KATALOG FIRIEM

■ Srbsko 3. jún 1918 Slovenskí vojaci Trenčianskeho 71. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády (tzv. drotársky regiment) sa v srbskom Kragujevaci vzbúrili proti svojmu veleniu a odmietli vojenskú povinnosť. Po potlačení vzbury bolo 44 slovenských vojakov odsúdených na smrť a 9. júna popravených zastrelením. Popravčiu čatu viedol veliteľ náhradného práporu podplukovník Marx.

Koncom vojny bolo v radoch rakúsko-uhorskej armády niekoľko protestov proti vojne. V Kragujevaci slúžili vojaci zo stredného Slovenska, navrátilci z ruského frontu. Boli to chlapi unavení vojnou a zničení dlhou odlukou od svojich blízkych. Už v prvých dňoch sa dostali do konfliktu z dôstojníckym zborom. Slovenskí a rumunskí vojaci dostávali menšie prídely jedla a aby sa ich velenie zbavilo organizoval sa ich odsun na taliansky front (Išlo o približne 2400 slovenských vojakov. Zostavili z nich sedem stotín 41. pochodovej formácie, ktoré mali 10. júna 1918 odísť na taliansky front.) . Konflikt vyvrcholil 2. júna 1918 po večierke, keď pri kontrole chýbalo niekoľko slovenských vojakov. Na druhý deň ráno sa konal raport, kde došlo k slovným potýčkam medzi dôstojníkmi a mužstvom. Vojaci sa vzbúrili, zmocnili zbraní a chceli obsadiť kasárne. Vodcom vzbury bol drotár Viktor Kolibík (1890-1918) z Dlhého Poľa.

Až na druhý deň ráno, bola pomocou posíl dragúnov, vzbura trenčianskych vojakov potlačená. Po prečítaní rozkazov sa vojaci postavili do radov a bolo im prikázané, aby každý desiaty zo svojej rady vystúpil. Vojakov odpočítaval kapitán Július Spira, veliteľ regimentu a rodák z Rajca. Kapitán Schpira, dôstojník slepo slúžiaci vojenskej mašinérii, označil napokon zo sedemsto vojakov sedemdesiat. Dôstojníci s niekoľkými poddôstojníkmi z tejto skupiny vybrali 59 chlapov, ktorý boli súdení za zorganizovanie a účasť na vzbure.

Súdne konanie sa podľa noriem stanného práva začalo už 6. júna 1918. Všetci vojaci boli obvinení z toho, „ že sa v noci 3. júna 1918 v Kargujevaci pri svojom náhradnom prápore zúčastnili so spoločným zlým úmyslom na výtržnostiach spáchaných v zhluknutí niekoľko sto ozbrojených osôb mužstva za účelom vzoprenia sa proti služobným poriadkom, proti svojim predstaveným a proti ďalšiemu vedeniu vojny.“

V skorých ranných hodinách 8. júna 1918 predviedli všetkých obvinených do súdnej siene v budove Oblastného veliteľstva. Po prečítaní obžaloby bol vyhlásený rozsudok, vrámci ktorého boli za zločiny podľa § 167 Vojenského trestného zákona a poriadku trestného práva odsúdení na trest smrti zastrelením nasledovní príslušníci slovenského regimentu:

1. vojak Pavol Šalanga (23) Vrútky

2. vojak Ondrej Baláž (42) Považský Chlmec

3. vojak Ondrej Smrtník (23) Považská Bystrica

4. vojak Martin Riljak (29) Horná Maríková

5. vojak Ondrej Jariabka (21) Čremošné

6. vojak Štefan Rác (21) Kubrice

7. vojak Alfonz Gál (2) Kolárovice

8. vojak Štefan Radzo (30) Hruštín

9. vojak František Ďurkáč (2) Korna

10. vojak Dionýz Jesenský Petrušé (23) H. Jaseno

11. vojak Jozef Čuraj (30) Veľká Divina

12. vojak Karol Miklušičák (32) Námestovo

13. vojak Alojz Vojár (24) Zákopčie

14. vojak Peter Platoš (24) Zákopčie

15. vojak Matej Frniak (22) Belá pri Varíne

16. vojak Jozef Laššo (23) Petrova Lehota

17. vojak Pavol Kubica (23) Zborov n. Bystricou

18. vojak Vincent Čimbora (23) Krásna

19. vojak Jozef Hotko (27) Horná Súča

20. vojak Ján Križan (29) Veľká Chocholná

21. vojak Ján Gohr (26) Uhrovec

22. vojak Valent Miko (30) Udiča

23. vojak Adam Bičánek (23) Olešná

24. vojak Ján Kašper (25) Sklenné

25. vojak Jozef Hojdík (23) Papradno

26. vojak Martin Kulíšek (21) Štiavnik

27. vojak Martin Cingel (26) Terchová

28. vojak Štefan Skolík (27) Štiavnik

29. vojak Vavrinec Rakovan (27) Štiavnik

30. vojak Ján Pittner (23) Trenčianske Teplice

31. vojak Štefan Bednárik (28) Beckov

32. vojak Štefan Snovák (27) Hruštín

33. vojak Ján Slezák (24) Kunovo

34. vojak Ondrej Brvení (26) Kráľovany

35. vojak Ondrej Kiss (28) Krpeľany

36. vojak Anton Mikuš (34) Rybany

37. slobodník Gregor Dvorský (30) Krásna Ves

38. slobodník Pavol Kleniar (23) Krupina

39. slobodník Adam Daniš (33) Kolárovice

40. slobodník Alojz Šelinga (25), Bolešov

41. desiatnik Ján Fabo (31), Kubrá

42. desiatnik Jozef Žoviak (28), Riečnica

43. čatár Ján Hudec (30), Riečnica

44. šikovateľ Viktor Kolibrík (28), Dlhé Poľe

Rozsudok podpísal plukovník von Nagy. Ďalších šestnásť vojakov odsúdil súd na vysoké tresty odňatia slobody. Odsúdencov viedli na popravisko v Stanovljanskom poli v Šumadijských horách 9. júna 1918. Cestu pomalého štvorstupu sledovalo z prinútenia 5-tisíc vojakov. Na mieste popravy rozdelili odsúdencov do dvoch, 22 členných skupín. Zaviazali im oči a postrieľali. Telá boli pochované ešte v ten deň, do dvoch hrobov v Kragujevci.  

V roku 1928 bol na podnet srbského generála Terzebašica na mieste posledného odpočinku slovenských vojakov odhalený pamätník. 31. mája 1958 bol pamätník obetiam Karagujevackej vzbury postavený aj na dvore bývalých kasární 71. pešieho pluku v Trenčíne.

Poštová známka "Kragujevac 1918"

----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------

PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM 

Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.

Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ...  Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie. 

KONTAKTUJTE NÁS 

Autor textov a správca webovej loklaity