne pred prudkým poklesom cien akcií na Wall Street napísal Winston Churchill, svojej manželke : ” Musím Ti povedať, že som mal v poslednej dobe mimoriadne veľké šťastie, čo sa týka peňazí. Skôr, ako som odišiel, sir Harry McGowam sa ma úplne vážne spýtal, či môže bez predchádzajúcej dohody nakúpiť na môj účet akcie, v prípade , že sa naskytne vhodná príležitosť. Povedal som mu, že mu môžem dať kedykoľvek k dispozícii dve alebo tri tisíc libier. Myslel som to ako hornú hranicu pre nákup akcií vôbec. On tomu, ale rozumel tak, že je to limit, kam až som ochotný pri jednotlivej burzovej špekulácii ísť, a tak použil asi desaťkrát väčšiu čiastku. . . Tým sme získali behom niekoľko dní malé bohatstvo. . . Je to dobrý pocit mať niečo v rezerve.” Winston Churchill bol jedným z 600.000 extrémistov z celkového poctu 1.548.707 akcionárov firiem patriacim v roku 1929 k 29 americkým burzám. V období keď obchodovanie s akciami bolo na maxime bolo asi jeden milión špekulantov a z celkového poctu obyvateľov asi 120 miliónov ľudí mali svoj majetok viazaný v obchodoch s cennými papiermi asi 29 – 30 miliónov obyvateľov USA.

Burzoví makléri a špekulanti začali pri týchto prvých výkyvoch vyprázdňovať svoje bankové kontá. Nasledovala reťazová reakcia ostatných obchodníkov a panika na burze. Takýto úbytok financií prestali banky zvládať a tak len počas roku 1929 skrachovalo viac ako 600 bankových inštitúcii. V roku 1930 to už bolo 1300 a o rok neskôr ohlásilo svoj bankrot 2300 bankových inštitúcii. Banky ktoré prežili prudký úbytok financií boli na tom finančne tak zle alebo jednoducho s bezpečnostných dôvodov prestali poskytovať úvery, ktoré boli v období nedostatku financií jedinou šancou ako naštartovať ekonomiku.

Veľa bankárov a obchodníkov s cennými papiermi to nezvládlo a nasledovali série hromadných samovrážd a výskokov z mrakodrapov.

Chronológia Hospodárskej krízy:

23. október 1929 - Krach na Newyorskej burze a hospodárska kríza sa zo Spojených štátov Amerických. Dôvod bol známy. Burzoví špekulanti sa púšťali do odvážnych podnikov, pričom vyháňali ceny cenných papierov do závratných výšok. A ako dôsledok tohoto sa cena cenných papierov nebola ani zďaleka blízka realite. Akciové spoločnosti prišli v dôsledku finančnej krízy o svoje zákazky a prostriedky na ďalší rozvoj. V roku 1929 skrachovalo 22 000 podnikov, v roku 1930 26 000 podnikov, v roku 1931 to bolo vyše 28 000 podnikov. Objem financií určených na platy klesol o polovicu a viac ako štvrtina obyvateľstva sa stáva úplne alebo čiastočne nezamestnaným. Nasledoval pokles dôchodkov a ceny práce. Špirála ekonomického marazmu zasiahla ceny priemyselného tovaru, ktoré klesli o 30%, aj ceny poľnohospodárskych produktov. Potravinárske podniky museli kalkulovať zo stratou až 60%, čo vo väčšine prípadov znamenalo ich úplnú likvidáciu.

24. október 1929 - Po šiestich miliónoch akcií predaných 23. októbra 1929, nasleduje o deň neskor (tzv. Čierny štvrtok), predaj ďalších trinástich miliónov akcií, ktoré však stratili svoju hodnotu viac ako o 40 percent. Čierny štvrtok bol považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa, FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov, požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FEDu. Už ku koncu roka 1929 (teda za dva mesiace) sa suma FEDom držaných cenných papierov viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.

25. október 1929 “Čierny piatok” na newyorskej burze. Pád cien akcií spustil celosvetovú špirálu finančnej insolventnosti, recesie, masovej nezamestnanosti a úpadku produkcie. Celková strata za šesť “čiernych dní” na Wall Street bola vyčíslená na viac ako 50 miliárd USD. Dôsledkom krachu na Wall Street neboli postihnuté len samotné USA, ale dotklo sa to aj celej Európy. Najviac to zasiahlo banky Nemecku a Rakúsku.

29. októbra 1929 - Akcioníri sa hromadne zbavovali svojich akcií. Pri prepadávajúcich sa cenách bolo v jediný deň predaných šestnásť miliónov cenných papierov. Do polovice novembra bolo znehodnotených tridsať, z celkového množstva osemdesiatich miliárd akcií zapísaných v septembri toho istého roku.

11. december 1930 - Americká banka, najväčší súkromný finančný ústav v New Yorku vyhlásil bankrot. Štyristo tisíc klientov skrachovanej inštitúcie sa tak pridalo ku klientom ďalších 1929 bankám skrachovaných na jeseň 1929. Naďalej sa prehlbovala nezamestnanosť, ktorá do konca januára presiahla počet piatich miliónov Američanov bez trvalého pracovného pomeru. Do konca roku 1931 ohlásilo len v USA bankrot 827 amerických bánk.

11. máj 1931 - Skrachovala Viedenská banka Credit-Anstalt. Čo viedlo až k zrúteniu hospodárstva v celej strednej Európe.

13. júl 1931 - Nemecká banka Datatbank vyhlásila bankrot, ktorý viedol až k zavretiu všetkých bankových finančných inštitúcií v krajine. Bez práce bolo v tej dobe viac ako šesť miliónov nemeckých občanov, finančný krach ich situáciu ešte viac vyostril.

7. december 1931 – Pochod hladu. Stovky účastníkov pochodu hladu dorazilo do Washingtonu, aby pred sídlom amerického prezidenta - Bielym domom protestovalo proti neúnosnej situácii americkej chudoby. Prezident Hoover nechal demonštráciu rozohnať policajnými jednotkami.

23. októbra 1930 Prezident Hoover informoval verejnosť o utvorení výboru, ktorý mal pripraviť plán boja proti nezamestnanosti. Vyhlásil, že “národ musí vydržať hrozbu hladu a chladu”, ktorá postihla všetkých čo sa ocitli v naozajstných problémoch.

4. marec 1933 - New Deal. Vo svojom inauguračnom prejave predstavil Franklin D. Roosvelt záchranný politický program (Plán New Deal), ktorý mal naštartovať stagnujúci ekonomiku USA. Politika “New Deal” obsahovala podporu v nezamestnanosti, dotácie na ceny poľnohospodárskych produktov, dobrovoľnú pracovnú službu pre ľudí do 25 rokov, rôzne podpory projektov na zvýšenie zamestnanosti, reorganizáciu súkromného sektoru, skrátenia pracovného času, zvýšenie minimálnej mzdy a nakoniec zmiernenie konkurencie hlavne pre poľnohospodárske podniky. Nové zákony si vyžiadali nové federálne úrady, ktoré mali za úlohu kontrolovať realizovať dodržiavanie jednotlivých zákonov a projektov.

Vláda vytvorila množstvá pracovných táborov kde pracovali mladý ľudia vo veku od 18 do 25 rokov. Pracovali hlavne na ochrane životného prostredia čo neskôr dalo základ americkým národným parkom. Najvýznamnejší bol projekt zákona pre nezamestnaných s názvom “Federal Emergenci Relief”. Federálna vláda získala v rámci tohto projektu peniaze, ktoré vyplácala obciam a štátom, a tie ich vyplácali nezamestnaným ľudom ako podporu v nezamestnanosti. Od novembra 1933 zorganizoval úrad “Civil Works Administration” viac ako 4 milióny pracovných miest na federálnej a štátnej úrovni.

Vláda vydala množstvo prostriedkov na očistenie zlého renomé bánk. Vďaka prezidentovým príhovorom, začali ľudia znovu prejavovať bankám dôveru a začali si do nich znovu ukladať svoje úspory. Na rozšírenie úverových možností poskytol “Reconstruction Finance Corporation” pôžičku vo vyše 1 miliardy USD.

V poľnohospodárstve išlo o snahu obmedziť nadvýrobu za pomoci finančnej kompenzácie za neobrábanie nadbytočnej pôdy.
Národný zákon o oživení výstavby mal zvýšiť priemyselnú výrobu a tým znížiť nezamestnanosť. Štát začal kontrolovať a určovať minimálnu mzdu čo dopomohlo k tomu aby zamestnaní pracovali za slušnú mzdu.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Prihláste sa k odberu článkov na Facebooku

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)