KATALOG FIRIEM

Robotnícke hnutie vo Francúzsku. Rozsiahle demonštrácie nespokojnej francúzskej robotníckej triedy eskalovali v mestečku Fourmies do násilných stretou, pri ktorých usmrtila armáda deväť ľudí.

V centre Paríža bola v rovnakom čase násilne rozohnaná pokojná manifestácia francúzskych socialistov. Polícia zatkla a obvinila troch jej organizátorov: Dardareho, Decompsa a Léveillého, ktorých neskôr štátny žalobca Bulot obvinil z organizovania násilia a ozbrojeného útoku na verejného činiteľa. Decamps bol odsúdený na päť a Dardar na tri roky nútených prác. Nespravodlivé rozsudky a reštrikcie vládnej moci vyvolali po celej krajine vlnu násilností a aktivovali množstvo teroristických skupín.

Jedna z nich útočila v Paríži 11. marca 1892. Výbuch niekoľko kilogramovej nálože dynamitu zničil prepychový rodinný dom predsedu trestného tribunálu Benoita. O pätnásť dní explodovala rovnaká nálož pred domom štátneho žalobcu Bulota. Nasledoval teroristický útok Augusta Vaillanta, ktorý sa pokúsil zaútočiť na parlamentné zasadnutie v Bourbonskom paláci a usmrtiť predsedu vlády Chárlesa Dupuyho, zranil len nešťastných poslucháčov a vyvolal novú vlnu vládnych obmedzení. Vailland bol v krátkom čase odsúdený na trest smrti a 5. februára 1894 popravený. Pochovali ho na malom cintoríne v Ivry, ktoré sa stalo na dlhšie obdobie pútnickým miestom francúzskych revolucionárov.

„ Vykorisťovaných možno rozdeliť do dvoch skupín. Jedny neuvažujú o tom, čo sa s nimi robí, ani o spôsobe, ako by mali žiť. Berú život taký, aký je. Narodili sa ako otroci, myslia si, že to tak musí byť a majú radosť s každého kúska chleba, ktorý si vyslúžia. Tí druhý sa však nevedia uspokojiť s osudom, rozmýšľajú, študujú, pozorne sa okolo seba dívajú a vedia, čo je príčinou sociálnej nespravodlivosti. Môžeme im azda zazlievať, že vidia problémy v ich skutočnej podstate, a že majú súcit s trápením svojich blízkych ? Vo chvíli, keď zistili, ako to na svete chodí, začínajú bojovať, stávajú sa z nich pomstitelia utláčaných. Aj ja som patril k tejto skupine. Všade na svete som videl úbožiakov, trpiacich pod jarmom kapitalizmu. Všade som sa stával svedkom takého istého mučenia, takých istých sĺz, dokonca aj tak ďaleko od ľudí , v riedko obývaných končinách Južnej Ameriky, kde by si človek unavený civilizáciou myslel, že tam v panenskej prírode nájde pokoj a spokojnosť. Tam aj všade inde som poznal, že kapitál ako upír vyciciava posledné kvapky krvi nešťastným páriom. Nemohol som sa nečinne dívať na trápenie svojich blížnych. Ale nemyslite si, že výbuch bomby je len výsledkom zúfalstva jednotlivca, je výrazom biedy celej spoločnosti. “ (August Vailland)