KATALOG FIRIEM

■ Balkán 15. jún 1913 Druhá balkánska vojna. Uzavretie Londýnskeho mieru viedlo k nezhodám vo vnútri balkánskeho bloku. Bulharsko získalo oveľa väčšie územie než Srbsko, ktoré si preto nárokovalo na ďalšie časti Macedónska. Proti Bulharsku sa v novom bloku spojilo Srbsko s Gréckom a Čiernou Horou. Prvé politické línie nasledujúceho konfliktu načrtla desaťročná zmluva medzi Srbskom a gréckom, ktorú v opozícii proti Bulharsku uzavreli 1. júna 1913 Srbsko z Gréckom.

Chronológia ďalších udalostí:

• 15. jún 1913 Bulharsko vyhlásilo vojnu Srbsku a Grécku. Rumunsko (10. júl 1913), Turecko a Čierna Hora sa k bojom proti Bulharsku pridali v nasledujúcich dňoch.

   

• 29. jún 1913 Bulharské vojsko vedené generálom Michaelom Savovom zaútočili na Srbské a Grécke pozície.

   

• 10. júl 1913 Bulharské jednotky bombardovali turecké mesto Adrianopol (Edirne). O desať dní sa tureckej armáde podarí mesto obsadiť a na základe carihradskej zmluvy z 29. septembra 1913 si právo na jeho správu udrží aj po vojne.

   

• 10. august 1913 Zástupcovia porazeného Bulharska a víťazného bloku podpísali v Bukurešti tzv. Bukureštskú zmluvu. Macedónsko bolo rozdelené medzi Srbsko a Grécko. Na úkor Bulharska získalo Srbsko Monastir a Ochrid. Grécko na Bulharsku vybojovalo Solún, Kavallu a značnú časť Egejského mora. Rumunsko získalo časť Bulharska (Dobrudž).

   

• 29. september 1913 Carihradská zmluva medzi Tureckom a Bulharsko obnovila mier medzi dvomi bojujúcim štátmi a zároveň upravila správu sporných území. Turecko podľa nej získalo späť Adrianopol a líniu na rieke Marici. Nové územné členenie výrazne posilnilo pozíciu Srbska na Balkáne a bolo živnou pôdou pre vznik silných národných názorových prúdov v rámci spoločnosti. Nemecký gróf Otto von Bismarck na margo nových geopolitických zmien na Balkáne poznamenal: „Niečo bláznivé na Balkáne vyvolá veľkú európsku vojnu“. (↓28.6.1914)