1918
■ USA 8. januára 1918 - Štrnásť Wilsonových bodov. Americký prezident Woodrow Wilson vyhlásil svoj 14 bodový mierový program ako základ mierových rokovaní definovaný pred americkým Kongresom.
1. Éra otvorenej medzinárodnej diplomacie v záujme dosiahnutia mieru
2. Sloboda plavby v medzinárodných vodách, právo rovnakého prístupu k surovinovým zdrojom
3. Liberálny svetový obchodný systém
4. Proces celosvetového odzbrojovania
5. Nestranné riešenie koloniálnej otázky
6. Nemecké vojská sa musia stiahnuť z územia Ruska
7. Nezávislosť Belgicka
8. Pripojenie Alsaska a Lotrínska k Francúzsku
9. Rešpektovanie etnických hraníc v Taliansku
10. Autonómia národov Rakúsko – Uhorska
11. Vlastný rozvoj netureckého obyvateľstva
12. Slobodná plavba v úžinách Bospor a Dardanely
13. Vznik nezávislého Poľska s prístupom k Baltskému moru
14. Založenie Spoločnosti národov, ktorá garantuje medzinárodné práva, územnú nedotknuteľnosť, politickú nezávislosť členských štátov, princíp rovnosti
■ Taliansko 13. január 1918 - Zemetrasenie v strednej časti Talianska, ktorého otrasy dosiahli intenzitu 7,5 stupňa Richterovej stupnice, usmrtili viac ako 30 - tisíc ľudí.
■ Nemecko 3. február 1918 - Rakúskom a Nemeckom sa šírila vlna protivojnových demonštrácií, najväčšie z nich vo Viedni a Berlíne, požadovali od vlády okamžité ukončenie bojov. Obidve krajiny aj napriek týmto skutočnostiam odmietli 24. januára 1918 mierové návrhy Spojených štátov Amerických.
■ Rusko 3. marec 1918 - Brest – litovský mier. Zástupcovia Ruska a Nemecka podpísali v Brestu Litovskom separátnu mierovu zmluva medzi svojimi krajinami. Brest – litovský mier (22. december 1917 – 3. marec 1918): dohoda obsahovala separátny mier medzi Ruskom a Nemeckom a zatvorenie východného frontu, platenie reparácii Nemecku – 6 miliard rubľov. Rusko sa vzdalo Fínska, pobaltských štátov, Poľska a Ukrajiny. Rumunsko bolo donútené podpísať mier a východný front zanikol. Všetka pozornosť sa sústredila na front západný, kam Nemecko presúvalo, svoje divízie z východu a čiastočne aj na taliansky front, kam zas presunulo svoje sily Rakúsko-Uhorsko.
10. máj 1918 - Rusko a Boľševici sa ocitli v nepriateľskom obkľúčení. Nemci obsadili Ukrajinu a pomohli Fínom odraziť útoky červených gárd. Proti boľševickej vláde sa postavili aj Kozáci - príslušníci cárom protežovaných, poloautonómnych vojenských spoločenstiev. Pod velením kozáckeho atamana Semjonova vypuklo protivládne povstanie na Sibíri.
23. máj 1918 - Gruzínsko vyhlásilo svoju nezávislosť na Moskve.
1. jún 1918 Československé vojská, bojujúce na východnom fronte proti nemeckej armáde, obrátili zbrane proti jednotkám červených gárd, ktoré ich chceli odzbrojiť a zastaviť ich postup do Vladivostoku. Československé légie obsadili mesto Omsk a získali pod svoju kontrolu niekoľkokilometrový úsek sibírskej železničnej magistrály. Pod ich ochranou sa zatiaľ zorganizovalo viacero protiboľševických skupín, ktoré sa 29. júna sformovali do ucelenej opozície.
Česko-slovenské vojsko v Rusku obsadilo začiatkom leta 1918 takmer celú ruskú sibírsku magistrálu (lebo po incidente s maďarskými zajatcami Ruska odmietli svoje odzbrojenie prikázané Rusku Nemeckom), za čo si vyslúžili uznanie dohodových mocností a oficiálne uznanie Česko-slovenskej národnej rady.
Rusko, uvedomujúc sa ďalekosiahli dopad spojenectva z porazenými mocnosťami a tlak vnútorného protibolševického frontu, oznámilo odstúpenie od podmienok Brest litovskej mierovej zmluvy.
■ Belgicko 21. marec 1918 - Nemecká armáda zahájila hlavnú ofenzívu na západnom fronte. Úlohou 207 divízií bolo rozdeliť francúzske a britské vojská o sile 173 spojeneckých divízií. Do 23. marca postúpila nemecká armáda o 14 kilometrov k rieke Somme a zo svojich ďalekonosných kánonov „tučná Berta“ ostreľovala 75 kilometrov vzdialený Paríž. Tučná Berta (nemecky: Dicke Bertha) bolo meno superťažkého dela vyvinutého nemeckou spoločnosťou Krupp počas Svetovej vojny. Oficiálne označenie bolo L/12. (Pozri: Register)
Začiatkom apríla sa prísun nemeckých posíl vyčerpal a 4. apríla 1918 bola nemecká ofenzíva definitívne zastavená.
■ Svet 15. máj 1918 - Španielska chrípka si vyžiadal milióny obetí na ľudských životoch. Následkom Svetovej vojny, zanedbanej hygieny, nedostatku základných ľudských potrieb a zdravotníckeho materiálu sa po celom svete rozšíril vírus smrteľne chrípky.
Španielska chrípka, vírus chrípky H1N1, usmrtila v rokoch 1918 až 1920, na celom svete od 40 do 50 miliónov ľudí. Prvá infekcia bola zaznamenaná v Kansase (USA) 4. marca 1918. V priebehu niekoľkých dní sa nakazili stovky vojakov a neskôr preniesli vírus do Európy. Najväčšia úmrtnosť bola medzi mladými ľuďmi od 20 do 25 rokov, starších postihla menej. Podľa vedcov to bolo preto, že v čase prvej svetovej vojny boli práve mladí ľudia najviac vystavení zhromažďovaniu, kým starší ľudia a deti boli izolovaní. V Španielsku sa nakazil každý štvrtý obyvateľ a odtiaľ sa rozšíril do celého sveta. Po druhom prepuknutí v roku 1920 sa vírus záhadne stratil.
■ Srbsko 3. jún 1918 - Slovenskí vojaci Trenčianskeho 71. pešieho pluku rakúsko-uhorskej armády (tzv. drotársky regiment) sa v srbskom Kragujevaci vzbúrili proti svojmu veleniu a odmietli vojenskú povinnosť. Po potlačení vzbury bolo 44 slovenských vojakov odsúdených na smrť a 9. júna popravených zastrelením. Popravčiu čatu viedol veliteľ náhradného práporu podplukovník Marx.
Koncom vojny bolo v radoch rakúsko-uhorskej armády niekoľko protestov proti vojne. V Kragujevaci slúžili vojaci zo stredného Slovenska, navrátilci z ruského frontu. Boli to chlapi unavení vojnou a zničení dlhou odlukou od svojich blízkych. Už v prvých dňoch sa dostali do konfliktu z dôstojníckym zborom. Slovenskí a rumunskí vojaci dostávali menšie prídely jedla a aby sa ich velenie zbavilo organizoval sa ich odsun na taliansky front (Išlo o približne 2400 slovenských vojakov. Zostavili z nich sedem stotín 41. pochodovej formácie, ktoré mali 10. júna 1918 odísť na taliansky front.) . Konflikt vyvrcholil 2. júna 1918 po večierke, keď pri kontrole chýbalo niekoľko slovenských vojakov. Na druhý deň ráno sa konal raport, kde došlo k slovným potýčkam medzi dôstojníkmi a mužstvom. Vojaci sa vzbúrili, zmocnili zbraní a chceli obsadiť kasárne. Vodcom vzbury bol drotár Viktor Kolibík (1890-1918) z Dlhého Poľa.
Až na druhý deň ráno, bola pomocou posíl dragúnov, vzbura trenčianskych vojakov potlačená. Po prečítaní rozkazov sa vojaci postavili do radov a bolo im prikázané, aby každý desiaty zo svojej rady vystúpil. Vojakov odpočítaval kapitán Július Spira, veliteľ regimentu a rodák z Rajca. Kapitán Schpira, dôstojník slepo slúžiaci vojenskej mašinérii, označil napokon zo sedemsto vojakov sedemdesiat. Dôstojníci s niekoľkými poddôstojníkmi z tejto skupiny vybrali 59 chlapov, ktorý boli súdení za zorganizovanie a účasť na vzbure.
Súdne konanie sa podľa noriem stanného práva začalo už 6. júna 1918. Všetci vojaci boli obvinení z toho, „ že sa v noci 3. júna 1918 v Kargujevaci pri svojom náhradnom prápore zúčastnili so spoločným zlým úmyslom na výtržnostiach spáchaných v zhluknutí niekoľko sto ozbrojených osôb mužstva za účelom vzoprenia sa proti služobným poriadkom, proti svojim predstaveným a proti ďalšiemu vedeniu vojny.“
V skorých ranných hodinách 8. júna 1918 predviedli všetkých obvinených do súdnej siene v budove Oblastného veliteľstva. Po prečítaní obžaloby bol vyhlásený rozsudok, vrámci ktorého boli za zločiny podľa § 167 Vojenského trestného zákona a poriadku trestného práva odsúdení na trest smrti zastrelením nasledovní príslušníci slovenského regimentu:
-
vojak Pavol Šalanga (23) Vrútky
-
vojak Ondrej Baláž (42) Považský Chlmec
-
vojak Ondrej Smrtník (23) Považská Bystrica
-
vojak Martin Riljak (29) Horná Maríková
-
vojak Ondrej Jariabka (21) Čremošné
-
vojak Štefan Rác (21) Kubrice
-
vojak Alfonz Gál (2) Kolárovice
-
vojak Štefan Radzo (30) Hruštín
-
vojak František Ďurkáč (2) Korna
-
vojak Dionýz Jesenský Petrušé (23) H. Jaseno
-
vojak Jozef Čuraj (30) Veľká Divina
-
vojak Karol Miklušičák (32) Námestovo
-
vojak Alojz Vojár (24) Zákopčie
-
vojak Peter Platoš (24) Zákopčie
-
vojak Matej Frniak (22) Belá pri Varíne
-
vojak Jozef Laššo (23) Petrova Lehota
-
vojak Pavol Kubica (23) Zborov n. Bystricou
-
vojak Vincent Čimbora (23) Krásna
-
vojak Jozef Hotko (27) Horná Súča
-
vojak Ján Križan (29) Veľká Chocholná
-
vojak Ján Gohr (26) Uhrovec
-
vojak Valent Miko (30) Udiča
-
vojak Adam Bičánek (23) Olešná
-
vojak Ján Kašper (25) Sklenné
-
vojak Jozef Hojdík (23) Papradno
-
vojak Martin Kulíšek (21) Štiavnik
-
vojak Martin Cingel (26) Terchová
-
vojak Štefan Skolík (27) Štiavnik
-
vojak Vavrinec Rakovan (27) Štiavnik
-
vojak Ján Pittner (23) Trenčianske Teplice
-
vojak Štefan Bednárik (28) Beckov
-
vojak Štefan Snovák (27) Hruštín
-
vojak Ján Slezák (24) Kunovo
-
vojak Ondrej Brvení (26) Kráľovany
-
vojak Ondrej Kiss (28) Krpeľany
-
vojak Anton Mikuš (34) Rybany
-
slobodník Gregor Dvorský (30) Krásna Ves
-
slobodník Pavol Kleniar (23) Krupina
-
slobodník Adam Daniš (33) Kolárovice
-
slobodník Alojz Šelinga (25) Bolešov
-
desiatnik Ján Fabo (31) Kubrá
-
desiatnik Jozef Žoviak (28) Riečnica
-
čatár Ján Hudec (30) Riečnica
-
šikovateľ Viktor Kolibrík (28) Dlhé Poľe
Rozsudok podpísal plukovník von Nagy. Ďalších šestnásť vojakov odsúdil súd na vysoké tresty odňatia slobody. Odsúdencov viedli na popravisko v Stanovljanskom poli v Šumadijských horách 9. júna 1918. Cestu pomalého štvorstupu sledovalo z prinútenia 5-tisíc vojakov. Na mieste popravy rozdelili odsúdencov do dvoch, 22 členných skupín. Zaviazali im oči a postrieľali. Telá boli pochované ešte v ten deň, do dvoch hrobov v Kragujevci.
V roku 1928 bol na podnet srbského generála Terzebašica na mieste posledného odpočinku slovenských vojakov odhalený pamätník. 31. mája 1958 bol pamätník obetiam Karagujevackej vzbury postavený aj na dvore bývalých kasární 71. pešieho pluku v Trenčíne.
■ Nemecko 8. august 1918 - Nemecká ofenzíva na západnom fronte nemala napriek presunu síl z Ruska významnejší strategický význam, pretože už 8. augusta 1918, prelomila Dohoda nemeckú obranu medzi Albertom a Montdidierom. Spojenecké vojská, zahájili bitkou pri Amiense konečnú ofenzívu, ktorej výsledkom bol prielom nemeckých línií po celej šírke západného frontu. Prvý deň ofenzívy nasadili spojenci do bojov 554 britských tankov. Americká Prvá armáda prinútila Nemcov k ústupu za St. Mihiel. 30. septembra 1918 požiadalo o mier Bulharsko, o mesiac neskôr aj Turecko.
■ Síria 1. október 1918 - Arabské a britské jednotky zvíťazili nad tureckou armádou a obsadili mesto Damask.
■ Taliansko 24. október 1918 - Spojencami značne posilnené talianske jednotky pod vedením generála Diaza, vytlačili Rakúsko z pozícií po celej dĺžke fronty od Banátskeho zálivu až k Tridentsku. V bojoch o Vittorio Véneto boli rakúske jednotky na hlavu porazené a 4. novembra 1918 pristúpili na prímerie.
■ Nemecko 26. októbra 1918 - Najvyšší veliteľ nemeckej armády generál Erich Ludendorff, odstúpil zo svojej funkcie na protest proti mierovým vyjednávaniam nemeckej vlády zo spojencami.
■ Rakúsko 28. október 1918 - Rakúsko-Uhorsko kapitulovalo. Rakúsko-Uhorský minister zahraničných vecí Gyula Andrássy poslal prezidentovi USA W. Wilsonovi nótu, ktorou prijíma americké podmienky a vyjadruje ochotu okamžite začať vyjednávať o prímerí. Dohoda o prímerí bola podpísaná 3. novembra 1918.
■ Turecko 30. október 1918 - Turecko podpísalo zo spojencami dohodu o prímerí.
■ Maďarsko 31. október 1918 - Skupina nespokojných maďarských vojakov, vracajúcich sa z východného frontu, zavraždila v Budapešti bývalého maďarského premiéra grófa Štefana Tisza. Tiszu považovali v celom Uhorsku za vedúcu osobnosť v spojenectve maďarského kráľovstva s Nemeckom, pred a počas Prvej svetovej vojny. Preto ho aj po jeho demisii v roku 1917, brali všetci na zodpovednosť za vyprovokovanie neúspešného vojenského ťaženia, ktoré uvrhlo krajinu do víru krvavých udalostí a stálo desiatky tisíc ľudských životov. Atentát považovali v prevažnej časti Uhorska za spravodlivú odplatu nenávidenému politikovi a to, že Štefan Tisza zahynul rukou Maďara, celú nacionalistickú nezmyselnosť práve dohárajúcej svetovej kataklizmy iba podčiarkovalo.
■ Európa 1. november 1918 - Posledné dni Svetovej vojny otriasli politickým zriadením všetkých porazených štátov a vlád. V Rakúsku a Nemecku vypukla séria socialistických revolúcií, ako dozvuku vojnovej frustrácie obyvateľstva a nedostatku základných potravín a tovarov. V Prahe sa ujal vlády medzinárodne podporovaný Národný výbor, ktorý stál neskôr pri vzniku prvej Československej republiky. Do Belehradu sa vrátili srbské jednotky.
■ Francúzsko 6. november 1918 - Nemecká armáda hromadne ustúpila a francúzsko - americké jednotky oslobodili po prekročení rieky Méza mesto Sedan.
■ Nemecko 9. november 1918 - Cisár Vilhelm II abdikoval na svoju funkciu a princ Max odstúpil z postu nemeckého kancelára. Sociálni demokrati vyhlásili Nemeckú republiku. V Bavorsku bola po odstúpení kráľa vyhlásená Bavorská republika
■ Diplomacia 11. november 1918 - Zástupcovia porazeného Nemecka podpísali v železničnom vagóne v compiegneském lese, severne od Paríža, bezpodmienečnú kapituláciu. Podpísanie prímeria znamenalo koniec 1. Svetovej vojny.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Zapojte sa do diskusie na konci každého článku.
----------------------------------------------------------------------------------------------------
PRIESTOR PRE PLANÉTU ZEM
Články, ktoré tvoria jadro týchto stránok, sú súčasťou Kroniky o histórii sveta a úlohe priemyslu vo formovaní jeho spoločenských, kultúrnych a politických hnutí.
Bolo to v roku 1999 a prvý záznam kroniky hovoril o útoku spojeneckých vojsk na Juhosláviu, zapisoval som si údaje o obetiach ... Mená tých, ktorí boli za vzniknutú situáciu zodpovední. Kronika Priemyselná evolúcia sa od tej doby rozrástla na stovky strán dlhý dokument, plný historických okamihov a ľudského prežívania. Od čias Francúzskej revolúcie, ktorú považujem za prvý významný medzník modernej histórie priemyselnej revolúcie, až po Kozmické ťaženie, ktoré ako vrchol vedeckotechnického snaženia človeka, korunoval toto obdobie.
KONTAKTUJTE NÁS
Autor textov a správca webovej loklaity
