KATALOG FIRIEM

Druhá búrska vojna trvala v rokoch 1899 Až 1902. Prvá veľká ofenzíva britskej armády proti búrskym ozbrojencom, usilujúcim o nezávislosť Búrskej republiky od britskej koruny, skončila masakrou tisícok obyvateľov oblasti. Povstania Búrov vypukli ako dôsledok snáh Británie o rozšírenie svojej koloniálnej ríše na územia Južnej Afriky, bohatej na náleziská zlata a diamantov.

Podnetom pre vyslanie armády do oblasti, bolo údajné porušovanie občianskych práv prisťahovalcov, ktorými sa tradičné obyvateľstvo bránilo prílivu ďalších cudzincov (V 90- rokoch 19. storočia bolo na území Búrskej republiky viac cudzincov hľadajúcich zlato a diamanty - Uitlanderov, ako tradičného obyvateľstva.). Cudzinci, najmä Briti, sa preto 24. marca 1899 obrátili so svojou petíciou a žiadosťou o podporu ich boja za občianske práva na kráľovnú Viktóriu (↓22.1.1901). Po dlhotrvajúcich rokovaniach a stupňujúcom sa tlaku britskej koruny na Transvaal a Oranžský slobodný štát, ktorý odmietal opäť uznať nadvládu Británie (3.8.1881), sa armáda Búrov v októbri 1899 postavila na ozbrojený odpor Britskému impériu. Boje sa spočiatku vyvíjali v prospech Búrov. Na jar roku 1900 však získali prevahu britské vojská, ktoré do augusta 1900 porazili všetky jednotky pravidelnej Burskej armády. V boji však pokračovali gerilové skupiny, ktorým velili Christiaan Rudolf de Weta a Jocobus Herculas de la Rey.

Brutalita a ukrutnosti napáchané britskou armádou a jej velenia počas vojny vzbudili odsúdenie a odpor celej svetovej verejnosti. Počas vojny zahynulo v boji 5774 a na následky chorôb ďalších takmer 16-tisíc britských občanov. Straty na strane Búrov predstavovali 4400 mŕtvych padlých v boji, tisícky mŕtvych v radoch civilistov a vyše 70-tisíc zranených. Británia musela na vojnu vyčleniť 223 miliónov britských libier a na vojnu a ďalšie tri milióny libier prisľúbila na obnovu zničených fariem.

Fanatickí bojovníci

Keď v roku 1838 porazila skupina 470 búrskych bojovníkov v bitke na Krvavej rieke 12-tisícovú armádu černošského domorodého obyvateľstva, vytvoril sa v jej radoch kult výnimočnosti a svoje víťazstvo pripisovali vôli Boha, ktorá ich mala predurčiť na veľké činy v prospech rozvoja Afriky. Práve toto presvedčenie povzbudzovalo zdecimované jednotky búrskej armády v krvavom gerilovom boji proti niekoľko násobne silnejšej britskej armáde.

Fanatizmus burských bojovníkov predlžoval agóniu celých oblastí, ktoré trpeli pod vojenským útlakom britských expedičných vojsk a ich teroru.

Koncentračné tábori

Veľká Británia zriadila v Afrike – historicky prvé - koncentračné tábori pre ženy a deti povstaleckých bojovníkov. Neutíchajúce povstalecké útoky prinútili velenie britskej armády k zmene taktiky. Agresivitu a hnev vlastných mužov, obrátili proti civilnému obyvateľstvu. Veliteľ britskej armády lord Haratio Kitchener nariadil taktiku spálenej zeme. Britskí vojaci podpaľovali obydlia a poľnohospodársku pôdu miestnych farmárov, pričom všetko obyvateľstvo, najmä starých ľudí, ženy a deti, ktoré nedokázalo utiecť, sústreďovali do koncentračných táborov, vybudovaných špeciálne na tento účel. Zajaté ženy a deti protibritských bojovníkov mali povstalcov prinútiť zložiť zbrane. Zlé zaobchádzanie, popravy, mučenie, znásilňovanie, fyzické týranie, hlad, choroby a nevyhovujúce hygienické podmienky, zapríčinili v britských koncentračných táboroch smrť najmenej 20- tisícov zajatých žien a detí.

Chronológia udalostí:

15. október 1899 - Búrské jednotky získali kontrolu nad mestom Kimberley.

2. november 1899 - Búrské jednotky získali kontrolu nad mestom Ladysmith.

15. február 1900 - Britské jednotky dobili mesto Kimberley.

18. február 1900 - Britská armáda prenasledovala vyše desať tisíc búrských bojovníkov, ktorí sa pod velením Pieta Cronje opevnili v meste Paardeberg. Po ťažkom ostreľovaní kanadskými jednotkami Pieta Cronje a štyri tisíc jeho mužov kapitulovalo.

28. február 1900 - Armáda generála Bullera prekročila rieku Tugela a obsadila mesto Ladysmith.

11. marec 1900 - Britský predseda vlády Robert Cecil, markíz zo Salisbury odmietol mierové návrhy búrského predstaviteľa Paula Krugera z 5. marca 1900.

13. marec 1900 - Lord Roberts na čele britských jednotiek zaútočil na búrské jednotky pri meste Bloemfonteinu, hlavného mesta Oranžského slobodného štátu.

16. marec 1900 - K britským jednotkám sa v južnej Afrike sa pripojila jednotka Strathconovho jazdectva, ktorú na vlastné náklady vyzbrojil bohatý Kanaďan lord Strathcona.

17. máj 1900 - Britské jednotky dobili mesto Mafeking, ktoré bolo v búrskom obkľúčení od 13. októbra 1900.

24. máj 1900 - Veľká Británia anektovala Oranžský slobodný štát.

28. máj 1900 - Prezident búrskej Juhoafrickej republiky Paul Kruger, utiekol pred postupujúcou britskou armádou z hlavného mesta Pretória do Watervalbovenu.

5. jún 1900 - Britské jednotky pod velením generála Bullera, dobili hlavné mesto Juhoafrickej republiky Pretóriu.

4. júl 1900 - Dva veľké britské vojenské oddiely vedené generálom Robertsem a generálom Bullerom, obsadili posledné búrmi ovládané mesto Vlakfontein. Velitelia búrskej armády so svojimi bojovníkmi viedli aj naďalej útoky proti britským jednotkám, taktiku otvorených vojenských bojov vystriedala stratégia gerilovej vojny, ktoré predĺži krvavé boje britskej armády na juhu afrického kontinentu o celé dva roky.

27. august 1900 - Britské jednotky pod velením generála Bullera, porazili jednotky búrskej armády vedené Louisem Bothou pri meste Bergendal na severe republiky Transvaal. Búrske jednotky boli prinútené stiahnuť sa do hôr.

31. august 1900 - Lord Roberts a jeho jednotky dobili mesto Johanesburg.

1. september 1900 - Veľká Británia anektovala Transvaal.

3. september 1900 - Na základe prehlásenia lorda Robertse, pripojila Británia búrskú Juhoafrickú republiku k svojím dŕžavám. Tisícky povstalcov utiekli pred britským prenasledovaním do susedných štátov, aby tam zorganizovali vojenské jednotky do nastávajúcej krvavej gerilovej vojny.

11. september 1900 - Prezident Paul Kruger a jeho sprievod vyrazili z Mozambiku, kde sa im podarilo utiecť pred britskými jednotkami, na svoju diplomatickú misiu po európskych štátoch. Cieľom misie bolo získanie podpori pre svoj boj proti Britom v Južnej Afrike. Počas niekoľkých týždňov precestoval búrská delegácia všetky štáty západnej Európy a Washington. 15. septembra 1900 sa delegácia obrátila so svojím podnetom na Medzinárodný súdny dvor v holandskom Haagu.

25. október 1900 - Veľká Británia anektovala bývalú búrskú Juhoafrickú republiku a územie premenovala na kolóniu Transvaal.

29. november 1900 - Generál Horatio Kitchinger, prebral po generálovi Robertsovi velenie nad britskými jednotkami v Južnej Afrike.

19. december 1900 - Horatio Kitchinger ponúkol amnestiu všetkým búrským bojovníkov, ktorí boli ochotný zložiť zbrane a upustiť od ozbrojeného odporu. Vodcovia bojujúcich povstalcov britský návrh odmietli a naďalej pokračovali v povstaleckom boji.

10. apríla 1901 - Velitelia povstaleckých skupín sa pokúsili o uzavretia prímeria.

30. október 1901 - V jednej z najkrvavejších bitiek medzi britskými jednotkami a búrskymi vzbúrencami, vedenými Louisem Bothym, boli Briti pri meste Brakenlaagte porazení a vytlačení zo svojich pozícií. V bojoch zahynulo šesťdesiat britských a takmer päťdesiat búrských bojovníkov.

25. december 1901 - Utáborená britská jednotka na svahu hory Tweefontein, bola o druhej hodine rannej prepadnutá partizánskym oddielom búrskych bojovníkov. V bitke zahynulo 57 britských vojakov a tridsať povstalcov.

31. mája 1902 - Vojna sa skončila podpísaním mieru vo Vereeningu. Búrská republika sa podľa podmienok mieru stala britskou kolóniou. Tisícky ľudí zadržiavaných v koncentračných táboroch bolo prepustených až po úplnom odzbrojení povstalcov.

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity