KATALOG FIRIEM

FOTOGALÉRIA SKINHEADS 

Hnutie vzniklo vo Veľkej Británii v 60. rokoch 20. storočia ako reakcia na zvyšujúcu sa nezamestnanosť v chudobných robotníckych mestských oblastiach. Zakladajúci členovia hnutia pochádzali z robotníckej triedy, formovanej na priemyselných perifériách veľkých mestských aglomerácií. Prví príslušníci hnutia neprezentovali vlastné politické presvedčenie, ale výraz kultúrnej inakosti, štýlom obliekania a hudby (ska, rocksteady), ktorým sa chceli odlíšiť od bohatej časti populácie.

V päťdesiatych rokoch sa prvý raz v povojnovej Veľkej Británii objavil odlišný štýl či kultúra mladých ľudí. V tom čase prijala časť pracujúcej mládeže za svoju uniformu dlhé „edvardovské“ plášte a úzke nohavice. Boli známi ako Teds (Teddy Boys), mladí ľudia oddaní Rock'n Rollu. Vystupovali ako skupina oddelená od konvenčného života.

Na začiatku šesťdesiatych rokov Teds nahradili takzvaní Mods (skratka pre "Modernists). Ich štýl sa vyznačoval hlavne krátkymi vlasmi a drahým štýlovým oblečením. Počúvali soulovú hudbu, obľubovali jazdu na malých motorkách. V polovici 60. rokoch 20. storočia však odišla väčšina mods k hippies, a zvyšní drsnejší mods vytvorili na konci 60. rokov takzvaných Hard Mods a uhladený slušivý vzhľad sa zmenil za džíny, kockované košele a ťažké pracovné topánky (napríklad Dr. Martens), oblečenie pracujúcej triedy. Okrem soulovej hudby počúvali moderné Reggae a Ska. Žili na periférii v národnostne a rasovo zmiešanej spoločnosti, stretávali Jamajských a Antilských imigrantov. Spojenie tvrdých podmienok veľkomesta - šedivej každodennosti robotníckeho prostredia v kontraste s umelecky živým a farebným „ska“, zrodilo nové hnutie - skinheads.

Vrámci jednotlivých mestských štvrtí a táborov fanúšikov, dochádzalo k deleniu sfér vplyvu a prvým vážnejším konfliktom zo zákonom. Skinheads začali páchať drobné výtržnosti a dostávali sa do konfliktu s políciou. Radikálnejšie gangy napádali aj zahraničných študentov, homosexuálov a zriedkavo aj Pakistancov, príslušníkov silnej vlny emigrantov, ktorých najímali miestne fabriky ako lacnú pracovnú silu, no nikdy sa nedokázali začleniť do spoločnosti a prezentovali sa svojou inakosťou a náboženským presvedčením (Druhá generácia týchto prisťahovalcov pôsobila v tejto otázke ešte radikálnejšie a ich náboženské presvedčenie sa ešte zradikalizovalo, Pozri : Vojna proti terorizmu / Veľká Británia 7. júl 2005). Začal tzv. paki-bashing, čiže organizované útoky na Pakistancov a napádanie ich štvrtí. Toto politické zrenie hnutia viedlo k zmene pôvodnej ideologickej doktríny - politického dištancu, a neskoršej fáze aj rozštiepeniu hnutia na pôvodných módnych, červených Skins a radikálnych White Power Skinheads.

V roku 1976 bola Veľká Británia v kríze, čo prinieslo nemalé problémy. Postihnutí boli najmä príslušníci nižších stredných tried, robotníci a drobný podnikateľia. Podhubie ekonomickej recesie prinieslo novú renesanciu hnutia. Skinheads sa niesli na novej punkovej vlne. V punku našli to čo v ska a raggae. Navštevovali punkové koncerty a to najmä koncerty politicko-proletárskej kapely Sham 69. Skinheads prišli ešte s šokujúcim výzorom - vlasy ostrihané na kožu, nášivky typu Umon Jack a Made in England. Vrátili sa vysoké topánky a traky, objavili sa rôzne tetovania. Skinheads vzbudzovali dojem takmer robotizovanej, uniformovanej armády, kde útok na jednotlivca má za následok násilnú odpoveď ostatných. Konzervatívni skinheads tzv Teddy Boys, nepriali túto novú vlnu skinheads do svojich radov. Nastali menšie šarvátky v mestách medzi punk, skinheads a Teddy Boys.

V roku 1979 sa sformovala nová vlna punku – štýl Oi! (Oi ! Tradičný pozdrav robotníkov v Anglicku.). Bol to návrat k tradičnému rytmu punku - bez pretvárky, komercializácie a tvrdých drog. Oi! Bolo spojením rytmov punk-rocku a ska. Pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songom „Oi!Oi!Oi!“, podľa ktorého dostal celý štýl aj svoje meno. Medzi najvýznamnejších protagonistov hnutia patrili hudobné frakcie: Blitz, Angelic Upstarts, Cocney rejects, Cock sparrer, Infa Riot, 4 Skins, Business, Last resort, Gonads, či Section 5. Spievali o pive, futbale, ženách a každodennom živote. Zo ska skupín to boli najmä Madness, The Specials a The Selecter. Tento nový smer formoval nových členov odvolávajúcich sa na pôvodné korene hnutia, symbolizovaných čiernobielou šachovnicou, ako vlajkou antirasizmu.

Rozpad pôvodného hnutia nastal v 70. rokoch 20. storočia, kedy anglická nacionalistická strana - Národný front, zneužila hnutie k pouličným bitkám. Image „ostrých chlapcov“ sa sa v hnutí presadila. Spolu s ňou aj idea neonacizmu a rasového násilia. 

Túto odnož spopularizoval Ian Stuart Donaldson, spevák skupiny Skrewdriver. Typickým poznávacím znakom prívržencov nového hnutia bola uniformovanosť, vyholená hlava, ťažké pracovné topánky s okovanou špičkou, aké nosili robotníci v dokoch (Dr. Martens), vojenské bundy (bombery), džínsy, traky cez košele značky Ben Sherman, alebo tričko Fred Perry. Ian Stuart Donaldson sa angažoval aj politicky, v roku 1979 založil malú stranu White Noise. O dva roky neskôr sa Donaldsonova politická strana premenovala na Blood & Honour club.

Hudobné formácie, na čele so skupinou Skrewdriver a textami o rytieroch, vikingoch, cti a rase, vytvorili White power music, neskôr svojský hudobný štýl - R.A.C. (Rock Against Communism = Rock proti komunizmu). S vlnou nacionalistických názorov stúpa počet násilných útokov proti ľuďom inej farby pleti a prisťahovalcom. Skinheads na seba priťahujú pozornosť médií a ľudia začínajú vnímať aj politické, kriminálne a teroristické pozadie hnutia.

V roku 1981 sa Skinheads začalo šíriť do Ameriky, kde boli jeho sympatizanti považovaní za nástupcov Ku-Klux-Klanu, teda za akýchsi ochrancov čistoty bielej rasy a morálky. Aj napriek represívnym pokusom amerických zložiek sa Spojené Štáty dostali do pozície jednej z tradičných bášt tejto organizácie. Americkí White power Skinheads sa angažovali v akciách Hammer Skins, American nazi party alebo White aryan resistance.

V rovnakom období preniklo hnutie aj do kontinentálnej Európy, najmä do Nemecka a Talianska. V Nemecku sa dostali do popredia skupiny, hlásajúce ideologický návrat k politike národného socializmu. Talianski skins postavili svoj ideologický boj na tradíciách Rímskej ríše a fašistického minulosti. Politickí zástupcovia krajnej pravice zneužívali mladých fašistov na organizovanie krvavých teroristických útokov (pozri: Studená vojna / ■ Taliansko 2. august 1980.

Toto medzinárodné skinheadské hnutie bolo v neskoršom období organizované v štruktúrach Blood and Honour (Krv a Česť) a Hammer Skins.

Po páde Sovietskeho zväzu a transformácii spoločnosti sa hnutie Skinheads, dostalo aj do krajín východného bloku. V prvej polovici deväťdesiatych rokov si hnutie, predovšetkým jeho White Power frakcia, vytvorila pomerne silné zázemie v Poľsku, Maďarsku a Československu. Ako v prípade anglických zakladateľov hnutia aj vo východnej Európe sa jej prívrženci formovali predovšetkým z mladých ľudí, pochádzajúcich z nižších stredných tried, väčších mestských aglomerácií.

Koncom storočia bolo hnutie Skinheads, spájané predovšetkým s rasovými útokmi a prejavmi intolerancie udomácnené aj na Slovensku. Nemalú zásluhu v šírení hnutia mali predovšetkým české rockové kapely Orlík, Braník, Vlajka, Útok, Buldok, ale aj slovenské skupiny Krátky proces, Biely odpor, Justícia, či D.M.S.

Dňa 21. júla 1995, napadla v meste Žiar nad Hronom, skupiny prívržencov WP Skinheads mladého Róma Mária Gorala. Po útoku ho poliali horľavou látkou a podpálili. Sedemnásť ročný chlapec podľahol ťažkým zraneniam desať dní po útoku, v banskobystrickej nemocnici.

O rok neskôr, 24. augusta 1996, zahynul po predchádzajúcom konflikte zo skupinou vreckových zlodejov, na následky bodných poranení devätnásť ročný Jaroslav Bahna, toho času príslušník Armády Slovenskej republiky. Vrahom mladého muža bol 27 ročný rómsky recidivista Ernest Tonka.

Tretí prípad rasovo motivovaného útoku prívržencov hnutia Skinheads sa stal v Handlovej. Krátko pred Vianocami 22. decembra 1996, napadol osemnásťročný skinhead Tomáš Handel dvoch Rómov - Gustáva Baláža a jeho jedenásťročného syna Gustáva Baláža ml., pred obchodným domom Jednota v Handlovej. Zaútočil na nich nožom. Staršieho muža bodol trikrát do hrudníka a ten na mieste zraneniam podľahol. Mladšieho pichol raz do brucha a museli ho previezť do nemocnice. Útočník z miesta činu ušiel. Policajtom sa ho podarilo nájsť už po štyroch hodinách. Vyšetrovateľovi Krajského úradu vyšetrovania v Banskej Bystrici sa k vražde priznal a uviedol, že tak konal ako príslušník hnutia Skinheads. Útočník sa mal podľa svedkov niekoľko mesiacov pred svojim činom zaprisahať, že v Handlovej zabije jedného Róma. Malo sa tak stať na tichej spomienke pri hrobe Jozefa Bahnu v Prievidzi. Po zadržaní vyšetrovateľ obvinil z trestného činu vraždy a pokusu o vraždu. V septembri roku 1997 ho Krajský súd v Banskej Bystrici odsúdil na jedenásť a pol roka väzenia.

Posledná potvrdená obeť súvisiaca z pôsobením hnutia Skinheads na Slovensku bola zaznamenaná 20. augusta 2000. Skupina mladých ľudí zaútočila v meste Žilina na rómsku rodinu Balážovcov priamo v ich byte. Útočili bajzbalovými pálkami, pričom spôsobili smrteľné zranenia štyridsaťročnej matke ôsmich detí, Anastázii Balážovej. Tá zomrela o dva dni v miestnej nemocnici.  

FOTOGALÉRIA SKINHEADS

Jednotlivé frakcie hnutia:

RASH (Redskins / red and anarchist skinhead): Vzniklo v roku 1978 vo Veľkej Británii. Tvorili ho príslušníci antifašistického krídla hnutia, zoskupení z prívržencov ľavice, anarchizmu a komunizmu. Skupina si postupne vytvorila svoju vlastnú hudbu. Patria k militantným častiam celku ľavicových krídel. Od pravých a pôvodných Skinheads prevzali len image a hrdosť na príslušnosť k robotníckej triede.

Nazi-Skinheads: Príslušníci krajnej pravice (White power skins). Politicky aktívna skupina, ktorá hlása rasovú neznášanlivosť, myšlienky nacizmu a konzervatizmu. Vznikli z nacistickej odnože Oi! scény. Dôvodom radikalizácie hnutia bola predovšetkým nezamestnanosť, prisťahovalectvo, vzostup kriminality a drog.

Tradicionáli (Trojans): Úzko súvisí s pôsobením 2-tone Ska v roku 1978 vo Veľkej Británii. Hnutie sa vrátilo k pôvodným základom ako reakcia na nacifikáciu. Snažia sa svojou hudbou a svojimi časopismi udržať klasický kult Skinheads. Obliekajú sa do tradičných ostrovných značiek: Lonsdale, Ben Sherman či Fred Perry. Zastávali predovšetkým stále partnerské vzťahy, dobrú prácu a odpor k drogám.

Oi! Skins : V roku 1980 sa začína niekoľko rockových kapiel vracať k forme krčmových popevkov, takzvaných Oi (Oi! je hudba podobná punk-rocku, pri jej zrode stáli Cockney Rejects so svojim songom Oi!Oi!Oi!, podľa ktorého dostal celý štýl meno). Táto hudba spojovala street punkerov a skinheadov. Spievali o tradičných témach robotníckej triedy, rodine, futbale, odporu k politike, vlastnej hrdosti, postavenej na súdržnosti a priateštve komunity.

SHARP (Skinheads Against Racial Prejudice): Hnutie vzniklo v roku 1986 v americkom New Yorku, ako opozícia voči rastúcemu vplyvu white power skins, rozmachu rasizmu a xenofóbneho myslenia v hnutí. Hnutie je spájané s pôsobením skupín - Warzone, Agnostic Front. Myšlienka anti-white power – skins, prešla časom aj do Európy. V Anglicku predovšetkým v súvislosti s pôsobením kapely The Opressed.

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity