KATALOG FIRIEM

■ USA 19. apríl 1995 - Útok v Oklahoma City. Bombový atentát na federálnu budovu Alfreda P. Murraha v Oklahoma City usmrtil 168 ľudí. Pri dovtedy najhoršom teroristickom útoku na pôde USA sa zranilo ďalších 500 ľudí.

Vykonávateľom útoku bol Timothy McVeigh, veterána vojny v Perzskom zálive. V tom čase 27 ročný Timothy McVeigh spolupracovalal na útoku so 40-ročným Terrym Nicholsom. Do útoku bol okrajovo zapletený aj McVeighov priateľ Michael Fortier s jeho ženou Lori. Akékoľvek zapojenie ďalších spolupáchateľov sa aj napriek počiatočným indíciám nepreukázalo. McVeigh, Nichols aj Fortier sa zoznámili počas ich služby v americkej armáde, boli sympatizantmi hnutia milícii domobrany a proti americkej federálnej vláde prechovávali veľký odpor. McVeigha už v r. 1992 rozhneval incident v Ruby Ridge, kde sa niekoľkodňové obliehanie domu pravicového militanta Randy Weavera FBI skončilo smrťou jeho syna a ženy.

McVeigh mal v úmysle predovšetkým pomstiť smrť 80 členov texaskej sekty Davida Koresha, ktorí zomreli v plameňoch pri ozbrojenom konflikte s federálnymi agentmi v roku 1993 v meste Waco (pozri:■ USA 19. apríl 1993 – Obliehanie farmy Davidiánov). McVeigh to pokladal za neodpustiteľný akt násilia vlády voči vlastným občanom a rozhodol sa ho pomstiť symbolicky na deň 2. výročia incidentu. Okrem toho chcel podľa svedkov McVeigh bombovým útokom spustiť "všeobecné povstanie" proti ústrednej vláde USA. 

McVeigh začal zhromažďovať materiál na výrobu bomby v auguste r. 1994. O pol roka neskôr navštívil spolu s M. Fortierom Oklahomu City, aby si dôkladne prezrel zabezpečenie federálnej budovy Alfreda P. Murraha, ktorú si ako miestne sídlo 14 federálnych agentúr vybral za cieľ svojho útoku. V dňoch 17. až 18. apríla 1995 na Nicholsovej farme v kansaskom Heringtone zostrojili McVeigh a Nichols zo 108 vriec hnojiva z dusičnanu amónneho a fliaš tekutého nitrometánu 2 200 kg vážiacu bombu. Naložili ju do žltého nákladiaku firmy Ryder, ktorý si McVeigh prenajal 15. apríla pomocou falošného vodičského preukazu, ktorý mu urobila Lori Fortierová.

19. apríla presne o 8:57 miestneho času zaparkoval McVeigh nákladné auto s bombou pred federálnu budovu v Oklahoma City, aktivoval 5 minútovú rozbušku a prestúpil do neďaleko pripraveného Nicholsovho pickupu, v ktorom opustil mesto. Bomba vybuchla presne o 9:02, sila jej explózie úplne deštruovala tretinu z objemu deväť poschodovej budovy a vytvorila kráter o šírke 9,1 a hĺbke 2,4 metra. Výbuch poškodil ďalších 324 budov v okolí a zničil 86 automobilov. Celkové materiálne škody boli odahdnuté na 652 miliónov dolárov.

Pri explózii zahynulo 168 ľudí, z nich 163 priamo v budove A. P. Murraha (v čase výbuchu sa v nej nachádzalo až 646 osôb). Väčšinu obeti nezomrela priamo pri výbuchu bomby, ale až po následnom kolapse budovy. Medzi obeťami bolo aj 19 detí (najmladšie malo len 3 mesiace), 15 z nich sa nachádzalo v škôlke pre deti zamestnancov, ktorá bola v budove umiestnená.

Už 90 minút po útoku McVeigha na diaľnici zastavil policajt za jazdu bez poznávacej značky a zatkol ho potom, ako u neho pri prehliadke našiel nelegálne držanú zbraň. FBI sa spočiatku pri vyšetrovaní útoku zameriavala hlavne na možnosť, že bol dielom arabských teroristov a McVeighovu spojitosť s útokom odhalila až 21. apríla, krátko na to bol zatknutý aj Nichols.

V reakcii na útok prijala americká vláda legislatívu, ktorá mala budúcim teroristickým útokom predchádzať podstatne zvýšenou ochranou federálnych budov, ako aj zintenzívnením monitorovaním potenciálnych páchateľov domáceho terorizmu. Zvyšky budovy A. P. Murraha, ktorú už nebolo možné rekonštruovať, boli strhnuté 23. mája 1995 a na ich mieste bol postavený rozsiahly pamätník venovaný obetiam tragédie. Otvorený bol 19. apríla 2000.

McVeigh bol súdený pred federálnym súdom kvôli sprisahaniu a vražde jedenástich federálnych agentov, ktorý pri útoku zahynuli. Súdna porota v Denveri uznala McVeigha vinným vo všetkých bodoch obžaloby 2. júna 1997 a rozsudok smrti vyniesla o 11 dní neskôr. Počas zasadania súdu 28. decembra 2000 McVeigh odmietol právo požiadať o milosť prezidenta USA. Americká vláda nedala popraviť federálneho väzňa už 37 rokov. V poslednom zverejnenom liste redakcii domovského denníka Buffalo News neprejavil McVeigh ľútosť na svojím činom a napísal: "Je mi ľúto, že títo ľudia prišli o život. Ale taká je nátura beštie. Človek vie, aká daň ho za niečo také čaká."

McVeigha popravili 11. júna 2001, podaním smrtiacej injekcie vo federálnej väznici Terre Haute, štát Indiana. Vykonanie rozsudku na McVeighovi bolo prvou federálnou popravou od roku 1963. Timothy McVeigh, najmasovejší vrah v dejinách Spojených štátov, sa stal 717. popraveným od znovuzavedenia trestu smrti v roku 1976.

Terry Nichols bol 4. júna 1998 odsúdený na doživotný trest odňatia slobody bez možnosti prepustenia, odpykával si ho v americkej federálnej väznici ADX Florence v Colorade. Michael a Lori Foltierovci, ktorý o pripravovanom útoku vedeli a okrajovo sa na ňom podieľali, uskutočnili dohodu s prokurátorom a svedčili proti McVeighovi a Nicholsovi, za čo bol Michael odsúdený len na 12 rokov väzenia (bol podmienečne prepustený v januári 2006) a Lori dostala pred stíhaním imunitu.

Diskusia na konci článku

(Diskusný príspevok bude následne skopírovaný aj do Diskusného fóra na stránke facebook – Priestor)