PRIESTOR

Boj veľmoci sa neobmedzil len na severné časti tohto svetadielu. Už v roku 1876 belgický kráľ Leopold II. založil pod svojim predsedníctvom tzv. Medzinárodné združenie pre výskum afrických civilizácií. Skutočným cieľom združenia bolo obsadiť a využívať povodie rieky Kongo.

  Srbsko bolo svojím víťazstvom vo vojne dopredu presvedčené, pretože malo skúsenejšiu a lepšie vyzbrojenú armádu a bolo podporované Rakúsko - Uhorskom. Bulharské kniežatstvo sa v tejto chvíli ocitlo bez pomoci ostatných krajín. Jej vojská boli odchodom ruských dôstojníkov oslabené a bulharskí sú ešte mladí a neskúsení.

Podľa San Stenfanskej mierovej zmluvy bol vytvorený veľký nezávislý bulharský štát – „veľké Bulharsko,“ ktoré sa rozprestieralo od mora k moru (od Čierneho mora, po Egejské) a zahŕňalo ako severné časti zeme, tak aj južné oblasti (Východnú Ruméliu a Macedónsko).

Cárska vláda dúfala, že skončí vojnu jedným ťažením . Strategickým cieľom ruskej armády bolo ovládnutie celého Bulharska ako aj Macedónska a Trákie, ktoré hraničili s Bulharskom a v prípade úspechu aj obsadenie hlavného mesta

Prvá zmienka o prieplave cez šiju v Amerike pochádza od Karla V., ktorý už z roku 1534 povedal, že cesta cez prieplav by uľahčila cestu lodiam do Ekvádoru a Peru. V nasledujúcich storočiach boli zaznamenané rôzne teoretické návrhy na nové obchodné cesty.

Brutalita a ukrutnosti napáchané britskou armádou a jej velenia počas vojny vzbudili odsúdenie a odpor celej svetovej verejnosti. Počas vojny zahynulo v boji 5774 a na následky chorôb ďalších takmer 16-tisíc britských občanov. Straty na strane Búrov predstavovali

Postup okupačných oddielov narazil na tvrdý odpor miestnaho obyvateľstva. Podľa tradícií armády v habsburskej monarchii, iba niekoľko mesiacov po skončení bojov v Bosne a Hercegovine vydal jej historický odbor podrobný prehľad operácií, s precíznymi mapami o každom boji.

Ľudové roľnícke povstania v rokoch 1875 až 1878, vyvolané nespokojnosťou poddaného obyvateľstva na Balkáne urýchlilo rozpad Otomanskej ríše. Bezprostrednou príčinou vzbury bolo veľké daňové zaťaženie a vydieračský spôsob vyberania poplatkov pre štátnu, ale súkromnú kasu miestnych správcov.

Krymská vojna. Ozbrojený konflikt medzi Ruskom a Tureckom trval v rokoch 1854 až 1856. Od konca osemnásteho storočia, keď sa cárovná Katarína II. dohodla s rakúskym cisárom Jozefom II. na rozdelení Osmanskej ríše, stal sa spor s Tureckom, jednou zo základných línií zahraničnej politiky Ruska.