Choď na obsah Choď na menu
 


1845 Roľnícke povstanie na Balkáne

16. 6. 2008

 

Balkán 1875 - Ľudové roľnícke povstania v rokoch 1875 až 1878, vyvolané nespokojnosťou poddaného obyvateľstva na Balkáne urýchlilo rozpad Otomanskej ríše. Bezprostrednou príčinou vzbury bolo veľké daňové zaťaženie a vydieračský spôsob vyberania poplatkov pre štátnu, ale súkromnú kasu miestnych správcov. Povstalci tiež predložili svoje požiadavky zrovnoprávnenia moslimov a kresťanov. Povstanie vyvolalo ohlas na celom svete. Povstania sa spolu s poddanými roľníkmi zúčastnili aj tisícky zahraničných bojovníkov. Talianski socialisti mali v bosenských horách vlastnú brigádu. Výbory na podporu povstania pracovali v Taliansku, Rusku, Veľkej Británii, Francúzsku, Srbsku, Rakúsko-Uhorsku, Nemecku a USA. Jeden z najvýznamnejších výborov pre pomoc povstalcov Tajný výbor sídlil v Dubrovníku a vyvíjal činnosť v rokoch 1875-1878. Pomoc spolkov bola významná a mala rôzne formy: od dodávok zbraní, šatstva, potravín, liekov a bojovníkov až po pomoc utečencom a zraneným (Výbor žien - Comitato Dame).

 

Chronológia povstania 1874 až 1878:

 

  • Ťažké agrárne podmienky a na úrodu zlý rok 1874 uvrhli obyvateľstvo otomanských provincií Bosna a Hercegovina do zložitej situácie. Výbercovia daní odhadli rovnako, ako po iné roky úrodu vyššiu, než bola v skutočnosti. Neprišli však po ňu hneť po žatve, ale až v januári 1875. Ak chceli sedliaci prežiť, museli predať určitú časť úrody, alebo odmietnuť platiť prehnané požiadavky. To viedlo k násilnostiam- ľuďom zobrali všetko, čo mali, a tých, čo nemali, bili a väznili. Prvé ozbrojené povstanie vypuklo pri Neveseni, na ceste do Mostaru. Viacerí ľudia boli zabití. Súčasne povstali aj katolícky poddaný v meste Stolac, ktorých viedol františkánsky mních Ivan Musič.

     

  • V auguste 1875 sa povstanie, i keď nie s takou intenzitou rozšírilo z Hercegoviny aj do Bosny. V Bosne bol príčinou vzbury desiatok, daň, ktorú roľníci platili centrálnej otomanskej moci. Poverenci Carihradu používali pri ich vyberaní často hrubé a násilné metódy. Roľníci posmelení správami z Hercegoviny im začali klásť odpor. Zároveň povstali proti bekom a agom, ktorý na to reagovali ozbrojeným zásahom. Bez ohľadu na to či sa ľudia vzbury zúčastnili pálili celé dediny a vraždili ich obyvateľstvo. Nespokojný roľníci boli slabo organizovaný, utvárali jednotky len podľa dedín a často hájili len vlastné záujmy. Ozbrojené povstanie sa miestami menilo na lúpežné nájazdy, keď ozbrojencov zaujímali viac begovské majetky, ako úspech celého povstania. Mstili sa na moslimských osadách, ktoré plienili a podpaľovali. Na pomoc bosenským povstalcom prišlo niekoľko dôstojníkov zo Srbska, proti tvrdohlavosti dedinských veliteľov a snahe bojovať nezávisle od iných nemala misia žiadnu šancu na úspech. Vďaka terénnym možnostiam a lepšej organizácii dosiahlo lepšie úspechy povstanie v Hercegovine. Na začiatku boli povstalci organizovaný v kmeňových skupinách. Každá jednotka mala dvadsať až tridsať chlapov. Neskôr sa z týchto skupín vytvorili pevné polovojenské jednotky. Kapitanát sa ako najväčšia jednotka skladal z niekoľkých stotín a tie sa ďalej delili na desatiny. Spolu viac ako 12-tisíc ozbrojených povstalcov, proti ktorým stála 30-tisícová dobre vyzbrojená a vycvičená turecká armáda. Kedže turecká moc nemala v Hercegovine dostatočný počet vojakov musela ich presunúť z iných častí ríše. Povstalecký velitelia uplatňovali gerilovú taktiku boja, ktorá spočívala v prerušovaní dopravných trás medzi jednotlivými základňami. Povstalci dokonca dlhší čas obliehali mesto Trebine. Táto taktika bola účinná, pretože z tureckých vojsk vyslaných do oblasti zostala do konca roku 1875 zhruba polovica.

     

  • 30. október 1875 Boje hercegovinských povstalcov s tureckou armádou pri meste Muratovica trvali celé dva dni a Turci v nich prišli o 1325 vojakov, 400 koní, jedno delo a tony munície.

     

  • 15. apríl 1876 Na jar roku 1876 prepukli v oblasti nové boje. Povstalci naďalej kládli odpor tureckým vojskám. V júly 1876 poslal sultán do Sarajeva čerstvé jednotky tureckého regulárneho vojska. Zámerne sústredil úsilie proti Bosniakom, ktorý v boji ešte stále nedokázali nájsť spoločnú reč. Útokom proti jedinému bosenskému opevneniu Crni Potoci chcel sultán zlomiť odpor vzbúrencov. Úspešná ofenzíva proti pevnosti sa však začala až v lete 1877. Veliteľom bosenských roľníkov bol vtedy plukovník Mileta Despotovič. Turecké jednotky, využívajúc pri obkľúčení pevnosti aj rakúske územie zabili pri útoku stopäťdesiat povstalcov a ukoristili 1500 pušiek.

     

    Dejinné udalosti, ktoré mali zadný vplyv na zmenu politickej situácie v celej Európe život ubiedeného obyvateľstva nijako nezlepšili. práve naopak. Zo 710-tisíc kresťanských obyvateľov Bosny a Hercegoviny muselo až 200-tisíc ľudí opustiť svoje domovy a hľadať útočisko v Rakúsko-Uhorsku, Srbsku, či Čiernej hore. Nová moc rýchlo pozabudla na sľuby, ktoré počas Viedenského kongresu adresovala bosenským a hercegovinským roľníkom týkajúce sa zmeny agrárnej politiky. Prvým krokom habsburskej moci po uchvátení moci bolo potvrdenie starých tureckých nariadení a predpisov, ktoré naďalej dovoľovali bosenským feudálom zotročovať svojich poddaných. Aj po roku 1878 museli poddaný roľníci dávať tretinu svojich výrobkov starým pánom. Ak túto povinnosť nesplnili rakúske úrady robili opatrenia, aby sa poddaný podrobili zákonu. V Safalskom nariadení z roku 1859 (bod 8.) boli feudálny páni v takomto prípade vyhnať poddaného roľníka z pôdy. Táto klauzula bolo často zneužívaná.(29.7.1878). Povstanie však aj napriek ponurým vyhliadkam jeho aktérov naznačilo cestu budúceho smerovania udalostí na Európskom kontinente. (15.3.1878)

     

    ...Istý starý Bosniak nás takmer po neschodných horských chodníkoch priviedol do osamelej doliny. Cez ňu tečie bystrý horský potok, ktorý delí rakúske územie od bosenského. Na kresťanskej strane sme uvideli niekoľko jaskýň na skalnatom úbočí a šli sme k nim. Málo živých ľudí videlo takú ľudskú biedu, aká sa tu objavila pred mojimi očami. Prešli sme cez malý zamrznutý vodopád a potom popri vchode do dvoch malých jaskýň ozdobených stalaktitmi dlhými meter, ba i viac. Prišli sme ku vchodu do veľkej jaskyne, do veľkého čierneho otvoru v skale, odkiaľ, keď sme sa priblížili, začali vyliezať úbohé polonahé ženy, deti a starci s vycivenými tvárami od hladu a choroby. O niečo ďalej bol ešte jeden malý otvor, o ktorý sa opieralo úbohé stvorenie. Ešte prednedávnom to bolo pekné dievča. A dnu, v špine, ktorú nemôžem opísať, lebo som len málo videl pre dym a tmu, ležala žena a umierala na týfus. Z tmavých dier a kútov stále niekto vyliezal. Zistil som, že ich je v tejto jaskyni tridsať. V ďalšej diere som videl beztvarý batoh handár a časť bledej, polozakrytej tváre akejsi ženy, zmorenej hladom. Ďalšia jaskyňa a v nej asi dvadsať ľudí, a ešte ďalšia, strašnejšia ako ostatné. Čierna diera sa spúšťala pod takým ostrým uhlom, že vyjsť von alebo spustiť sa dnu bolo priam nemysliteľné. Bola strmá asi desať metrov a potom akoby zmizla v útrobách zeme. Aj teraz sa z tmavého a špinavého úkrytu vyrútila hŕba vycivených ľudí a začala sa štverať hore, prosiť almužnu... Z nejakého podzemného skrytého miesta na dne jaskyne sa vyplazil starec, stenal a padal, bol taký chudý, taký vycivený a s takými vpadnutými očami, že sa podobal chodiacej kostre. Ako by bol ožil nejaký stredoveký obraz o vzkriesení z mŕtvych... Neďaleko odtiaľ sme prešli popri akejsi inej jaskyni, kde našli telá žien a detí. “ (Arthur Evans, 8. 2. 1877)

 

 

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

  

 

Autor textov a správca webovej loklaity

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.